Daň z príjmov PO – základné sadzby

Príjmy a kapitálové zisky

21% je sadzba dane z príjmov PO.

15% je znížená sadzba dane. Od 1. januára 2024 majú daňovníci so zdaniteľnými príjmami nepresahujúcimi 60 000 EUR za zdaňovacie obdobie (pozn. v roku 2020 hranicu 100 000 EUR; medzi rokmi 2021 – 2023 bola hranica 49 790 EUR) nárok na uplatnenie zníženej sadzby dane 15%.

Začiatkom roka 2024 bola znovu zavedená minimálna daň z príjmov právnických osôb (tzv. daňové licencie), ktorá bola medzi rokmi 2017 – 2023 zrušená. Výška minimálnej dane závisí od výšky zdaniteľných príjmov (výnosov) právnickej osoby za zdaňovacie obdobie a počíta sa nasledovne:

• 340 EUR, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) nepresiahli sumu 50 000 EUR,
• 960 EUR, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahli sumu 50 000 EUR, ale nepresiahli sumu 250  000 EUR,
• 1 920 EUR, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahli sumu 250 000 EUR, ale nepresiahli sumu 500 000 EUR,
• 3 840 EUR, ak zdaniteľné príjmy (výnosy) presiahli sumu 500 000 EUR.

Výnimky z platenia minimálnej dane sa uplatňujú len v osobitných prípadoch, napr. na firmy v konkurze, firmy, ktorým vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie, neziskové organizácie a pod.

Zrážková daň z tuzemských platieb

19% je sadzba zrážkovej dane vyberaná z príjmov z podielových listov, niektorých dlhopisov, kupónov a investičných kupónov, úrokov z bankových vkladov a peňažných prostriedkov bežných účtov vo všeobecnosti.

10% je sadzba zrážkovej dane, ktorá sa uplatňuje na dividendy vyplácané zo ziskov dosiahnutých  za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr od 1. januára 2024 tuzemskými spoločnosťami ich spoločníkom – fyzickým osobám. Na dividendy vyplácané zo ziskov medzi rokmi 2017 – 2023 sa uplatňuje zrážková daň vo výške 7%

S účinnosťou od 1. januára 2011 sa zrazená daň považuje za konečnú daň a nie za preddavok na daň. Jediná výnimka z tohto pravidla platí pre príjmy z podielových listov.

Daň z príjmov PO – všeobecné informácie

Rezidencia

Spoločnosť sa považuje za rezidenta, ak má sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike.

Zdaňovacie obdobie

Kalendárny rok alebo obchodný/hospodársky rok.

Zdaniteľný príjem

Rezidentské spoločnosti podliehajú zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov vrátane kapitálových ziskov, pokiaľ nie sú oslobodené od dane. Zdaniteľný príjem sa vypočíta na základe účtovného zisku upraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky, ako je to uvedené v daňovom zákone.

Daňové priznanie a vyrubenie dane

Daňovník je povinný vypočítať splatnú daň v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb (tzv. samozdanenie). Lehota na podanie priznania je do konca tretieho mesiaca po skončení zdaňovacieho obdobia. Lehotu na podanie možno predĺžiť najviac o 3 alebo 6 mesiacov (ak časť základu dane daňovníka tvoria príjmy zo zdrojov v zahraničí).

Preddavky na daň

Preddavky na daň sa odvádzajú štvrťročne, ak bola zaplatená daň za predchádzajúci rok od 5 000 EUR do 16 600 EUR. Mesačne sa odvádzajú, ak zaplatená daň za predchádzajúci rok bola vyššia ako 16 600 EUR. Nový podnikateľský subjekt založený v priebehu zdaňovacieho obdobia (okrem prípadu, ak by vznikol premenou, zlúčením alebo rozdelením) nie je povinný platiť preddavky na daň.

Daňové odpočty

Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sú spravidla plne uznateľné, pokiaľ nie sú vymedzené zákonom ako nedaňové výdavky alebo ako položky, ktoré sú daňovým výdavkom len do výšky zákonom stanovenej sumy.

Odpočet strát

Daňové straty vykázané od 1. januára 2014 do 31. decembra 2019 je možné odpočítať rovnomerne počas 4 zdaňovacích období. Daňové straty vykázané pred rokom 2014 už nie je možné odpočítať.

Pre daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce najskôr 1.1.2020 platia nové pravidlá. Podmienka rovnomernosti odpočtu daňovej straty už neplatí, a zároveň sa predlžuje lehota na jej odpočet zo 4 na 5 rokov. V zdaňovacom období však bude možné odpočítať daňovú stratu len do výšky 50% základu dane, pokiaľ daňovník nespĺňa definíciu „mikrodaňovníka“.

Medzipodnikové dividendy

Dividendy vyplatené zo zisku dosiahnutého po 1. januári 2004 nie sú predmetom dane.

21% je štandardná sadzba, ktorou sa zdaňujú ostatné dividendy, ak boli vyplácané po 31. decembri 2013. Znížená sadzba dane 15% sa uplatní, ak sú splnené podmienky pre zníženú sadzbu dane (zavedená od 1.1.2020).

Osobitné dane z príjmov právnických osôb

Regulované odvetvia (energetika, poistenie a zaistenie, verejné zdravotné poistenie, elektronická komunikácia, farmácia, poštové služby, doprava na dráhe, verejné vodovody a kanalizácia, letecká doprava a zdravotnícke služby podľa osobitného predpisu)

Od 1. septembra 2012 platí dočasný osobitný odvod. Osobitný odvod je potrebné platiť aj po roku 2016, napriek tomu, že sa mal platiť len do konca tohto roka.

Definícia základu dane pre osobitný odvod bola od 1. januára 2017 upravená tak, že povinnosť sa uplatní len pri dosiahnutí účtovného výsledku hospodárenia aspoň 3 mil. EUR a len na príjmy z regulovanej činnosti.

Mesačná sadzba bola dočasne zvýšená na 0,726% na obdobie 2017 až 2018. Potom začala sadzba postupne klesať a počas rokov 2019 až 2020 bola mesačná sadzba 0,545% a v od roku 2021 je to opäť 0,363% (s výnimkou bánk, ktoré majú dočasne stanovenú inú sadzbu podľa informácii nižšie).

Banky

Slovenské banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na území Slovenskej republiky zriadené podľa osobitného zákona o bankách podliehajú bankovému odvodu od 1. januára 2024. Tento bankový odvod platil v rokoch 2012 – 2020, avšak líšila sa metóda výpočtu.

Sadzba bankového odvodu sa má postupne znižovať, pričom pre rok 2024 platí sadzba 2,5%. Základom odvodu je účtovný výsledok príslušného účtovného obdobia vynásobený koeficientom, ktorý predstavuje pomer výnosov z regulovanej činnosti k celkovým výnosom. Na základe novely zákona budú sadzby dane bankového odvodu na budúce obdobia nasledovné:

• 2,08% pre rok 2025
• 1,67% pre rok 2026
• 1,25% pre rok 2027
• 0,363% pre rok 2028 a viac

Poisťovne

Od roku 2017 bol zavedený osobitný odvod zo všetkých foriem neživotného poistenia pre poisťovne pôsobiace na Slovensku. 8% je odvod z prijatého poistného s účinnosťou od 1. januára 2017.

Podľa zákona účinného do 31.decembra 2018 sa odvod týkal len dohôd uzatvorených po 1.januári 2017. Od 1. januára 2019 platí nová právna úprava, podľa ktorej sa osobitný odvod vzťahuje na všetky poistné zmluvy bez ohľadu na deň uzavretia zmluvy, ak poistné obdobie začne plynúť po 31. decembri 2018.

Vo všeobecnosti platí, že poisťovňa je osobou povinnou platiť daň z poistného, táto povinnosť sa však môže týkať aj poistníka (každej osoby, ktorá s poisťovateľom uzavrela zmluvu), ak táto osoba platí poistné na poistenie zahraničnej poisťovni, ktorá nemá na území Slovenskej republiky pobočku, alebo právnickej osoby, na ktorú sú náklady na takéto poistné preúčtované.

Ďalšie podrobnosti nájdete v našom eBooku o zdaňovaní neživotného poistenia od 1. januára 2019: Nová daň z neživotného poistenia sa dotkne aj poistníkov.

Solidárny príspevok firiem vyrábajúcich fosílne palivá

Ešte v decembri 2022 bol schválený nový solidárny príspevok, ktorý majú platiť firmy pôsobiace v odvetví ropy, zemného plynu, uhlia a rafinérií.

Tento príspevok sa vzťahuje rovnako na firmy, ktoré sú daňovými rezidentmi na Slovensku, ako aj na stále prevádzkarne zahraničných daňovníkov na Slovensku, ktorí pôsobia v spomínanom odvetví ťažby rôznych druhov uhlia, zemného plynu, ropy a jej spracovania. Títo daňovníci sú povinní zaplatiť solidárny príspevok vo výške 70% zo základu, ktorý je rovnaký ako základ dane pre účely dane z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začalo v roku 2022 a končí v roku 2024.

Solidárny príspevok podlieha samozdaneniu a je splatný v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Platba je možná aj na štvrťročné splátky. Platnosť tohto príspevku bola pôvodne určená len pre obdobie roka 2023, avšak následne sa rozšírila aj na rok 2024.

Stimuly

Medzinárodné aspekty

Rezidentné spoločnosti

Zahraničné príjmy a kapitálové zisky

Rezidentné spoločnosti podliehajú dani zo svojich celosvetových príjmov a kapitálových ziskov. Základ dane sa vo všeobecnosti vypočítava rovnakým spôsobom ako v prípade tuzemského príjmu.

Zahraničné straty

Straty zahraničnej stálej prevádzkarne (vypočítané podľa slovenských daňových predpisov) možno započítať s domácimi ziskami, pokiaľ na základe platnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia neplatí pre zamedzenie dvojitého zdanenia metóda vyňatia príjmov.

Príjem z dividend vyplácaný nerezidentnou spoločnosťou

Dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 nepodliehajú žiadnej dani na Slovensku. Dividendy vyplatené zo ziskov dosiahnutých pred 1. januárom 2004 sú zahŕňané do zdaniteľného základu príjemcu a zdanené štandardnou sadzbou dane 21% (alebo od roku 2020 zníženou sadzbou 15%, ak je to uplatniteľné), pokiaľ pravidlá implementujúce EÚ Smernicu matka-dcéra sa neuplatnia. Dividendy vyplácané zo zisku vytvoreného od 1. januára 2017 sa zahrnú do samostatného základu dane a zdania sa 35% sadzbou dane; toto platí len v prípade, ak spoločnosť vyplácajúca dividendy sídli v nespolupracujúcom štáte, inak platí výnimka zo zdanenia.

Zamedzenie dvojitého zdanenia

Neposkytuje sa žiadna jednostranná úľava od dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenie je zamedzené len na základe medzinárodných daňových zmlúv.

Nerezidentné spoločnosti

Zdaniteľný príjem

Nerezidentné spoločnosti sa zdaňujú len z príjmov zo zdrojov v SR. Vo všeobecnosti sa zdaňujú podľa pravidiel platných pre rezidentov. Príjmy pripadajúce na slovenskú stálu prevádzkareň sa vo všeobecnosti zdaňujú 21% sadzbou dane prostredníctvom daňového priznania (samozdanenia). Od roku 2020 platí znížená sadzba 15% namiesto 21%, ak sú splnené špecifické podmienky príjmovej hranice.

Zrážková daň

Vo všeobecnosti sa vyberá 19% zrážková daň alebo zabezpečenie dane (pokiaľ to nie je obmedzené medzinárodnou daňovou zmluvou), zvýšená sadzba dane 35% platí, ak je príjemcom rezident nespolupracujúceho štátu (t. j. štátu, ktorý nie je na „bielej listine“ zverejnenej Ministerstvom financií SR). Pre príjmy z úrokov a licenčných poplatkov bola implementovaná Smernica EÚ o úrokoch a licenčných poplatkoch.

Dividendy vyplatené rezidentnými spoločnosťami nerezidentom

Dividendy vyplácané zo ziskov generovaných od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 nepodliehajú žiadnej zrážkovej dani. Dividendy vyplácané zo ziskov generovaných pred 1. januárom 2004 (pokiaľ sa neuplatňujú pravidlá implementujúce Smernicu EÚ matka-dcéra) podliehajú zrážkovej dani vo výške 19%, pokiaľ sa podľa medzinárodnej daňovej zmluvy neuplatňuje znížená sadzba. Dividendy vyplácané zo zisku vytvoreného od 1. januára 2017 podliehajú zrážkovej dani vo výške 35%, avšak len v prípade, ak sú príjemcami zahraničné spoločnosti so sídlom v nespolupracujúcom štáte.

Pravidlá na zamedzenie vyhýbaniu sa

Nízka kapitalizácia

Uplatňuje sa na úrokové výdavky vzniknuté v zdaňovacom období od 1. januára 2015. Týka sa to všetkých tuzemských právnických osôb a nerezidentných právnických osôb so stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky s výnimkou finančných inštitúcií, lízingových spoločností a subjektov kolektívneho investovania. Daňovými výdavkami nie sú úroky (a súvisiace náklady) na prijaté úvery a pôžičky od spriaznených osôb, a to výške ktorá presahuje 25% hodnoty ukazovateľa EBITDA (výsledok hospodárenia spoločnosti pred zaplatením úrokov, zdanením, odpismi a amortizáciou).

Ďalšie pravidlá obmedzenia úrokov

Transpozíciou čl. 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu (smernica sa ďalej označuje ako „ATAD“), sa do slovenského zákona o dani z príjmov v roku 2022 zaviedlo dodatočné pravidlo o obmedzení úrokových nákladov vo vzťahu k veriteľom. To je účinné od 1. januára 2024. Pravidlo sa týka všetkých tuzemských právnických osôb aj nerezidenčných právnických osôb so stálou prevádzkarňou na území Slovenskej republiky s výnimkou niektorých špecifických spoločností (napr. finančné inštitúcie, finanční agenti, subjekty kolektívneho investovania).

Podľa spomínaného pravidlá platí, že ak sú čisté úrokové náklady vyššie ako 3 000 000 EUR, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presiahnu 30 % daňovej EBITDA. Za týmto účelom sa zohľadňujú všetky úrokové náklady a výnosy, teda nielen tie voči spriazneným osobám. Okrem toho, úrokové náklady by sa mali interpretovať v širšom rozsahu.

Toto pravidlo má prednosť pred pravidlom nízkej kapitalizácie. To znamená, že ak budú splnené podmienky na uplatnenie tohto nového pravidla, pravidlá nízkej kapitalizácie sa v roku 2024 nebudú testovať.

Prvýkrát sa toto pravidlo uplatní na čisté úrokové náklady plynúce zo zmlúv uzatvorených po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzatvorených po 31. decembri 2023.

Transferové oceňovanie

Od 1. januára 2015 sa uplatňujú pravidlá transferového oceňovania aj medzi tuzemskými závislými osobami. Do 31. decembra 2014 sa pravidlá transferového oceňovania vzťahovali len na transakcie uskutočnené so zahraničnými závislými osobami.

Je ustanovená povinnosť viesť dokumentáciu o transferovom oceňovaní. Pravidlá  sa vo všeobecnosti riadia odporúčaniami nachádzajúcimi sa v Smernici OECD o transferovom oceňovaní a Kódexe správania EÚ pre dokumentáciu transferového oceňovania.

Pre viac informácii si môžete prečítať náš eBook Transferové oceňovanie v roku 2024.

Hybridné nesúlady

V dôsledku implementácie smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa ustanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu (táto smernica sa ďalej označuje ako „ATAD“), pravidlá o hybridných nesúladoch boli zavedené do národného zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2018. Cieľom týchto pravidiel je zabrániť situácii medzi spriaznenými osobami, ktorá vedie k dvojitému odpočtu výdavku alebo odpočítaniu výdavku bez súčasného zdanenia príjmu.

Neskôr, s účinnosťou od 1. januára 2020, boli do národného daňového zákona zavedené opatrenia implementujúce Smernicu Rady (EÚ) 2017/952 (t. j. „ATAD 2“), pričom opatrenia na implementáciu článku 9a tejto smernice boli prijaté s účinnosťou od 1. januára 2022. Cieľom tejto smernice je zabrániť využívaniu hybridných nesúladov vyplývajúcich  z odlišného daňového posúdenia finančných nástrojov a daňovníkov, najmä v medzinárodnom kontexte, čo vedie k zníženiu daňových záväzkov.

Daň pri odchode

Súčasťou implementácie ATAD bolo aj zavedenie pravidiel pre daň pri odchode s účinnosťou od 1. januára 2018. Daň pri odchode vo výške 21% sa vzťahuje na právnické osoby v prípade presunu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo presunu podnikateľskej činnosti do zahraničia.

V prípade zdanenia by mala platiť fikcia predaja majetku, prípadne predaja podniku alebo jeho časti. Cieľom zdaňovania je zabezpečiť, aby v prípade presunu majetku daňovníka alebo zmeny daňovej rezidencie do zahraničia, daňovník zdanil ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov dosiahnutých na území Slovenska, aj keď tento zisk nie je v momente odchodu realizovaný.

Kontrolované zahraničné spoločnosti

V roku 2017 bola pri implementácii ATAD schválená aj legislatíva CFC, a to s účinnosťou od 1. januára 2019.

Pravidlá CFC spočívajú v priradení príjmu kontrolovanej dcérskej spoločnosti s nízkym zdanením jej materskej spoločnosti. Súčasťou základu dane materskej spoločnosti sú príjmy ovládanej zahraničnej spoločnosti v rozsahu, v akom sú aktíva a riziká priraditeľné k týmto príjmom, ktoré súvisia s hlavnými funkciami materskej spoločnosti.

Za kontrolovanú zahraničnú spoločnosť sa považuje spoločnosť alebo subjekt:

Zároveň, daň z príjmov právnických osôb platená ovládanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí, je nižšia ako 50 % dane z príjmov právnických osôb, ktorú by ovládaná zahraničná spoločnosť zaplatila na Slovensku po vyčíslení základu dane podľa slovenských predpisov.

Kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou sa rozumie aj stála prevádzkareň, pričom v tomto prípade sa prvá podmienka ohľadom výšky podielu neskúma.

Globálna minimálna úroveň zdanenia

S účinnosťou od 31. decembra 2023 bola do národného daňového zákona zavedená úprava Smernice Rady (EÚ) 2022/2523 prostredníctvom nového zákona o tzv. dorovnávacej dani, ktorej cieľom je zabezpečiť celosvetovú minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín.

Dorovnávacia daň sa bude vzťahovať na firmy sídliace v Európskej únii, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín, ktoré dosahujú ročný prah konsolidovaných výnosov aspoň 750 miliónov EUR v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období.

Všetci členovia týchto skupín nachádzajúci sa na území Slovenskej republiky, musia sledovať, či ich efektívna sadzba dane dosiahne aspoň 15%. V prípade, že efektívna sadzba dane za tieto subjekty je nižšia ako minimálna sadzba dane, subjekt je povinný zaplatiť rozdiel v podobe dorovnávacej dane. Keďže sa efektívna sadzba dane vzťahuje na konkrétny štát, subjekty jednej nadnárodnej alebo vnútroštátnej skupiny nachádzajúce sa v SR, sa budú musieť v určitom bode medzi sebou koordinovať a počítať efektívnu sadzbu dane spoločne.

Okrem toho, existuje niekoľko výnimiek, kedy vôbec nevznikne povinnosť počítať dorovnávaciu daň, a to na subjekty, ktoré na Slovensku podnikajú prostredníctvom menších subjektov a spĺňajú podmienky podľa zákona. Niektoré výnimky však majú dočasný charakter (platia len pre účtovné obdobia 2024 – 2026).

Verejnoprávne subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, dôchodkové fondy a investičné fondy, ktoré sú hlavnými materskými subjektmi, sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tohto zákona. Subjekt, na ktorého sa dorovnávacia daň vzťahuje, je povinný podať oznámenie s informáciami na určenie dorovnávacej dane, vrátane daňového priznania, najneskôr do 15 mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. V prvom roku, ktorým bude rok 2024 (pre podnikateľské subjekty uplatňujúce kalendárny rok), sa však lehota na podanie oznámenia s informáciami na určenie dorovnávacej dane predĺži o tri kalendárne mesiace (t.j. do konca júna 2026).

Ak je na Slovensku viac daňovníkov z jednej skupiny, môžu sa dohodnúť na splnení povinnosti len jedným z nich, resp. za určitých okolností môže byť povinnosť splnená aj prostredníctvom oznámenia hlavného materského subjektu.

Daň z príjmov fyzických osôb – daňové sadzby

Daňové sadzby uplatňujúce sa na príjem dosiahnutý v roku 2024:

19% je sadzba dane pri ročnom zdaniteľnom príjme do 47 537,98 EUR (okrem príjmov z podnikania, dividend a kapitálového majetku).

25% je sadzba dane pri ročnom zdaniteľnom príjme nad 47 537,98 EUR (okrem príjmov z podnikania, dividend a kapitálového majetku).

15% je znížená sadzba dane na príjem z podnikania, ak jeho ročná zdaniteľná hodnota nepresiahla 60 000 EUR (poznámka: v roku 2020 bola hranica 100 000 EUR; medzi rokmi 2021 – 2023 bola hranica 49 790 EUR), v opačnom prípade sa na zdaniteľné príjmy z podnikania do 47 537,98  EUR vzťahuje sadzba 19% a na sumu nad touto  hranicou sadzba 25%.

Kapitálové príjmy sa zdaňujú paušálnou sadzbou 19%. Príjmy z dividend vyplácaných zo ziskov spred roku 2004 a ziskov pochádzajúcich od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023 sa zdaňujú sadzbou 7% (35% sa uplatní, ak sú dividendy zo zahraničných zdrojov nespolupracujúceho štátu). Na príjmy z dividend vyplácaných zo zisku za obdobie začínajúce 1. januára 2024 sa uplatňuje daňová sadzba 10% (stále platí, že 35% sa uplatní, ak sú dividendy zo zahraničných zdrojov nespolupracujúceho štátu).

Okrem toho majú zástupcovia ústavných orgánov (napr. prezident, členovia parlamentu) zo svojich príjmov zo zamestnania zaplatiť dodatočnú daň vo výške 5%.

Niektoré druhy príjmov sa nesčítavajú, ale podliehajú konečnej zrážkovej dani vo výške 19% alebo 7%, resp. 10% v prípade dividend vyplácaných domácou spoločnosťou.

Daň z príjmov fyzických osôb – všeobecné informácie

Rezidencia

Fyzické osoby, ktoré majú trvalý pobyt alebo sa obvykle zdržiavajú na Slovensku, sa považujú za rezidentov. Fyzická osoba sa na Slovensku obvykle zdržiava, ak sa na území Slovenska zdržiava najmenej 183 dní (súhrnne) v kalendárnom roku (okrem osôb, ktoré sa tu zdržiavajú za účelom štúdia alebo liečenia).

Od 1. januára 2018 sa okrem vyššie uvedených dvoch kritérií skúma aj kritérium skutočného bydliska. Ak má fyzická osoba na území Slovenskej republiky trvalé ubytovanie, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev, bude sa tiež považovať za rezidenta.

Ostatné fyzické osoby sa považujú za nerezidentov.

Zdaniteľný príjem

Fyzické osoby, ktoré sa považujú za rezidentov na daňové účely na Slovensku, podliehajú zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov. Zdaniteľný príjem jednotlivca sa zvyčajne vypočítava agregovaním samostatných čistých výsledkov z nasledovných kategórií príjmov:

Od 1. januára 2016 sa príjmy z kapitálového majetku nesčítavajú, ale z týchto príjmov sa vypočíta samostatný základ dane. Samostatným základom dane je od 1. januára 2017 aj príjem z dividend. Od 1. januára 2020 sa nesčítavajú ani príjmy z podnikateľskej činnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti, a z týchto príjmov sa vypočítava samostatný základ dane.

Osobitné oslobodenia a odpočítateľné položky sa uplatňujú na účely určenia čistého výsledku každej príjmovej kategórie.

Dividendy vyplatené zo ziskov z obdobia od 2014 do 2016 nepodliehajú dani.

Zdaňovacie obdobie

Kalendárny rok.

Vyrubenie dane

Daňovníci, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresahuje 50% sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, musia podať daňové priznanie len ak dosiahli stratu. Daňovníci, ktorí majú príjem len z jedného zamestnania, nemusia podať daňové priznanie, ak sú splnené určité podmienky.

Straty

Daňové straty z podnikateľskej činnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti možno započítať len s príjmami z týchto druhov činností. Straty, ktoré nemožno započítať, sa môžu preniesť do ďalšieho obdobia. Štandardné obdobie umorovania daňových strát spred roku 2020 je 4 roky a straty sa musia odpočítavať rovnomerne.

Pre daňovú stratu vykázanú za zdaňovacie obdobie začínajúce 1. januára 2020 alebo neskôr platia nové pravidlá. Podmienka rovnomernosti odpočtu daňovej straty už neplatí, a zároveň sa predlžuje lehota na jej odpočet zo 4 rokov na 5 rokov. V zdaňovacom období však bude možné odpočítať daňovú stratu len do výšky 50% zo základu dane z príjmov z podnikateľskej činnosti, pokiaľ daňovník nespĺňa definíciu „mikrodaňovníka“.

Osobné výdavky

Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie je možné odpočítať od zdaniteľných príjmov najviac do výšky 180 EUR za rok, a to pri splnení určitých podmienok.

Od 1. januára 2021, osobitné odpočty v súvislosti s výdavkami  uhradenými daňovníkom na služby kúpeľnej starostlivosti v zariadeniach podľa osobitných predpisov už nie je možné uplatniť.

Uvedené odpočty môžu byť uplatnené iba pri aktívnych príjmoch (príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti). Počnúc 1. januárom 2020 tieto odpočty by mali byť prioritne uplatnené pri zdaniteľných príjmoch zo závislej činnosti.

Preddavky

Fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť, iné ako tie, ktorých posledná známa daňová povinnosť bola 5 000 EUR alebo menej, sú povinné platiť preddavky na daň (štvrťročne alebo mesačne).

V prípade príjmu zo závislej činnosti je zamestnávateľ povinný vybrať preddavok na daň a odviesť ho správcovi dane najneskôr do 5. dňa po vyplatení mzdy.

Úľavy

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka môže byť uplatnená len vo vzťahu k aktívnym príjmom (príjem zo zamestnania, podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Od 1. januára 2020 sa nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka uplatňuje prednostne vo vzťahu k zdaniteľným príjmom zo zamestnania. Ak je zdaniteľný príjem zo závislej činnosti nižší ako je výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, rozdiel možno uplatniť pri zdaniteľných príjmoch z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti.

V roku 2024 je možné uplatniť tieto sumy ako nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka:

• 5 646,48 EUR (21 násobok životného minima*) ak celkový čistý ročný aktívny príjem je do 24 952,06 EUR.
• 11 884,50 EUR (44,2-násobok životného minima*) mínus štvrtina celkového ročného čistého príjmu, ak je celkový ročný čistý príjem vyšší ako 24 952,06 EUR. Ak je výsledok záporný (t. j. ak čistý ročný príjem presiahne 47 537,98 EUR), nie je možné uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

* Výška životného minima platná k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia (268,88 EUR pre rok 2024)

Nezdaniteľná časť základu dane na manžela / manželku

Možno ju uplatniť len pri aktívnom príjme (príjem zo zamestnania, podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti). Od 1. januára 2020 sa uplatňuje prednostne vo vzťahu k zdaniteľným príjmom zo zamestnania.

V roku 2024 si môže daňový rezident, ktorého manžel/ka nemá ročné zdaniteľné príjmy, a ak úhrn čistých aktívnych príjmov tohto daňovníka nepresiahne 47 537,98 EUR, uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane na manžel/ku až do výšky 5 162,50 EUR. Ak manžel/ka zarába menej ako 4 500,86 EUR, suma nezdaniteľnej časti sa vypočíta ako rozdiel medzi 4 500,86 EUR a skutočným príjmom manžela/ky. Ak ročný čistý aktívny príjem daňovníka presiahne 47 537,98 EUR, suma nezdaniteľnej časti sa postupne znižuje až na nulu. To znamená, že osoba, ktorá má ročný príjem vyšší ako 68 187,96 EUR, nemá nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/ku.

Daňový bonus

Daňoví rezidenti, ktorí majú zdaniteľné príjmy zo zamestnania alebo podnikania, majú nárok na daňový bonus na každé dieťa žijúce v spoločnej domácnosti. Od 1. júla 2022 bola zrušená podmienka požadovanej minimálnej výšky aktívneho príjmu. Od 1. januára 2024 sú sumy daňových bonusov nasledovné:

• 140 EUR/mes. na nezaopatrené dieťa do 18 rokov,
• 50 EUR/mes. na nezaopatrené dieťa nad 18 rokov.

Ak sa poskytuje osobitný príspevok na stravovanie pre dieťa do 18 rokov, nevzniká nárok na daňový bonus.

Zároveň boli predstavené maximálne sumy daňového bonusu, ktoré závisia od počtu detí žijúcich v spoločnej domácnosti. Pre rok 2024 platia tieto sumy:

Maximálna výška daň. bonusu v % z čiastkového základu dane z aktívnych príjmov
Počet detí	1	2	3	4	5	6 a viac
Dieťa do 18 rokov: 140 EUR	20%	27%	34%	41%	48%	55%
Dieťa od 18 rokov: 50 EUR

Daňový bonus na zaplatené úroky

Od 1. januára 2018 majú daňovníci nárok aj na daňový bonus na zaplatené úroky, ak platia úroky z hypotéky a sú splnené určité podmienky. Daňový bonus môže byť vo výške 50% zaplatených úrokov v danom zdaňovacom období, maximálne však 400 EUR ročne. Výška úroku sa počíta najviac zo sumy  50 000 EUR na jednu tuzemskú nehnuteľnosť určenú na bývanie.

Od 1. januára 2024 sa daňový bonus na zaplatené úroky zvýšil na 50% zaplatených úrokov počas piatich rokov, a to na 1 200 EUR (predtým 400 EUR) ročne. Nárok na zvýšenú suma daňového bonusu majú jednotlivci, ktorí splnia určité podmienky, t.j. jednotlivci majú 18 – 35 rokov; získali hypotekárny úver na základe zmluvy po 1. januári 2024; ktorých priemerný mesačný príjem je viac ako 1,6-násobonok priemerného mesačného príjmu na Slovensku; bez obmedzenia výšky hypotéky (predtým do 50 000 EUR); nehnuteľnosť slúži na bývanie a nemožno ju prenajímať).

Daňový bonus na zvýšené splátky hypotéky

Fyzické osoby, ktoré si refixovali hypotéku, si môžu uplatniť daňový bonus na zvýšenú splátku hypotéky za rok 2023. Osoby, ktoré zarábajú do 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, majú nárok na daňový bonus vo výške 75 % z rozdielu medzi pôvodnou a zvýšenou mesačnou splátkou v tej istej banke až do výšky 150 EUR mesačne (do 1 800 EUR ročne). Pre rok 2023 sa fyzické osoby môžu rozhodnúť, či si uplatnia daňový bonus na zaplatené úroky alebo daňový bonus na zvýšenú splátku hypotéky. Pre rok 2024 môžu osoby požiadať o príspevok na zvýšenú splátku hypotéky len na miestnych úradoch práce.

Medzinárodné aspekty

Rezidenti

Príjem zo zahraničia

Fyzické osoby – daňoví rezidenti podliehajú dani zo svojich celosvetových príjmov. Základ dane sa vo všeobecnosti počíta rovnakým spôsobom ako v prípade tuzemského príjmu.

Príjem z dividend

Zahraničné dividendy sú vo všeobecnosti oslobodené od dane, ak sú vyplácané zo ziskov generovaných vyplácajúcou spoločnosťou od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016.

Dividendy vyplatené zo ziskov spred roka 2004 a zo ziskov generovaných od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023 sú zdaniteľné vo výške 7% alebo 10%, ak pochádzajú zo ziskov z období začínajúcich od 1. januára 2024. 35% sadzba dane sa uplatní, ak sú dividendy zo zdrojov nespolupracujúceho štátu.

Oslobodenie od dvojitého zdanenia

Príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí sú na Slovensku oslobodené, ak daňovník preukáže, že tieto príjmy zdanil v zahraničí. Neexistuje žiadna iná jednostranná úľava od dvojitého zdanenia, ale úľavu možno získať na základe medzinárodnej daňovej zmluvy.

CFC pravidlá pre fyzické osoby

Pravidlá pre kontrolované zahraničné spoločnosti (CFC) platili aj na fyzické osoby iba na dobu určitú, a to od 1. januára 2022 (pôvodný návrh účinnosti bol od 1. januára 2021) do 31. júla 2023. Počas tohto určitého obdobia platilo pre fyzické osoby na Slovensku, že podiely na zisku (dividendy) v CFC spoločnosti sa zdaňujú v momente nároku na dividendu, a nie pri ich výplate. Výnosy sa rozdeľujú z hospodárskeho výsledku vykázaného v zahraničí.

CFC predstavuje právnickú osobu alebo subjekt so sídlom v zahraničí, ak sú splnené tieto podmienky:

Zdanenie príjmu sa uskutoční prostredníctvom osobitného základu dane vo výške 25% alebo 35% pre nespolupracujúce štáty. Od 1. augusta 2023 boli všetky pravidlá týkajúce sa CFC pravidiel platných pre fyzické osoby odstránené z daňovej legislatívy.

Nerezidenti

Zdaniteľný príjem

Fyzické osoby – nerezidenti sú zdaňované len z príjmov plynúcich zo zdrojov na území SR. Oslobodené sú príjmy zo zamestnania, ktoré plynú nerezidentom zo zamestnania vykonávaného na území Slovenska po dobu nepresahujúcu 183 dní v akomkoľvek období 12 po sebe nasledujúcich mesiacov. Oslobodenie sa nevzťahuje na činnosti vykonávané umelcami, športovcami alebo prostredníctvom stálej prevádzkarne. Príjmy nerezidentov sa vo všeobecnosti zdaňujú podľa pravidiel platných pre rezidentov, pokiaľ zákon alebo medzinárodná daňová zmluva neustanovuje inak.

Úľavy

Nerezidenti majú nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (pozri vyššie). V prípade, že ich príjmy zo zdrojov na Slovensku v zdaňovacom období predstavujú aspoň 90% z ich celkových príjmov, majú nárok aj na nezdaniteľnú časť základu dane na manžela/ku a daňové bonusy.

Zrážková daň

Vo všeobecnosti sa vyberá 19% zrážková daň alebo zabezpečenie dane (pokiaľ to nie je obmedzené medzinárodnou daňovou zmluvou). Zvýšená sadzba dane vo výške 35% sa uplatní, ak je príjemcom rezident nespolupracujúceho štátu.

Príjem z dividend

Dividendy vyplatené nerezidentom, fyzickým osobám, zo ziskov za roky 2004 až 2016 nepodliehajú zrážkovej dani. V prípade ziskov generovaných od 1. januára 2017 sa uplatňuje zrážková daň vo výške 7%, pokiaľ nie je v medzinárodnej daňovej zmluve uvedené inak. Ak je príjemca z nespolupracujúceho štátu, uplatňuje sa sadzba 35%, pokiaľ medzinárodná daňová zmluva neustanovuje inak.

Ak nie je uvedené inak v zmluve, dividendy z príjmov vyplácaných medzi 1. januárom 2017 a 31. decembrom 2023 sú predmetom zrážkovej dane v sadzbe 7%, resp. 10% zo ziskov nadobudnutých za obdobia začínajúce od 1. januára 2024. Ak dividendy pochádzajú zo zahraničných zdrojov nespolupracujúceho štátu, uplatní sa zrážková daň vo výške 35%, pokiaľ v zmluve nie je uvedené iné.

Sadzby DPH

Základná sadzba DPH: 20%, prvá znížená sadzba DPH: 10% (na vybrané tovary a služby), druhá znížená sadzba DPH: 5% (na vybrané tovary a služby).

0% je sadzba DPH pri exporte tovarov a služieb. Za určitých podmienok sú intrakomunitárne dodávky tovaru tiež zdaňované nulovou sadzbou.

DPH – základné informácie

Legislatíva

Pravidlá DPH vychádzajú zo Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.

Zdaniteľná osoba

Zdaniteľné činnosti

• dodanie tovarov a služieb za protihodnotu v SR uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
• intrakomunitárne nadobudnutie tovaru za protihodnotu v SR z iného členského štátu EÚ,
• dovoz tovaru na Slovensko.

Zdaniteľná suma

Celková protihodnota účtovaná za dodávku bez DPH, ale vrátane všetkých spotrebných daní alebo iných daní a poplatkov.

Zdaňovacie obdobie

Zdaňovacím obdobím pre DPH je kalendárny mesiac alebo štvrťrok na základe obratu za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Povinným zdaňovacím obdobím pre novo registrovaných platiteľov DPH je kalendárny mesiac.

Vyrubenie dane

Suma DPH, ktorú je potrebné platiť sa skladá z DPH splatnej pri dodaní tovarov a služieb zníženej o DPH na vstupe za rovnaké obdobie. Okrem toho, zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva intrakomunitárne dodania alebo poskytuje služby podľa základného pravidla pre služby „B2B“, musí predložiť Súhrnný výkaz (v ktorom sú uvedené IČ DPH jej obchodných partnerov a celková hodnota všetkých dodávok tovaru a služieb uskutočnených podnikateľom) mesačne alebo štvrťročne podľa situácie.

Kontrolný výkaz

Od roku 2014 majú osoby registrované na DPH aj povinnosť podávať kontrolný výkaz, ktorý obsahuje podrobnejšie údaje o transakciách podliehajúcich DPH na Slovensku, ako aj o transakciách, pri ktorých si uplatňuje odpočet DPH na vstupe.

Registrácia na DPH

Hranicou pre povinnú registráciu pre DPH pre zdaniteľnú osobu so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou na Slovensku je obrat 49 790 EUR za obdobie 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Zdaniteľné osoby, ktoré dodávajú nehnuteľnosť (stavby, stavebné pozemky), sa musia registrovať na účely DPH, ak sú splnené určité podmienky. Dobrovoľná registrácia na DPH je tiež možná.

Od 1. januára 2023 tiež platí, že tuzemské zdaniteľné osoby, ktoré uskutočňujú výlučne aktivity oslobodené od daní, ako finančné a poistné služby, dodanie alebo prenájom nehnuteľností sa môžu rozhodnúť či po prekročení prahu obratu pre povinnú registráciu sa zaregistrujú na DPH alebo nie.

V prípade intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru z iného členského štátu EÚ sa zdaniteľná osoba neregistrovaná pre DPH musí zaregistrovať pre DPH skôr ako kumulatívna hodnota týchto transakcií presiahne 14 000 EUR v kalendárnom roku.

Zdaniteľná osoba (neregistrovaná ako platiteľ DPH) sa musí registrovať a zaplatiť DPH na výstupe alebo vykázať dodanie služieb v súhrnnom výkaze, ak je miesto dodania tejto služby:

• podľa článku 44 smernice 2006/112/ES,
• v inom členskom štáte EÚ, ako je členský štát EÚ, ktorý poskytuje túto službu,
• osobou povinnou platiť daň bude príjemca tejto služby.

Registrácia pre DPH je povinná pre zahraničné zdaniteľné osoby bez sídla alebo prevádzkarne na Slovensku pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom DPH na Slovensku a mechanizmus „prenesenie daňovej povinnosti “ sa neuplatňuje.

V oblasti e-commerce a voliteľných osobitných úprav OSS, nadobudli od 1. júla 2021 účinnosť pravidlá implementujúce smernicu Rady (EÚ) 2017/2455 a smernicu Rady (EÚ) 2019/1995.

Skupinová registrácia na DPH

Oznamovacie povinnosti bankových účtov

Od 15. novembra 2021 platí osobitná oznamovacia povinnosť pre platiteľov DPH, a to pre každý bankový účet používaný na podnikanie. Všetci registrovaní platitelia DPH sú povinní nahlásiť čísla všetkých vlastných bankových účtov (platobných, vkladových), ktoré bude platiteľ DPH používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa slovenského zákona o DPH. Táto povinnosť sa vzťahuje na bankové účty vedené u tuzemského poskytovateľa platobných služieb, ale aj na účty vedené u zahraničných poskytovateľov platobných služieb.

Novo registrovaní platitelia DPH sú povinní splniť si oznamovaciu povinnosť bezodkladne odo dňa, keď sa stali platiteľmi DPH, alebo bezodkladne odo dňa, keď si takýto účet zriadili po ich registrácii za platiteľa DPH daňovým úradom.

Platitelia DPH sú povinní bezodkladne oznámiť aj neskoršiu zmenu, doplnenie alebo zrušenie oznámených bankových účtov.

Cieľom tohto opatrenia je od 1. januára 2022 zverejňovať zoznam bankových účtov platiteľov DPH na webovej stránke Finančného riaditeľstva na dennej báze. Úhrada faktúry dodávateľa na bankový účet, ktorý nebol uvedený v zozname v čase platby, môže viesť k uplatneniu inštitútu ručenia za daň. Odberatelia by preto mali venovať zvýšenú pozornosť bankovým účtom dodávateľa, na ktoré budú faktúry uhrádzať.

Taktiež platí, že daňový úrad vráti nadmerný odpočet len ​​na jeden z bankových účtov, ktoré mu oznámil platiteľ DPH v rámci uvedenej osobitnej oznamovacej povinnosti.

Osobitné oznamovanie povinnosti poskytovateľov platobných služieb

Od 1. januára 2024 sa novelou zákona o dani z pridanej hodnoty zaviedli nové oznamovacie povinnosti pre poskytovateľov platobných služieb viesť záznamy o platbách, ktoré spracúvajú a o ich príjemcoch a ich zasielanie do centrálneho elektronického systému informácií o platbách („CESOP“).

Tuzemskí poskytovatelia platobných služieb sú povinní viesť záznamy o príjemcoch platieb cezhraničných platieb a o cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytujú, a to za každý kalendárny štvrťrok (25 cezhraničných platieb a viac u jedného príjemcu), a zároveň sú povinní túto evidenciu sprístupniť aj Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Poskytovatelia platobných služieb sú povinní uchovávať údaje, predložiť ich daňovým úradom po prekročení prahovej hodnoty prostredníctvom vzorového elektronického formulára (jednotného pre celú EÚ) v lehote najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po kalendárnom štvrťroku, ku ktorému sa informácie vzťahujú. Túto evidenciu následne zašle každý členský štát do Centrálneho európskeho systému o platbách (CESOP), kde sa budú kontrolovať a vyhodnocovať.

Cieľom je zabrániť vyhýbaniu sa plateniu daní v súvislosti s cezhraničným e-commerce, ako aj ako kontrola správnosti vykázanej výšky daní.

Viac o oznamovacích povinnostiach poskytovateľov platobných služieb nájdete v článku.