V poslednej dobe začína na Slovensku znovu rezonovať myšlienka, že by sme sa mali vydať tzv. estónskou cestou zdanenia spoločností. Úprimne povedané zatiaľ nami prečítané návrhy zo strany politikov majú ďaleko od systému aký skutočne funguje v Estónsku. Preto je vhodné aspoň v krátkosti popísať ako také zdanenie spoločností v tejto pobaltskej krajine funguje.

Unikátny systém zdanenia

Treba upozorniť, že unikátny systém zdanenia v Estónsku bol zavedený už v roku 2000 a je založený na princípe, že spoločnosti neplatia daň z príjmov za nevyplatené zisky. Korporátna sadzba dane je tak stanovená na úrovni 0% a predmetom dane sú len dividendy resp. „výdavky“, ktoré sa považujú za tzv.  „skryté“ vyplatenie zisku.

V Estónsku neexituje žiadna výnimka a predmetné pravidlo sa týka tak príjmov z aktívnej činnosti, pasívnych príjmov z investícií resp. tzv. ziskov z predaja majetku. Je dôležité upozorniť, že takto nerozdelený zisk nie je predmetnom žiadneho zdanenia na ročnej báze a rovnako nie je dôležité, či sa tieto zisky reinvestujú v Estónsku alebo v zahraničí (pozn. výnimky sa aplikujú len pre tzv. daňové raje).Korporátna daň z príjmov sa vyrubuje mesačne pomocou tzv. „gross-up“ sadzby dane 20/80 na skutočný alebo domnelý zisk určený na rozdelenie. Takýmto ziskom sa pritom rozumejú vyplácané dividendy, dotácie, dary, reprezentačné výdavky (presahujúce zákonnom stanovené hodnoty), sociálne výhody (napr. náklady ktorých zdanenie znáša zamestnávateľ a nie zamestnanec) a výdavky, ktorý nesúvisia s podnikateľskou činnosťou.

Korporátna daň z príjmov je splatná mesačne na základe podávaného daňového priznania, ktoré sa podáva do 10. dňa nasledujúceho mesiaca. V Estónsku tak nepoznajú tzv. ročné podávanie daňového priznania (s výnimkou tzv. hybridných nesúladov, pravidiel nízkej kapitalizácie, CFC pravidiel), nami poznané tradičné pripočítateľné a odpočítateľné položky k daňovému základu, umorovanie daňových strát. Ako bolo už spomínané aj tzv. nedaňové výdavky (napr. reprezentačné výdavky presahujúce zákonné limity) sú predmetom dane z príjmov počítanej na mesačnej báze. Zjednodušene povedané nedaňový výdavok spoločnosť sa zdaní na základe podaného mesačného daňového priznania vždy po jeho skočení. Asi najzaujímavejšou časťou daňového zákona je zdaňovanie rozdelenia zisku. Ak estónska spoločnosť dosiahne zisk určený na rozdelenie napr. vo výške 100tis. eur, tak v skutočnosti vie vyplatiť hodnotu 80tis. eur, pričom suma 20tis. eur bude predstavovať sumu dane z príjmov (pravidlo 20/80), ktorú treba zaplatiť práve už do spomínaného 10. dňa nasledujúceho po mesiaci výplaty.

Stimul pre spoločnosti

Ako stimul k pravidelnej výplate ziskov spoločností, Estónska vláda zaviedla aj zníženú sadzbu dane z príjmov 14/86, ktorá sa automaticky uplatní na hodnotu vyplácaného zisku, ktorý je rovný alebo nižší než je priemerná hodnota vyplateného zisku za posledné tri kalendárne roky za ktoré spoločnosť platila korporátnu daň a to bez ohľadu, či bola vypočítaná na princípe sadzby 20/80 alebo 14/86. Do takého zisku sa však za určitých splnených podmienok nezahrňujú príjmy v podobe dividend prijatých zo zahraničia, ktoré sú oslobodené od dane.

V podstate teda platí, že s výnimkou prvej distribúcie zisku je časť vyplácanej sumy dividend predmetom zníženej sadzby dane 14/86 a zvyšná časť podlieha bežnej sadzbe dane 20/80. Práve režim zdanenia 20/80 resp. 14/86 je považovaný za odloženú korporátnu daň estónskych spoločností. Upozorňujeme nato práve preto, že sa často nesprávne zamieňa so zrážkovou daňou z dividend spoločníkov. Z tohto dôvodu túto daň nie je možné započítať s daňovou povinnosťou spoločníka v krajine jeho daňovej rezidencie po prijatí dividend.

V Estónsku neexistujú žiadne pravidlá alebo obmedzenia tzv. pomeru cudzích zdrojov k vlastnému imaniu. Na strane druhej treba brať do úvahy, že poskytnutie pôžičky materskej alebo dcérskej spoločnosti môže byť považované za skrytú výplatu dividend, ak podstata tejto transakcie sa podobá výplate zisku. Napr. ak napr. doba splatnosti pôžičky poskytnutej materskej alebo dcérskej spoločnosti je dlhšia ako 48 mesiacov, tak takto poskytnutá pôžička sa považuje za skrytú výplatu zisku a estónska spoločnosť je povinná dokazovať opak. Na takéto dokazovanie estónska finančná správa poskytuje aspoň 30-dňovú lehotu. Pokiaľ sa nepreukáže záujem o splatenie pôžičky alebo opodstatnená schopnosť jej splatenia, pôžička sa považuje za skrytú výplatu dividend, ktorá sa musí v Estónsku zdaniť v režime 20/80.

Pokiaľ ide o zrážkové dane voči daňovým nerezidentom, tak na dividendy a úroky vyplácané spoločnostiam sa všeobecne neuplatňujú. Iná situácia je v prípade výplaty dividend daňovým nerezidentom fyzickým osobám, ktoré podliehajú zrážkovej dani 7% a to za predpokladu, že tieto dividendy boli na úrovni spoločností zdanené už spomínanou nižšou sadzbou dane 14/86. Existuje zopár zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených s Estónskom, ktoré umožňujú predmetnú sadzbu dane 7% o niečo znížiť. Znovu však treba upozorniť, že táto zrážková daň sa neuplatňuje na výplatu dividend vyplácaných spoločnostiam a to bez ohľadu na krajinu daňovej rezidencie.

V prípade výplaty licenčných poplatkov platí, že tieto podľa lokálneho Zákona o dani z príjmov podliehajú zrážkovej dani 10%, pokiaľ teda príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia nestanoví nižšiu mieru zdanenia resp. udelí právo na zdanenie licenčného poplatku len krajine príjemcu tohto príjmu. Samozrejme v Estónsku ako v členskom štáte EÚ platí, že licenčné poplatky sú vylúčené zo zdanenia pokiaľ sa jedná o ich výplatu medzi spriaznenými osobami v rámci EÚ, so vzájomnou účasťou 25% a dĺžkou takého vzťahu aspoň po dobu dvoch rokov pred dňom ich výplatou.

Kapitálové zisky dosiahnutých daňovými nerezidentmi z predaja nehnuteľného majetku nachádzajúceho sa na území Estónska, resp. z prevodu podielov na tzv. „realitnej spoločnosti“ sú predmetom 20% sadzby dane z príjmov. Realitnou spoločnosťou pritom treba rozumieť spoločnosť, ktorej majetok v momente prevodu podielov, alebo v období dvoch rokov pred prevodom pozostáva s viac ako 50% priamo alebo nepriamo z nehnuteľného majetku umiestneného v Estónsku, pričom predávajúci musí držať aspoň 10% podiel na danej spoločnosti v čase prevodu. V ostatných prípadoch kapitálový zisk dosiahnutý daňovým nerezidentom z prevodu podielov na estónskych spoločnostiach nie je predmetom žiadnej dane v Estónsku.

Ako je vidieť, zmena systému na estónsky model je veľmi komplexná a v praxi, aby bola účinná si skutočne vyžaduje úplnú zmenu daňových zákonov.

Peter Pašek

Managing Director | Partner Accace Slovensko

E-mail : 

Telefon : 

+421 232 553 000

Kontaktujte nás