 |
Download PDF |
Radi by sme Vás upozornili na zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2015. Zákon o protispoločenskej činnosti (nazývaný aj Zákon o whistleblowingu) zavádza jednotné pravidlá v súvislosti s ochranou dobrých mravoch na pracovisku a odhaľovaním a predchádzaním protispoločenských praktík. Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov, musia splniť nové povinnosti najneskôr do 30.júna 2015.
Nové povinnosti zamestnávateľov
Zákon ukladá nové povinnosti zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú viac ako 50 zamestnancov a zamestnávateľom, ktorí sú orgánom verejnej moci.
Medzi základné povinnosti patrí:
- Určenie zodpovednej osoby
- Preverovanie podnetov zamestnancov
- Vytvorenie priestoru na podávanie podnetov zamestnancov
- Zachovávanie mlčanlivosti
- Vydanie interného predpisu
- Vedenie evidencie
Určenie zodpovednej osoby
Zamestnávateľ je povinný určiť osobitnú organizačnú zložku alebo osobu, ktorá bude plniť úlohy zamestnávateľa podľa predmetného zákona a bude vykonávať dohľad nad dodržaním zákonných povinností.
Zodpovedná osoba môže byť aj osoba, ktorá nie je v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom, alebo organizácia, ktorú poverí zamestnávateľ na plnenie svojich zákonných povinností podľa predmetného zákona na základe zmluvy.
Preverovanie podnetov
Zamestnávateľ je povinný prijať a preverovať podnety zamestnancov podané podľa zákona do 90 dní od jeho prijatia.
Táto lehota môže byť predĺžená o ďalších 30 dní, ak sa predlženie oznámi osobe, ktorá podnet podala.
V prípade, že podnet nebol podaný anonymne, zamestnávateľ je povinný po preverení podnetu (t.j. najneskôr do 90 dní) odpovedať oznamovateľovi (zamestnancovi) a informovať ho o spôsobe vybavenia jeho podnetu.
Vytvorenie priestoru na podávanie podnetov
Zamestnávateľ je povinný zverejniť zodpovednú osobu ako aj spôsob podávania podnetov zamestnancov. Chceli by sme Vás upozorniť, že aspoň jeden zo spôsobov podávania podnetov musí byť prístupný 24 hodín denne.
Znamená to, že si spoločnosť môže vytvoriť webovú stránku či online aplikáciu, kde môžu zamestnanci oznamovať oznámenia ohľadom protispoločenskej činnosti alebo môže na bežne prístupnom mieste umiestniť poštovú schránku, ktorú by zamestnanci mohli využívať pri podávaní svojich oznámení.
Zachovanie mlčanlivosti
Zamestnávateľ je povinný pri preverovaní neanonymných podnetov zachovať mlčanlivosť o totožnosti osoby, ktorá podala podnet.
Vydanie interného predpisu
Jedna z nových povinností zamestnávateľa bude povinnosť vydať vnútorný predpis, v ktorom určí podrobnosti o:
- podávaní podnetov,
- preverovaní podnetov a oprávneniach zodpovednej osoby,
- zachovaní mlčanlivosti o totožnosti osoby, ktorá podala podnet,
- evidovaní podnetov,
- oboznamovaní osoby, ktorá podala podnet, s výsledkom jeho poverenia,
- spracúvaní osobných údajov uvedených v podnete.
Vedenie evidencie
Zamestnávateľ je povinný po dobu 3 rokov odo dňa doručenia podnetu viesť evidenciu podnetov v rozsahu:
- dátum doručenia,
- meno, priezvisko a adresa pobytu osoby, ktorá podala podnet,
- predmet podnetu,
- výsledok preverenia podnetu,
- dátum skončenia preverenia podnetu.
Pokuty vyplývajúce zo zákona
Pri nesplnení ktorejkoľvek z povinností uvedených v § 11 a § 12 zákona (napr. vypracovať interný predpis, poveriť zodpovednú osobu a iné) môže inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu až do výšky 20 000 eur. Pri ukladaní pokuty inšpektorát práce prihliada na závažnosť, následky, čas trvania porušenia povinnosti a prípadné opakované porušenie povinností.
Priznanie ochrany zamestnancovi
Zamestnanec môže oznámiť protispoločenskú činnosť anonymne alebo pod svojím menom.
O ochranu môže zamestnanec požiadať len v prípade, ak podnet nepodáva anonymným spôsobom a zároveň o ňu požiada, t.j. ochranu zákon nepriznáva oznamovateľom automaticky.
Ochrana v rámci trestného konania alebo konania o správnom delikte
O poskytnutie ochrany pri oznámení závažnej protispoločenskej činnosti, ktorá je trestným činom alebo je správnym deliktom, bude môcť požiadať zamestnanec súčasne s oznámením alebo počas trestného konania resp. správneho konania. Žiadosť o poskytnutie ochrany je potrebné podať písomne alebo ústne do zápisnice. Žiadosť sa podáva prokurátorovi (okrem konania pred súdom) alebo orgánu, ktorý je príslušný na konanie o správnom delikte.
Žiadosť o poskytnutie ochrany musí obsahovať meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu pobytu osoby, ktorá podáva žiadosť, miesto výkonu jej práce a označenie jej zamestnávateľa.
O vzniku ochrany rozhoduje prokurátor (súd) alebo správny orgán.
Prokurátor alebo správny orgán pri naplnení všetkých zákonných požiadaviek oznámi oznamovateľovi (zamestnancovi), inšpektorátu práce a zamestnávateľovi, že oznamovateľovi sa poskytuje ochrana.
Ak prokurátor resp. správny orgán zistí, že zamestnanec nie je oznamovateľom, resp. nesplnil podmienky ochrany, túto skutočnosť mu bezodkladne oznámi.
Samotnú ochranu zamestnancovi bude poskytovať inšpektorát práce a to tak, že zamestnávateľ nebude môcť robiť právne úkony alebo vydávať rozhodnutia v pracovnoprávnych vzťahoch voči zamestnancovi, na ktoré daný zamestnanec nedal súhlas, bez predchádzajúceho súhlasu inšpektorátu práce.
Zamestnávateľ môže získať súhlas podaním žiadosti. Žiadosť musí obsahovať:
- označenie zamestnávateľa,
- meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska chráneného oznamovateľa,
- označenie pracovnoprávneho úkonu, na ktorý sa žiada súhlas inšpektorátu práce,
- odôvodnenie potreby vykonania pracovnoprávneho úkonu.
Inšpektorát práce umožní chránenému oznamovateľovi vyjadriť sa k navrhovanému úkonu. Priznanie postavenia chráneného oznamovateľa má zamedziť nepriaznivým úkonom zamestnávateľa proti zamestnancovi, napríklad pred znížením platu, zrážkou z platu, preradením na nižšiu prácu alebo predčasným ukončením pracovného pomeru.
V jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na základe žiadosti zamestnávateľa a vyjadrenia chráneného oznamovateľa, inšpektorát práce rozhodne o žiadosti o udelenie súhlasu bezodkladne. V ostatných veciach rozhodne inšpektorát práce do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti o udelenie súhlasu. Proti rozhodnutiu o žiadosti o udelenie súhlasu inšpektorátu práce sa môže odvolať tak zamestnanec ako i zamestnávateľ. Bez súhlasu inšpektorátu práce, je daný úkon voči zamestnancovi neplatný.
Ochrana zamestnanca končí skončením trestného alebo správneho konania, ktorého sa oznámenie týkalo, alebo prerušením pracovnoprávneho vzťahu, alebo ak sa zistí, že oznámenie zamestnanec nepodal v dobrej viere. Oznamovateľ sa ochrany môže vzdať aj písomne.
