Aktualizované dňa 23.5.: Návrh poslancov NR SR na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony neprešiel do druhého čítania dňa 18.5.2023 .

Či sa podarí takúto alebo obdobnú právnu úpravu prijať v blízkej budúcnosti je preto otázne. V nadväznosti na § 96 ods. 3 Rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, by totiž minimálne malo platiť že: „Ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona.“

Zvažujete ako naložiť so svojím majetkom či už pre prípad smrti, úrazu alebo máte záujem len o jeho regulované využitie oddelene od zvyšku svojich aktív?

Práve na tento účel by mohli v budúcnosti slúžiť súkromné nadácie (Ďalej len „SN“) upravené v návrhu novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 34/2002 Z. z. o nadáciách a o zmene Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Novela z dielne poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Andrejuvovej a Miloša Svrčeka bola do Národnej rady predložená len celkom nedávno. Jej cieľom je zaviesť nový inštitút súkromnej nadácie. Tá ma vyplniť právne vákuum v Slovenskej republike vo vzťahu k efektívnej správe majetku, so zameraním na jeho ovládanie a vhodnú distribúciu v rodine ako aj iným osobám dôležitým pre súčasných vlastníkov.

Výhody Súkromnej nadácie (nie len pre prípad smrti zakladateľa)

Vložením majetku do SN je možné:

• vopred určiť osobu oprávnenú na správu resp. akékoľvek plnenie plynúce z jeho správy,
• predchádzať zložitým a často zdĺhavým dedičským konaniam,
• zabrániť drobeniu majetku,
• minimalizovať spory o dedičstvo,
• zabrániť odlivu súkromného majetku zo Slovenska, z titulu existencie podobných inštitútov výlučne v zahraničí.

Rozdiel oproti súčasným nadáciám (t.j. nadáciám na verejnoprospešný účel)

Nepochybnou výhodou oproti doteraz známym nadáciám jej dostupnosť Súkromnej nadácie širokému okruhu osôb. Novela v rozsahu aplikácie pre Súkromné nadácie ruší povinnosť tvorby nadačného imania ako minimálneho požadovaného registrovaného majetku nadácie, s ktorým sú spojené dispozičné obmedzenia týkajúce sa jeho použitia.

Súkromná nadácia je aj naďalej definovaná ako účelové združenie majetku avšak minimálna výška príspevku zakladateľa môže byť ustanovená na 1 EURO pričom sa na tento príspevok nevzťahujú žiadne zákonné dispozičné obmedzenia týkajúce sa jeho použitia.

Kto môže založiť súkromnú nadáciu a aké sú základné náležitosti nadačnej listiny

Založiť Súkromnú nadáciu môže akákoľvek fyzická osoba, ktorá nie je vedená v zozname daňových dlžníkov alebo nemá evidované nedoplatky na poistnom na sociálne poistenie; to neplatí, ak jej príslušný správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, na založenie súkromnej nadácie udelí súhlas.

Súkromná nadácia sa zakladá nadačnou listinou, ktorá má mať formu notárskej zápisnice.

Medzi základné náležitosti nadačnej listiny s ohľadom na jej osobitný charakter patrí najmä:

• určenie súkromného účelu, ktorému má slúžiť,
• označenie zakladateľa,
• dobu, na ktorú sa SN zriaďuje,
• osobu/y oprávnenú/é na plnenia zo súkromnej nadácie a spôsob ich poskytovania,
• určenie orgánov SN, spôsob ich ustanovenia a vymedzenie ich právomoci.

Za dôležité na tomto mieste považujeme spomenúť, povinnosť vymedzenia KUV výhod, za ktorého sa na účely SN považuje aj osoba oprávnená na plnenie z majetku SN (tzv. beneficient), a to bez ohľadu na rozsah jej prospechu.

Správa súkromnej nadácie

Správa SN je zverená správcovi SN (ktorý je popri Dozornej rade jedným z dvoch obligatórne zriaďovaných orgánov nadácie). Ako štatutárny orgán SN správca rozhoduje o všetkých záležitostiach SN, ak nie sú zákonom, nadačnou listinou alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti iných orgánov. Do jeho pôsobnosti patrí najmä rozhodovanie o použití majetku SN v súlade s jej účelom, nadačnou listinou a stanovami.

Správcom SN môže byť len fyzická osoba, ktorá je v plnom rozsahu spôsobilá na právne úkony, je občanom Slovenskej republiky alebo občanom členského štátu Európskej únie, bezúhonná a je zapísaná v registri fyzických osôb. Zákonom je zároveň vylúčená možnosť, aby správcom SN bola osoba ustanovená ako oprávnená osoba na plnenie z nadačnej listiny za predpokladu, ak suma majetku SN presiahne sumu 10 mil. EUR.

Pri výkone správy je správca limitovaný nadačnou listinou, rozhodnutím dozornej rady a zákonom. Z pohľadu osobnej zodpovednosti správcu SN je možné hovoriť o analógii vo vzťahu k zodpovednosti štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti.

V prípade prekročenia právomoci správcu môže SN vyvodiť voči tomuto rovnakú zodpovednosť za škodu, akú by mohla uplatniť spoločnosť voči jej konateľovi s.r.o.

Majetok súkromnej nadácie

SN môže disponovať so svojím majetkom, teda ho použiť a zhodnocovať, ale taktiež z neho hradiť svoje výdavky (náklady) na správu. Pod zhodnocovaním majetku sa rozumie okrem iného aj jeho investovanie. Pri týchto úkonoch však nesmie konať v rozpore so súkromným účelom SN (ktorého hlavným cieľom nesmie byť podpora podnikania) alebo porušovať podmienky určené v nadačnej listine a stanovách.

V zmysle návrhu SN zodpovedá za svoje záväzky celým jej majetkom a zároveň až do výšky príspevku zakladateľa za jeho daňové nedoplatky, ktoré vzniknú po okamihu poskytnutia príspevku a viažu sa k zdaňovacím obdobiam, ktoré začali pred vložením príspevku.

Ak nadačná listina alebo stanovy SN nestanovujú iné majetok SN nemožno zaťažiť, použiť na zabezpečenie záväzkov (či už vlastných alebo záväzkov tretích osôb) ani ručiť jej majetkom.

Súkromná nadácia vs. Zverenecký fond

Z pohľadu vymedzeného cieľu určeného v dôvodovej správe predloženej k tomuto návrhu zákona by sa mohlo zdať, že SN má veľmi blízko k v zahraničí často využívanému inštitútu zvereneckých fondov (ďalej len „ZF“).

Pri porovnaní právnej úpravy ZF obsiahnutej v príkladom v českom občianskom zákonníku možno dospieť k záveru, že oba inštitúty majú spravidla slúžiť na rovnaký alebo aspoň obdobný účel. Vzhľadom na charakter SN, tak ako je táto obsiahnutá v predloženom návrhu sa nám však javí navrhovaná právna úprava ako nedostatočná.

Pri porovnaní s právnou úpravou ZF táto neobsahuje ustanovenia vyslovene zamerané, napr. na zánik účelu sledovaného SN, či možnosť zriadiť SN pre príjemcu, ktorý v čase jej zriadenia ešte nie je, nie je možné ho určiť prípadne bude určený v budúcnosti.

Navrhovaná úprava SN sa od českej úpravy ZF ďalej líši napr.:

• momentom vzniku zvereneckého fondu (ktorý napr. v prípade, ak je tento určený pre prípad smrti vzniká okamihom smrti poručiteľa);
• v možnosti zriaďovateľa dohliadať nad správou majetku fondu a dovolávať svojho práva súdnou cestou. resp. možnosti súdneho d dohľadu nad správou majetku SN v súlade s nadačnou listinou,
• v účele zriadenia fondu, ktorým môže v prípade súkromného ZF dosahovanie zisku/investovanie;
• v spôsobe správy (pričom správcom zvereneckého fondu môže byť aj PO) a celkovej štatutárnej výstavby SN ako právnickej osoby doplnenej nevyhnutne o zákonom určené orgány, ktoré v prípade zvereneckých fondov nie sú potrebné,
• zákonnou možnosťou správcu určiť osobu oprávnenú na plnenie, ak toto právo nevyužije zakladateľ zvereneckého fondu, či
• limitáciou doby určenej pre vznik/zánik práva na plnenie z fondu a pod.

Snáď najvýznamnejším rozdielom však nepochybne ostáva skutočnosť, že vlastnícke právo k majetku v ZF vykonáva správca vo vlastnom mene na účet fondu; tento majetok však z pohľadu oprávnenej osoby nepatrí momentom vzniku ZF (vyčlenenia z majetku zriaďovateľa) „nikomu“, ale je výlučne určený do správy správcu v súlade s určeným účelom.

V porovnaní s touto úpravou sa navrhovaná novela zákona stavia k majetku SN odlišne, keď naň hľadí skôr ako na majetok právnickej osoby. Pričom zároveň ustanovuje obmedzenia možnosti jeho zaťaženia (ako príklad možno tiež uviesť zákaz SN vystupovať ako spoločník obchodnej spoločnosti s neobmedzeným ručením, či tichý spoločník podnikateľa) či použitia ako zabezpečovacieho prostriedku, ak toto oprávnenie neobsahuje nadačná listina.

Záver

Navrhovaná nová právna úprava je zatiaľ len v prvom štádiu svojho schvaľovacieho procesu v Národnej rade. Bude minimálne zaujímavé sledovať v akom konečnom znení (ak vôbec) a kedy bude táto prijatá. Z nášho pohľadu je však aktuálna absencia možnosti správy vlastného majetku a jeho ochrana pre budúcnosť aj pre prípad smrti pálčivou otázkou, ktorú je z titulu ochrany súkromného majetku na Slovensku nevyhnutné riešiť. Ideálne možno aj za cenu prípadných nedostatkov, ktoré ak zákon neupraví, zostáva veriť, že dorieši aplikačná prax.