V súčasnej dobe, kedy sa podnikatelia usilujú o globálny rast, sa stáva cezhraničné zamestnávanie podstatnou súčasťou internej agendy väčšiny spoločností. Problematika medzinárodného pohybu zamestnancov je však veľmi rozsiahla a vychádza nie len z legislatívy týkajúcej sa miestnych daní, miezd a iných lokálnych špecifík, ale aj z medzinárodných vzťahov, ktoré je rovnako potrebné zohľadniť.
V tomto eBooku nájdete dôležité informácie o daniach, sociálnom a zdravotnom poistení, a povinnostiach miestnych a zahraničných daňovníkov.
Zistite tiež, aké šecifiká sa na cezhraničný pohyb zamestnancov z hľadiska daní vzťahujú v Bulharsku, Českej republike, Estónsku, Grécku, Maďarsku, Taliansku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku a Turecku, súhrn informácií o týchto krajinách nájdete v našom dvojdielnom anglickom eBooku: Tax overview for global mobility!

Daňová rezidencia
Definícia a predpoklady
Daňová rezidencia sa na Slovensku posudzuje buď na základe formálnych, alebo podľa materiálnych kritérií, ktorými sú:
- registrovaný trvalý pobyt na Slovensku
- bydlisko na Slovensku
- viac ako 183 dní v kalendárnom roku strávených na Slovensku, vynímajúc študijný pobyt, zdravotnú starostlivosť a dochádzanie do práce
Dni prítomnosti
Na účely výpočtu dní prítomnosti počas jedného alebo viacerých období sa akákoľvek časť dňa strávená na Slovensku považuje za celý deň (vrátane dňa príchodu a odchodu).
Rozdelená rezidenčná daň
Slovenská republika uznáva možnosť tzv. delenej daňovej rezidencie medzi viacerými štátmi v rámci jedného zdaňovacieho obdobia.
Daň z príjmov fyzických osôb
Sadzba dane a zdaňovacie obdobie
- 19% z tej časti základu dane, ktorá nepresiahne sumu 37 163,36 EUR v roku 2020
- 25% z tej časti základu dane, ktorá presiahne sumu 37 163,36 EUR v roku 2020
Zdaňovacie obdobie je totožné s kalendárnym rokom. Hranica sadzby dane sa na Slovensku mení každý rok. V Slovenskej republike, na rozdiel od niektorých štátov, sú mzdy vyplatené v januári za prácu uskutočnenú v decembri predchádzajúceho roka považované za zdaniteľný príjem predošlého kalendárneho roka. Príjem zo zamestnania za predošlý rok vyplatený po januári sa považuje za zdaniteľný príjem za rok, v ktorom bol vyplatený.
Základ dane a odpočty
Základ dane sa počíta z hrubého zdaniteľného príjmu, vrátane peňažného príjmu a nepeňažných príjmov, znížený o:
- sociálne a zdravotné poistenie zaplatené zamestnancom
- nezdaniteľné časti základu dane, ak sú splnené podmienky pre ich uplatnenie, a ktoré závisia najmä od výšky príjmu, rodinnej situácie a daňovej rezidencie
Základ dane je možné znížiť o viaceré daňové zvýhodnenia, ktorých uplatnenie je závislé od splnenia viacerých podmienok:
- nezdaniteľná časť príjmu na manžela/manželku
- príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie
- výdavky súvisiace s kúpeľnou starostlivosť
- daňový bonus na dieťa
- úroky z úverov na bývanie
Sociálne zabezpečenie
Sadzby sociálneho poistenia a registrácia
- 25,2% je výška sadzby pre zamestnávateľa
- 9,4% je výška sadzby pre zamestnanca
Ak zamestnanec podlieha slovenskému sociálnemu zabezpečeniu, zamestnávateľ je povinný zaregistrovať ho. Miestni aj zahraniční zamestnávatelia majú povinnosť zaregistrovať, odvádzať a platiť za zamestnanca príslušné príspevky do Sociálnej poisťovne v mene zamestnávateľa.
Výpočet vymeriavacieho základu na sociálne poistenie
Vymeriavací základ na sociálne poistenie sa počíta na mesačnej báze z mesačného platu, konkrétne z hrubého zdaniteľného príjmu bez odpočítania príspevkov do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré znižujú základ dane.
Minimálny vymeriavací základ na výpočet sociálnych odvodov nie je, aplikuje sa iba maximálny, ktorého výška závisí od priemernej mzdy na Slovensku. Aktuálny maximálny vymeriavací základ na rok 2020 je 7 091 EUR na mesiac. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca sa vzťahuje na celý príjem zamestnanca od všetkých zamestnávateľov. Na strane zamestnávateľa je časť sociálnych odvodov bez maximálneho obmedzenia, pritom zároveň platí, že maximálny vymeriavací základ sa uplatňuje na každého zamestnávateľa samostatne.
Odvody na sociálne poistenie zamestnanca sa vypočíta nasledovne:
- Vymeriavací základ sa vynásobí príslušnou sadzbou
- Príklad výpočtu pre zamestnanca: 6 678 EUR * 9,4% = 627,73 EUR
Platba a ohlasovanie sociálneho zabezpečenia
Odvody do Sociálnej poisťovne nie sú vysporiadané splatnou daňou z príjmu, a preto sa vypočítavajú a platia osobitne každý mesiac.
Zamestnávateľ je povinný podávať mesačné výkazy do Sociálnej poisťovne, ktorá automaticky vymieňa informácie s finančnou (daňovou) správou.
Ak je zamestnanec zamestnaný u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, všetci zamestnávatelia sú povinní nahlásiť a platiť odvody do Sociálnej poisťovne za zamestnanca, to sa vzťahuje aj na zahraničných zamestnávateľov.
Formuláre A1
Formuláre A1 na účely Čl. 12 nariadenia EÚ č. 883/2004 sa vo všeobecnosti vydávajú len na príslušné obdobie každého vyslania. Formuláre A1 na účely Čl. 13 alebo 16 nariadenia EÚ č. 883/2004 sa môžu vydávať na obdobie 1 až 2 rokov alebo aj na dlhšie obdobie.
Slovenské orgány dôsledne kontrolujú dokumenty a podmienky pred vydaním formuláru A1, v dôsledku toho môže ísť o zdĺhavejší proces.
Zdravotné poistenie
Sadzby zdravotného poistenia a registrácia
- 10% je výška sadzby pre zamestnávateľa
- 4% je výška sadzby pre zamestnanca
Pre účely zdravotného poistenia sa musí zamestnanec zaregistrovať ako poistenec vo vybranej zdravotnej poisťovni. Rovnako slovenský aj zahraničný zamestnávateľ sa musia ako zamestnávateľ registrovať, platiť poistné zamestnávateľa a odvádzať poistné zamestnanca zrazené pri výplate mzdy.
Výpočet vymeriavacieho základu na zdravotné poistenie
Vymeriavací základ na zdravotné poistenie sa počíta z hrubého zdaniteľného príjmu, zdravotnému poisteniu podliehajú aj iné zdaniteľné príjmy (nie len príjmy zo zamestnania). Poistné sa platí mesačne v podobe preddavkov, pričom každý rok sa uskutočňuje ročné zúčtovanie poistného do zdravotnej poisťovne, na základe vykázaných zdaniteľných príjmov.
Minimálny vymeriavací základ nie je stanovený, pričom pre zamestnancov s nízkym príjmom existuje odpočítateľná časť znižujúca vymeriavací základ na výpočet poistného. Maximálny vymeriavací základ pre zamestnanca alebo zamestnávateľa na Slovensku nie je stanovený.
Zdravotné poistenie sa vypočíta nasledovne:
- Vymeriavací základ sa vynásobí príslušnou sadzbou
- Príklad výpočtu pre zamestnanca: 10 000 EUR * 4% = 400 EUR
Platba a ohlasovanie zdravotného poistenia
Poistné do zdravotnej poisťovne nie je vysporiadané splatnou daňou, a preto sa preddavky počítajú a platia osobitne každý mesiac, pričom sa za kalendárny rok vykoná ročné zúčtovanie.
Zamestnávateľ je povinný podávať mesačné výkazy do zdravotnej poisťovne.
Ak je zamestnanec zamestnaný u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, všetci zamestnávatelia sú povinní nahlásiť a platiť odvody do zdravotnej poisťovne, vrátane zahraničných zamestnávateľov.
Slovenský daňový rezident pracujúci v zahraničí
Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb
Zamestnanec, ktorý dosiahol zdaniteľný príjem zo zdroja v zahraničí je povinný podať daňové priznanie k dani z príjmov. V tomto prípade, nie je možné vykonať ročné zúčtovanie dane z príjmov zamestnávateľom.
Posledný možný termín na podanie daňového priznania je štandardne 31. marec, avšak tento termín je možné predĺžiť na základe písomného oznámenia až o 3 kalendárne mesiace, alebo až o 6 kalendárnych mesiacov v prípade zdaniteľných príjmov zo zdroja v zahraničí.
Daňové priznanie je možné podať elektronicky alebo v písomnej podobe s doručením poštou alebo osobne. Podnikatelia na Slovensku sú však povinní komunikovať s daňovými úradmi výhradne elektronicky. Zastúpenie daňovým poradcom je dobrovoľné, no v takom prípade sa vyžaduje udelenie splnomocnenia.
Zamedzenie dvojitého zdanenia
V prípade neexistencie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, tak príjem zo zamestnania, ktorý bol preukázateľne zdanený v inom štáte, môže byť na Slovensku vyňatý zo zdanenia.
V prípade, že existuje uplatniteľná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia, podľa ktorej je na účely zamedzenia dvojitého zdanenia aplikovateľná metóda zápočtu dane zaplatenej v zahraničí, zamestnanec môže uplatniť metódu vyňatia zo zdanenia v SR, ak príjem bol preukázateľne zdanený v zahraničí a takýto postup je pre zamestnanca výhodnejší. Na účely zamedzenia dvojitého zdanenia sa vo všeobecnosti vyžaduje potvrdenie o zaplatení dane alebo podobný doklad. Vo výnimočných prípadoch môže finančná správa akceptovať aj iné dôkazy.
Daňové výhody a ďalšie špecifiká
Uplatnenie daňových zvýhodnení je možné len v prípade dostupnosti príslušných dokladov. V závislosti od uplatneného zvýhodnenia, môže byť potrebné príslušné doklady alebo dokumenty predložiť finančnej správe spolu s daňovým priznaním. Na Slovensku je možné každoročne venovať 2% dane neziskovým organizáciám, resp. až 3% v prípade vykonávania dobrovoľníckej činnosti.
Vo všeobecnosti sa príjem priraďuje k štátu, kde sa vykonáva práca. Ak príjem alebo jeho časť nemožno priradiť k jednému štátu, priradí sa na zdanenie podľa pomeru založeného na odpracovanom čase na Slovensku a v iných štátoch. Jednotlivé časti príjmu môžu vyžadovať individuálne hodnotenie a určenie pomeru priradenia, nakoľko sa môžu týkať rôznych časových období alebo situácií. Toto sa môže týkať najmä platenej dovolenky (poskytnutú za kalendárny rok), štátnych sviatkov, PN-iek, bonusov a odmien.
Zahraničný daňový rezident, ktorý pracuje a platí dane na Slovensku
Daňové priznanie k dani z príjmov zahraničnej fyzickej osoby
Slovenskí aj zahraniční zamestnávatelia sú povinní nahlásiť a odvádzať preddavky na daň každý mesiac. Daň vyberaná zrážkou je splatná do 5 dní od vyplatenia mzdy. Mesačný prehľad zamestnávateľa musí byť podaný do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po príslušnom mesiaci. Ročné hlásenie musí byť podané do konca apríla.
Zamestnávateľ môže vykonať ročné zúčtovanie dane na základe včasnej žiadosti od zamestnanca (doručenej do 15. februára) pod podmienkou, že zamestnanec nemá iný druh zdaniteľného príjmu zo zdroja v Slovenskej republike. Ak tieto podmienky nie sú splnené, zamestnanec je povinný podať daňové priznanie na Slovensku. Podanie daňového priznania k dani z príjmov zahraničnej fyzickej osoby odporúčame v prípade, kedy zamestnanec potrebuje potvrdenie o zaplatení dane vydané slovenským daňovým úradom.
Štandardný termín na podanie daňového priznania je 31. marec, avšak je možné ho predĺžiť až o 3 kalendárne mesiace.
Daňové priznanie je možné podať elektronicky alebo v písomnej forme s doručením osobne alebo poštou. Zastúpenie daňovým poradcom nie je povinné, ale dobrovoľné, v tom prípade sa vyžaduje podpísanie plnej moci. Daňoví rezidenti zo štátov mimo EÚ však môžu povinne potrebovať zástupcu pre doručovanie písomností od daňového úradu.
Daňové zvýhodnenia a ďalšie špecifiká
Daňové zvýhodnenia môže uplatniť osoba, u ktorej viac ako 90% celkového príjmu pochádza zo zdroja v Slovenskej republike. V závislosti od príslušného daňového zvýhodnenia môže byť potrebné predložiť príslušné dokumenty daňovému úradu spolu s daňovým priznaním.
Na Slovensku je možné každoročne venovať 2% dane neziskovým organizáciám, alebo 3% v prípade výkonu dobrovoľníckej činnosti.
Každý daňovník má pridelený osobný účet daňovníka, pridelený slovenským daňovým úradom, na ktorý je potrebné zaplatiť daň.
Vo všeobecnosti sa príjem priraďuje ku štátu, kde sa vykonáva práca. Ak príjem alebo jeho časť nemožno priradiť k jednému štátu, priradí sa na zdanenie podľa pomeru založeného na odpracovanom čase na Slovensku a v iných štátoch. Jednotlivé časti príjmu môžu vyžadovať individuálne hodnotenie a určenie pomeru priradenia, nakoľko sa môžu týkať rôznych časových období alebo situácií. Toto sa môže týkať najmä platenej dovolenky (poskytnutú za kalendárny rok), štátnych sviatkov, PN-iek, bonusov a odmien.
Sankcie
Sankcie týkajúce sa daní
- Oneskorené podanie daňového priznania: pokuta od 30 EUR až do 16 000 EUR
- Oneskorené zaplatenie splatnej dane: pokuta je 15% p.a. z hodnoty po lehote splatnosti za obdobie najviac 4 roky
- Oneskorené alebo chýbajúce registrácie na daňových úradoch: pokuta sa pohybuje od 60 EUR do 20 000 EUR
- Oneskorený alebo chýbajúci prehľad o mesačnej mzde a zrazených preddavkov: zamestnávateľ je povinný oznámiť vyplatené mzdy a zrazenú daň na mesačnej báze. Pokuta sa pohybuje od 30 EUR až do 3 000 EUR
Sankcie súvisiace so sociálnym poistením
Na Slovensku neexistujú žiadne pokuty v súvislosti s formulármi A1. Chýbajúci formulár A1 ale môže viesť k negatívnym dôsledkom a pokutám v zahraničí.
Rovnako aj zahraničný zamestnanec prichádzajúci na Slovensku bez formuláru A1 môže čeliť nasledujúcim dôsledkom:
- chýbajúce registrácie s aplikovateľnými pokutami od sociálnej a zdravotnej poisťovne
- chýbajúce hlásenia a odvody s prípadnými sankciami
- zamestnanie môže byť považované za nelegálne za čo hrozia ďalšie sankcie
Ostatné sankcie:
- Oneskorené mesačné hlásenie: pokuta sa môže vyšplhať až na 16 596,96 EUR
- Oneskorená platba odvodov na sociálne poistenie: pokuta je 0,05% za každý deň omeškania
- Oneskorená alebo chýbajúca registrácia: pokuta sa môže vyšplhať až na 16 596,96 EUR
Sankcie súvisiace so zdravotným poistením
- Oneskorené mesačné hlásenie: pokuta až do výšky 3 319 EUR
- Oneskorená platba poistného na zdravotné poistenie: pokuta 15% p.a. z omeškanej platby
- Oneskorená alebo chýbajúca registrácia na účely zdravotného poistenia: pokuta až do výšky 3 319 EUR
Trestné činy
Nesprávne priznanie splatnej dane alebo odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne s cieľom vyhnúť sa ich zaplateniu alebo za účelom ich zníženia, sa považuje za trestný čin. Trest závisí od celkovej sumy a môže viesť až k trestu odňatia slobody v trvaní 12 rokov. Úmyselné nezaplatenie splatnej dane, či odvodov do zdravotnej a sociálnej poisťovne sa takisto považuje za trestný čin. Výška trestu závisí od výšky sumy pričom môže byť udelený trest odňatia slobody v trvaní až 12 rokov.
Trest sa môže týkať aj zamestnávateľa ako právnickej osoby. Uplatňujú sa však iné druhy trestov, napr. peňažná pokuta od 1 500 EUR až do 1 600 000 EUR, či zákaz činnosti alebo prepadnutie majetku.
Ako vám vieme pomôcť?
Pre správne strategické plánovanie zahraničných aktivít vašej spoločnosti je dôležité poznať miestnu aj medzinárodnú legislatívu týkajúcu sa zamestnávania a cezhraničného pohybu pracovnej sily. Zamestnávateľ je ten, ktorý nesie zodpovednosť za správne vyhodnotenie daňovej rezidencie zamestnanca, miesto výkonu práce, odpracovaný čas v zahraničí a podmienky práce v zahraničí. Z týchto oblastí vyplývajú ďalšie otázky týkajúce sa rizika vzniku stálej prevádzkarne, no najmä daňových povinností a povinností v oblasti sociálneho zabezpečenia. Po vyjasnení týchto otázok prichádza na rad ďalšia náročná úloha, a to dodržiavať zákonné požiadavky a registračné povinnosti príslušnej krajiny.
Naši odborníci z oblasti daní, miezd a pracovného práva sú vám k dispozícií, či už ste zahraničný zamestnanec alebo zamestnávateľ, a sú vám vždy ochotní podať potrebné odborné poradenstvo, vypracovať stanovisko, či zodpovedať vaše otázky týkajúce sa cezhraničnej mobility a vysielania zamestnancov.