Rada začínam projekt od nuly a prechádzam všetkými etapami | #PeopleOfAccace

V našej sérii #PeopleOfAccace vám formou rozhovorov priblížime zákulisie Accace. Dozviete sa, ako u nás vznikajú nové služby či riešenia, kto je v Accace najdlhšie a akými pozíciami si za tie roky prešiel. No najmä spoznáte našich skvelých ľudí. Prvý rozhovor roka 2024 bude o niečo špeciálnejší. Porozprávali sme sa s Mihaelou Pašek-Virlan, ktorá je našou CEO už presne štyri roky.

Máš skúsenosti v oblasti práva, operations , marketingu, rastu, vstupu na nové trhy, až po vedenie medzinárodnej firmy. Je niečo, čo už v súčasnosti nerobíš, ale rada na to spomínaš?

Rada začínam projekt od nuly a prechádzam všetkými etapami: od overovania nápadov, rozpočtu, cez budovanie tímu a spoločné prechádzanie všetkými zmenami a jednotlivými etapami práve spolu s tímom. V takejto podobeto už nemám možnosť robiť tak často, robím však veľa iných vecí, ktoré ma tiež bavia, ale v širšom rozsahu s mnohými inými dôsledkami a zodpovednosťami.

Pochádzaš z Rumunska a počas kariéry si zbierala skúsenosti aj v Maďarsku. V súčasnosti zo Slovenska vedieš Accace so zastúpením v 50 krajinách. Čo si myslíš, že majú pobočky Accace spoločné a naopak, čo ich od seba odlišuje?

Ono to pôsobí tak, že práca v niekoľkých krajinách vám dáva veľa rôznorodých skúseností. V skutočnosti však krajiny, v ktorých som pracovala, sú rovnaký región. To, čo obohatilo moju skúsenosť, bolo spoznávanie a práca s rôznymi národnosťami a krajinami, ktoré máme v našom portfóliu, a to nielen z hľadiska pobočiek, ale aj klientov. V každej pobočke máme úžasných ľudí a verím, že v každej z nich sa nám podarilo vytvoriť akúsi bublinu šťastia popri práci, ktorá sa neraz spája s výzvami, ktoré naše odvetvie prináša. Sme unikátni spôsobom, akým fungujeme a ako pôsobíme a vyjadrujeme sa: niektoré z našich pobočiek sú dynamickejšie a výraznejšie, iné sú zdržanlivé a opatrnejšie. Aj s rozdielmi je spôsob, akým komunikujeme, jedinečný.

V Accace si od roku 2007. Čo ti pomáha udržiavať si motiváciu?

Často si kladiem rovnakú otázku. Ale myslím si, že môj vzťah k práci a k Accace definuje časť toho, aká som: pokiaľ mám pred sebou výzvy v zdravom prostredí, kde cítim, že je čo budovať, budem naďalej motivovaná venovať tomu svoj čas a energiu. Keď budem mať pocit, že viac nemám zo seba čo dať alebo sa niečo nové naučiť, tak vtedy je ten čas odísť.

Nedávno si bola hosťom v podcaste o budúcnosti práce. Aké kľúčové poznatky a predpovede s nami môžeš v tejto téme nazdieľať?

Budúcnosť práce je v súčasnosti horúcou témou a pomaly sa z nej stáva módny trend. Pandemická situácia automaticky prináša veľa zmien a museli sme zmeniť spôsob, akým pracujeme. Okrem toho urýchlila technológie, ktoré používame, a veci, ktoré boli predtým nemožné, sa teraz stávajú bežnou normou. Takže by som povedala, že flexibilita sa v skutočnosti stane normou a ľudia, ktorí rozumejú a správne využívajú technológie, sa stanú extrémne cennými. Nájsť tú správnu rovnováhu medzi nimi bude našou domácou úlohou na nasledujúcich pár rokov. Vzájomné usmernenie k získaniu tých správnych nástrojov a znalostí pre to, čo príde v oblasti technológií, bude kľúčové, aspoň pre nás ako spoločnosť.

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí by chceli pracovať v Accace?

Okrem úžasného tímu a vášne, ktorú každý do kolektívu vnáša, nemám veľmi čo dodať. V Accace  som práve kvôli ľuďom! Bez ohľadu na to, či sú to klienti, partneri alebo naši vlastní kolegovia, čokoľvek ostatné nie je také podstatné, ako oni.

Ako si dobíjaš baterky a relaxuješ?

Hrávam tenis! Keď mám dobré obdobie, relaxujem hraním tenisu. Keď mám horšie obdobie, hrám ešte viac tenisu.

Čo o tebe vie (zatiaľ) len málo ľudí?

No, je to celkom vtipné a zároveň sa za to trochu hanbím, ale mám hroznú pamäť, pokiaľ ide o pamätanie si mien alebo titulov. Môj mozog si pamätá telefónne čísla, adresy, narodeniny atď., ale z nejakých dôvodov, ktorým stále nerozumiem, si nepamätám mená ani žiadne názvy. Takže som ten človek, ktorý opisuje film alebo situáciu slovami: „Ó, bože! Ako si môžeš nepamätať na ten film s tým chlapom, ktorý sa s tým druhým bil! Veď je taký slávny. Neverím, že to nevieš!“.