ZÍSKAJTE ZADARMO PRÍSTUP K
Vďaka naším pravidelným newslettrom budete informovaní o zmenách, ktoré môžu ovplyvniť Váš biznis! Prihláste sa do nášho mailing listu a my Vám budeme zdarma posielať naše newslettre o zmenách v legislatíve, užitočné tipy, regionálne štúdie, eBooky a pozvánky na naše odborné semináre.
Navštívte našu Newsroom a zistite, prečo sa oplatí odoberať naše novinky.
Budeme Vám posielať novinky z oblastí, ktoré Vás zaujímajú a spracúvať Vaše osobné údaje v súlade s našou Politikou ochrany súkromia and GDPR prehlásením.
Nedarí sa vám prihlásiť na odber? Skúste túto stránku.
Ak vás zaujímajú daňové povinnosti na Slovensku, alebo sa rozhodujete, či tu začnete podnikať, určite si prečítajte náš článok, alebo stiahnite náš eBook.
Realitný investor môže nadobudnúť slovenské nehnuteľnosti formou “asset deal” (napr. priame nadobudnutie nehnuteľnosti) alebo “share deal” (napr. nadobudnutie korporácie vlastniacej nehnuteľnosť).
V prípade, že investícia je realizovaná prostredníctvom rezidentnej spoločnosti, je potrebné spomenúť, že s ohľadom na zisky dosiahnuté od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 má Slovensko systém jedného zdanenia, t.j. zisky spoločnosti sú plne zdanené na úrovni spoločnosti a rozdelené zisky nie sú zdanené v rukách korporátnych alebo individuálnych akcionárov. S ohľadom na zisky dosiahnuté od 1. januára 2017 sa systém jedného zdanenia uplatňuje v prípade korporátneho akcionára iba vtedy, ak je akcionár založený v inom ako nespolupracujúcom štáte.
Všeobecné a komanditné spoločnosti sú tiež právnickými osobami na účely dane z príjmov právnických osôb. Avšak, všeobecné spoločnosti sú zdanené iba na príjmy, ktoré podliehajú zrážkovej dani a ich ďalšie zisky sú zdanené v rukách všeobecných partnerov. Komanditné spoločnosti podliehajú dani z príjmov právnických osôb iba na príjmy pripísateľné komanditnej časti spoločnosti a ďalšia časť príjmov je zdanená v rukách všeobecných partnerov.
Zahraničné subjekty (fyzické alebo právnické osoby) môžu priamo nadobúdať nehnuteľnosti na Slovensku, s výnimkou:
Pozemkov patriacich k poľnohospodárskym alebo lesným pozemkom nachádzajúcim sa mimo zastavaného územia obce (niektoré výnimky sú povolené)
Špecifických nehnuteľností, ktorých kúpa je obmedzená zákonom (napr. jaskyne, rieky atď.)
Na prevod nehnuteľností sa neuplatňuje žiadna daň z prevodu nehnuteľností.
| Právna forma | Základné imanie | Daňové zaobchádzanie | Daňové sadzby |
| Verejná obchodná spoločnosť (v.o.s.) | — | Základ dane z príjmov sa vypočíta na úrovni obchodnej spoločnosti a potom sa delí medzi spoločníkov; daň sa vyberá na úrovni spoločníkov. | 15% / 19 % / 25%1) alebo 10% / 21% / 242) |
| Komanditná spoločnosť (k.s.) | 250EUR / minimálny vklad komanditistu | Daňový rezident, avšak základ dane z príjmov spoločnosti pripadajúci na komplementárov sa prenáša na komplementárov a daň sa vyberá na úrovni komplementárov. |
15% / 19 % / 25%1) alebo 10% / 21%, 24%2) 10% / 21%/ 24%3) |
| Spoločnosť s ručením obmedzeným (s.r.o.) | 5 000 EUR 750 EUR / minimálny vklad spoločníka |
Daňovo netransparentná spoločnosť, dividendy zo zisku za roky 2004 až 2016 nepodliehajú dani, dividendy zo zisku od 1.1.2017 podliehajú dani4) | 10% / 21% / 24%5) |
| Akciová spoločnosť (a.s.) | 25 000 EUR | Daňovo netransparentná spoločnosť, dividendy zo zisku za roky 2004 až 2016 nepodliehajú dani, dividendy zo zisku od 1.1.2017 podliehajú dani4) | 10% / 21% / 24%5) |
| Jednoduchá spoločnosť na akcie (j.s.a.) | 1 EUR | Daňovo netransparentná spoločnosť, dividendy zo zisku podliehajú dani4) | 10% / 21% / 24%5) |
| Družstvo | 1 250 EUR | Daňovo netransparentný subjekt, dividendy zo zisku za roky 2004 až 2016 nepodliehajú dani, dividendy zo zisku od 1.1.2017 podliehajú dani4) | 10% / 21% / 24%5) |
| Živnosť | — | Daňová povinnosť živnostníka. | 15% / 19 % / 25%6) |
1.) V prípade, že všeobecní partneri sú jednotlivci, uplatňujú sa progresívne sadzby dane z príjmov fyzických osôb (19%, 25%), ak celková ročná zdaniteľná hodnota podnikateľského príjmu jednotlivca presahuje 100 000 EUR. Inak sa uplatňuje sadzba dane 15%.
2.) V prípade, že všeobecní partneri sú korporácie, uplatňuje sa sadzba dane z príjmov právnických osôb 21%, ak celkové zdaniteľné príjmy korporácie presahujú 100 000 EUR za daňové obdobie, ale nepresahujú 5 000 000 EUR. Ak zdaniteľný príjem presahuje 5 000 000 EUR, uplatňuje sa sadzba dane 24%. Pre korporácie s zdaniteľným príjmom pod hranicou 100 000 EUR sa uplatňuje sadzba dane 10%.
3.) Základ dane pripísateľný komanditistom sa zdaňuje na úrovni spoločnosti sadzbou dane z príjmov právnických osôb 21%, ak celkové zdaniteľné príjmy presahujú 100 000 EUR za daňové obdobie, ale nepresahujú 5 000 000 EUR. Ak zdaniteľný príjem presahuje 5 000 000 EUR, uplatňuje sa sadzba dane 24%. Pre komanditistov s zdaniteľným príjmom pod hranicou 100 000 EUR sa uplatňuje sadzba dane 10%.
4.) Od 1. januára 2017 sú dividendy vyplácané jednotlivcom, rezidentom aj nerezidentom, podliehajú zrážkovej dani. Od 1. januára 2025 sa uplatňuje znížená sadzba dane 7% (pre daňové obdobia 2017 – 2023 podliehali dividendy zrážkovej dani sadzbou 7% a pre jediné daňové obdobie 2024 sa uplatňovala sadzba dane 10%), pokiaľ príslušná zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia neustanovuje inak. Ak je príjemca jednotlivcom z nespolupracujúceho štátu, uplatňuje sa sadzba dane 35%. Dividendy vyplácané zahraničným spoločnostiam so sídlom v nespolupracujúcich štátoch podliehajú zrážkovej dani 35% (poznámka: V iných prípadoch sa uplatňuje výnimka.)
5.) Ak celkové zdaniteľné príjmy právnickej osoby presahujú 100 000 EUR za daňové obdobie, ale nepresahujú 5 000 000 EUR. Ak zdaniteľný príjem presahuje 5 000 000 EUR, uplatňuje sa sadzba dane 24%. Pre právnické osoby s zdaniteľným príjmom pod hranicou 100 000 EUR sa uplatňuje sadzba dane 10%.
6.) Ak celková ročná zdaniteľná hodnota podnikateľského príjmu jednotlivca presahuje 100 000 EUR, uplatňujú sa progresívne sadzby dane z príjmov (19%, 25%). Inak sa uplatňuje znížená sadzba dane 15% na zdanenie podnikateľského príjmu.
|
Odvody |
Maximálny mesačný vymeriavací základ |
Odvody zamestnanca |
Odvody zamestnávateľa |
Živnostník |
| Starobné poistenie | 15 730 1) | 4,00% | 14,00% | 18% |
| Invalidné poistenie | 15 730 1) | 3,00% | 3,00% | 6% |
| Rezervný fond | 15 730 1) | – | 4,75% | 4,75% |
| Nemocenské poistenie | 15 730 1) | 1,40% | 1,40% | 4,4% |
| Úrazové poistenie | neobmedzený | – | 0,80% | – |
| Poistenie v nezamestnanosti | 15 730 1) | 1,00% | 1,00% | 2% 2) |
| Garančné poistenie | 15 730 1) | – | 0,25% | – |
| Zdravotné poistenie3) | neobmedzený 1) | 4,00% | 11,00%4) | 15%4) |
|
CELKOM |
13.4% |
36.2% |
50,15% |
1.) Pre zdravotné poistenie neexistuje maximálny vymeriavací základ; pre sociálne poistenie je v súčasnosti stanovený na 11-násobok priemernej mzdy na Slovensku. Minimálny vymeriavací základ pre zamestnanca a zamestnávateľa nie je definovaný; pre živnostníkov je však od 1. januára 2025 stanovený na 715 EUR.
2.) Príspevok je dobrovoľný.
3.) Od 1. januára 2011 sa zaviedlo, že dividendy podliehajú aj príspevkom na zdravotné poistenie, ak sú vyplácané na účet jednotlivcov povinne poistených na účely zdravotného poistenia na Slovensku. Toto sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených od 1. januára 2011 do 31. januára 2016. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených pred 1. januárom 2004 tiež podliehajú príspevkom na zdravotné poistenie. Od 1. januára 2025 je maximálny ročný vymeriavací základ 85 800 EUR. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených od 1. januára 2017 nepodliehajú zdravotnému poisteniu vôbec.
4.) Sadzba príspevkov na zdravotné poistenie sa zvýšila od 1. januára 2024 pre príspevky platené zamestnávateľom z 10,00 % na 11,00 % a pre príspevky platené samostatne zárobkovo činnou osobou z 14,00 % na 15,00 %.
Osoby s bydliskom v EÚ podliehajú ustanoveniam nariadenia ES 883/2004, ktoré stanovuje príslušné predpisy o sociálnom zabezpečení v prípade cezhraničných aktivít. Ak neobyvatelia EÚ pracujú na Slovensku alebo slovenskí občania pracujú v tretej krajine, bilaterálna dohoda o sociálnom zabezpečení môže stanoviť príslušné predpisy o sociálnom zabezpečení.
|
Hlavné znaky pracovného pomeru |
Uplatniteľné zákony o práci | |
| Typ zmluvy | Pracovná zmluva na dobu určitú, zmluva na dobu neurčitú, dohoda o skrátenom pracovnom čase, dohoda o domáckej práci a telepráci, dohoda o dočasnom pridelení, dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o brigádnickej práci študenta |
|
| Obsah zmluvy | Náplň práce, miesto výkonu práce, dátum nástupu, platové podmienky, výplatný deň, pracovný čas, dĺžka dovolenky, dĺžka výpovednej doby | |
| Pracovný čas | 40 hodín týždenne (s určitými výnimkami v prípade špecifických pracovných prostredí) | |
| Nárok na dovolenku za rok | 20 dní a 25 dní v prípade (1) zamestnanca vo veku 33 rokov a viac (už od roku, v ktorom zamestnanec dovŕši vek 33 rokov) alebo (2) rodiča starajúceho sa o dieťa | |
| Iné | Skúšobná doba (max. 3 alebo max. 6 mesiacov pre vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu), zákonné pravidlá pri skončení pracovného pomeru, výpovedná doba (minimálne 1, podľa dĺžky pracovného pomeru 2 alebo 3 mesiace) | |
24% je sadzba dane z príjmu právnických osôb, ktorá sa uplatňuje na subjekty, ktorých celkové zdaniteľné príjmy presahujú 5 000 000 EUR.
21% je sadzba dane z príjmu právnických osôb, ktorá sa uplatňuje na subjekty, ktorých celkové zdaniteľné príjmy presahujú 100 000 EUR za daňové obdobie, ale nepresahujú 5 000 000 EUR.
10% je sadzba dane z príjmu právnických osôb, ktorá sa uplatňuje na subjekty, ktorých celkové zdaniteľné príjmy nepresahujú 100 000 EUR.
Toto je konečné daňové zaťaženie na zisky právnických osôb za rok 2024 v niektorých prípadoch, pretože dividendy vyplácané zo ziskov za rok 2024 nie sú zdaňované v rukách akcionárov, ak sú akcionári právnické osoby a sídlia v inom ako nespolupracujúcom štáte.
Od daňového obdobia 2024 bola v daňovej legislatíve opätovne zavedená minimálna daň z príjmu právnických osôb (bežne známa ako daňové licencie), po jej zrušení v rokoch 2017 až 2023. Právnická osoba je povinná zaplatiť nasledujúcu minimálnu daň z príjmu právnických osôb, ak nahlásená daňová povinnosť klesne pod príslušný minimálny daňový prah určený na základe zdaniteľného príjmu:
Výnimky z platenia minimálnej dane sa uplatňujú len v osobitných prípadoch, napr. na firmy v konkurze, firmy, ktorým vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie, neziskové organizácie a pod.
19% je sadzba zrážkovej dane, ktorá sa uplatňuje na príjmy z účastníckych certifikátov, určitých dlhopisov, poukážok a investičných kupónov; a úroky z bankových vkladov a bežných účtov vo všeobecnosti.
13% je sadzba zrážkovej dane, ktorá sa uplatňuje na úrokové príjmy zo štátnych dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných Slovenskou republikou alebo iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, ak je príjemcom nezisková organizácia. Takéto príjmy sú oslobodené od dane pre jednotlivcov, ktorí nie sú podnikateľmi. Pre podnikateľov a obchodné spoločnosti sa tieto príjmy zdaňujú prostredníctvom ich daňového priznania sadzbou dane 16% v roku 2025 a 13% v nasledujúcich rokoch.
7% je sadzba zrážkovej dane, ktorá sa uplatňuje na dividendy vyplácané zo ziskov vykázaných za daňové obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2025 a na dividendy zo ziskov dosiahnutých medzi rokmi 2017 – 2023 domácimi spoločnosťami individuálnym akcionárom. Na dividendy zo ziskov dosiahnutých za rok 2024 sa uplatňuje sadzba zrážkovej dane 10%.
S účinnosťou od 1. januára 2011 sa zrazená daň považuje za konečnú daň, nie za preddavok na daň. Jedinou výnimkou z tohto pravidla sú príjmy z podielových listov.
Spoločnosť sa považuje za rezidenta, ak má sídlo alebo miesto skutočného vedenia v Slovenskej republike.
Kalendárny rok alebo obchodný/hospodársky rok.
Rezidentské spoločnosti podliehajú zdaneniu zo svojich celosvetových príjmov vrátane kapitálových ziskov, pokiaľ nie sú oslobodené od dane. Zdaniteľný príjem sa vypočíta na základe účtovného zisku upraveného o pripočítateľné a odpočítateľné položky, ako je to uvedené v daňovom zákone.
Daňovník musí vypočítať splatnú daň v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb (samohodnotenie). Lehota na podanie priznania je do konca tretieho mesiaca po skončení daňového obdobia. Lehota na podanie môže byť predĺžená maximálne o 3 alebo 6 mesiacov (ak časť základu dane daňovníka pozostáva z príjmov zo zahraničných zdrojov).
Štvrťročne, ak daň zaplatená za predchádzajúci rok bola medzi 5 000 EUR – 16 600 EUR. Mesačne, ak daň zaplatená za predchádzajúci rok bola vyššia ako 16 600 EUR. Nový podnikateľský subjekt založený počas daňového roka (okrem prípadov, keď je založený konverziou, fúziou alebo rozdelením) nie je povinný platiť preddavky na daň.
Vo všeobecnosti sú výdavky vynaložené na získanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu plne odpočítateľné, pokiaľ nie sú uvedené ako neodpočítateľné položky alebo položky, ktoré sú odpočítateľné len do limitu stanoveného zákonom.
Daňové straty vzniknuté pred rokom 2020 už nie je možné prenášať.
Pre daňové straty vykázané za daňové obdobia začínajúce najskôr 1. januára 2020 je možné odpočet počas obdobia 5 rokov, pričom maximálne 50% základu dane je odpočítateľných v ktoromkoľvek daňovom období, pokiaľ daňovník spĺňa definíciu „mikrodaňovníka“.
0% Dividendy vyplácané zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2004 nepodliehajú žiadnej dani v rukách akcionárov.
21% Dividendy vyplácané zo ziskov dosiahnutých pred 1. januárom 2004 sú zdaňované štandardnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb 21%, ak sú rozdelené po 31. decembri 2013. Ak sú však splnené podmienky na uplatnenie sadzieb dane z príjmov právnických osôb 10% alebo 24% na základe zdaniteľných príjmov, uplatní sa príslušná sadzba.
(energetika, poistenie a zaistenie, verejné zdravotné poistenie, elektronické komunikácie, farmaceutika, poštové služby, železničná doprava, verejné vodovody a kanalizácie, letecká doprava, zdravotnícke služby podľa osobitných predpisov, spoločnosti s akýmkoľvek typom licencie vydanej Národnou bankou Slovenska, spoločnosti zaoberajúce sa výrobou ropných produktov a ich chemickým spracovaním)
Špeciálna povinnosť sa vzťahuje na spoločnosti pôsobiace ako regulované osoby v konkrétnych odvetviach. Základ pre túto povinnosť sa však počíta iba z príjmov získaných z regulovaných podnikateľských činností. Táto povinnosť sa ukladá, ak spoločnosť prekročí prah účtovného výsledku pred zdanením vo výške aspoň 3 milióny EUR.
Sadzba povinnosti je 0,363% s výnimkou bánk, telekomunikačných spoločností a spoločností zaoberajúcich sa výrobou ropných produktov a ich chemickým spracovaním.
S účinnosťou od 1. januára 2024 podliehajú slovenské banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace v Slovenskej republike, zriadené podľa osobitných právnych predpisov o bankách, bankovej dani. Špeciálna banková daň bola už účinná v rokoch 2012 až 2020, ale metóda výpočtu sa líšila.
Sadzba špeciálnej bankovej dane sa má postupne znižovať, pričom sadzba 2,08 % sa uplatní na rok 2025. Základom dane je účtovný výsledok za príslušné účtovné obdobie vynásobený koeficientom, ktorý predstavuje pomer príjmov z regulovaných činností k celkovým príjmom. Na základe novely zákona budú sadzby špeciálnej bankovej dane pre budúce obdobia nasledovné:
S účinnosťou od 1. januára 2025 sú spoločnosti pôsobiace v oblasti elektronických komunikácií povinné platiť špeciálnu daň vo zvýšenej sadzbe 1,576 %. Táto zvýšená sadzba sa bude uplatňovať do konca roka 2039 a na obdobie 2040 a neskôr sa opäť uplatní základná sadzba 0,363 %.
S účinnosťou od 1. januára 2025 sú spoločnosti vykonávajúce činnosti v oblasti výroby ropných produktov a ich chemického spracovania povinné platiť špeciálnu daň vo zvýšenej sadzbe 2,5 %. Táto daň nahradila špeciálny solidárny príspevok pre spoločnosti s fosílnymi palivami, ktorý sa uplatňoval v rokoch 2022-2024.
Špeciálna daň na všetky formy neživotného poistenia pre poisťovne pôsobiace na Slovensku bola zavedená od roku 2017.
8% špeciálna daň na všetky formy neživotného poistenia pre poisťovne pôsobiace na Slovensku bola zavedená od roku 2017.
Podľa zákona účinného do 31. decembra 2018 sa daň týka iba zmlúv uzavretých po 1. januári 2017. Od 1. januára 2019 platí nová legislatíva, podľa ktorej sa špeciálna daň bude vzťahovať na všetky poistné zmluvy, bez ohľadu na dátum uzavretia zmluvy, ak poistné obdobie začína plynúť po 31. decembri 2018.
Všeobecne platí, že osobou povinnou platiť daň z poistného je poisťovňa, avšak táto povinnosť sa môže týkať aj poistníka (každá osoba, ktorá uzavrela zmluvu s poisťovateľom), ak táto osoba platí poistné poisťovni z tretej krajiny, ktorá nemá pobočku na území Slovenskej republiky, alebo právnickej osobe, ktorej sú náklady na takéto poistenie preúčtované.
Pre ďalšie podrobnosti si prosím pozrite našu eKnihu o dani z poistného na neživotné poistenie od 1. januára 2019: Nová daň z neživotného poistenia platná od 1.1.2019
V decembri 2022 bol prijatý nový zákon, ktorý zavádza nový solidárny príspevok pre spoločnosti pôsobiace v sektoroch ropy, plynu, uhlia a rafinérie.
Solidárny príspevok sa ukladá ako spoločnostiam, ktoré sú daňovými rezidentmi Slovenska, tak aj stálym prevádzkarniam zahraničných daňovníkov na Slovensku, ktoré pôsobia v sektoroch ťažby rôznych druhov uhlia, ako aj plynu a ropy a ich spracovania. Títo daňovníci sú povinní platiť solidárny príspevok vo výške 70 % s odkazom na základ, ktorý je rovnaký ako základ dane pre účely dane z príjmov právnických osôb za daňové obdobie, ktoré začalo v roku 2022 a skončilo v roku 2024.
Solidárny príspevok podlieha samohodnoteniu a musí byť zaplatený v lehote na podanie daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb. Platba je možná aj v štvrťročných splátkach. Pôvodne sa uplatňovanie tohto zákona plánovalo len na obdobie roku 2023, ale následne bolo predĺžené aj na rok 2024.
Úľavy na dani z príjmov právnických osôb môžu byť poskytnuté podľa Zákona o investičných stimuloch. Určité úľavy na dani z príjmov právnických osôb môžu byť poskytnuté aj podľa Zákona o stimuloch pre výskum a vývoj (R&D). Tieto úľavy podliehajú schváleniu Ministerstva hospodárstva alebo Ministerstva financií, podľa toho, o aký prípad ide. Ak daňovník nepožiada o úľavu na dani z príjmov právnických osôb podľa Zákona o stimuloch pre výskum a vývoj, môže si uplatniť špeciálny režim pre výdavky na výskum a vývoj, ktorý bol zavedený s účinnosťou od 1. januára 2015, ak sú splnené určité podmienky.
|
Okrem vyššie uvedeného bol s účinnosťou od 1. januára 2018 zavedený špeciálny režim pre spoločnosti s príjmami z komerčného využívania nehmotných aktív (napr. registrované patenty, softvér) vyvinutých samotnými spoločnosťami alebo tzv. vložených nehmotných aktív (napr. príjmy z predaja produktov, v ktorých je použitý registrovaný patent vyvinutý daňovníkom). Takéto príjmy budú oslobodené až do výšky 50 % počas obdobia amortizácie takéhoto nehmotného aktíva za predpokladu, že sú splnené určité podmienky. |
Pre zamestnávateľov zapojených do odborného vzdelávania študentov boli s účinnosťou od 1. septembra 2015 zavedené špecifické daňové stimuly.
Od 1. januára 2022 bolo zavedené nové dočasné opatrenie vo forme dodatočného odpočtu pre investície s vyššou pridanou hodnotou (Industry 4.0). Spoločnosť bude môcť znížiť základ dane o dodatočnú sumu určenú s odkazom na daňovú amortizáciu investovaných aktív, v závislosti od splnenia podmienok definovaných v Zákone o dani z príjmov až do výšky 55 % daňovej amortizácie. Keďže ide o dočasné opatrenie, môže byť použité len pre investičný plán, ktorý bude trvať v daňových obdobiach 2022 – 2025. Celková hodnota investície musí byť viac ako sedemnásobok priemernej ročnej investície za posledné tri roky a najmenej 1 milión EUR. Odpočet môže byť uplatnený počas obdobia amortizácie, ale nie viac ako 10 po sebe nasledujúcich daňových období.
Rezidentné spoločnosti podliehajú dani zo svojich celosvetových príjmov a kapitálových ziskov. Zdaniteľná suma sa vo všeobecnosti vypočíta rovnakým spôsobom ako v prípade domácich príjmov.
Straty zahraničnej stálej prevádzkarne (vypočítané podľa slovenských daňových pravidiel) môžu byť kompenzované proti domácim ziskom, pokiaľ sa na základe príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia neuplatňuje metóda oslobodenia na účely zamedzenia dvojitého zdanenia.
Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 nepodliehajú žiadnej slovenskej dani. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených pred 1. januárom 2004 sú zahrnuté do základu dane príjemcu a zdanené štandardnou sadzbou dane 21 % (alebo od roku 2025 sadzbou 15 % alebo 24 %, ak je to relevantné), pokiaľ sa neuplatňujú pravidlá implementujúce smernicu EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených od 1. januára 2017 sa zahrnú do samostatného základu dane a zdanené sadzbou 35 %; toto sa uplatňuje iba v prípade, že spoločnosť, ktorá vypláca dividendy, má sídlo v nespolupracujúcom štáte, inak sa uplatňuje oslobodenie.
Neexistuje jednostranné zamedzenie dvojitého zdanenia. Dvojité zdanenie sa zamedzuje iba na základe daňových zmlúv.
Nerezidentné spoločnosti sú zdanené iba na príjmy získané zo slovenských zdrojov. Vo všeobecnosti sú zdanené podľa pravidiel platných pre rezidentov. Príjmy pripísateľné slovenskej stálej prevádzkarni sú vo všeobecnosti zdanené na základe výšky zdaniteľných príjmov sadzbou dane 10 %, 21 % alebo 24 %. Špeciálna sadzba 13 % (alebo 16 % pre rok 2025) sa uplatňuje na príjmy z vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok.
Vo všeobecnosti sa uplatňuje zrážková daň alebo daňová zábezpeka vo výške 19 % (pokiaľ nie je obmedzená daňovou zmluvou); zvýšená sadzba dane vo výške 35 % sa uplatňuje, ak je príjemca rezidentom nespolupracujúceho štátu (t.j. štátu, ktorý nie je na „bielom zozname“ zverejnenom Ministerstvom financií SR). Pre úrokové a licenčné platby bola implementovaná smernica EÚ o úrokoch a licenčných poplatkoch.
Na dividendy vyplácané nerezidentným spoločnostiam zo ziskov dosiahnutých spoločnosťou od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016 sa nevzťahuje žiadna zrážková daň. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených pred 1. januárom 2004 (pokiaľ sa neuplatňujú pravidlá implementujúce smernicu EÚ o materských a dcérskych spoločnostiach) podliehajú konečnej zrážkovej dani vo výške 19 %, pokiaľ sa neuplatňuje znížená sadzba podľa daňovej zmluvy. Dividendy vyplácané zo ziskov vytvorených od 1. januára 2017 podliehajú zrážkovej dani vo výške 35 %, avšak iba v prípade, že príjemcami sú zahraničné spoločnosti so sídlom v nespolupracujúcom štáte.
Platí pre úrokové náklady vzniknuté v daňovom období začínajúcom 1. januára 2015. Vzťahuje sa na všetky rezidentné právnické osoby a nerezidentné právnické osoby, ktoré majú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike, s výnimkou finančných inštitúcií, leasingových spoločností a subjektov kolektívnych investícií. Odpočet úrokových nákladov (vrátane iných súvisiacich nákladov) na pôžičky od spriaznených osôb presahujúci 25 % ziskov spoločnosti pred úrokmi, daňami, odpismi a amortizáciou je zakázaný.
Transpozíciou článku 4 smernice Rady (EÚ) 2016/1164, ktorou sa stanovujú pravidlá proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré priamo ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu (ďalej len „ATAD“), do slovenského zákona o dani z príjmov v roku 2022, bolo zavedené ďalšie pravidlo obmedzenia úrokových nákladov vo vzťahu k veriteľom, ktoré je účinné od 1. januára 2024. Vzťahuje sa na všetky rezidentné právnické osoby a nerezidentné právnické osoby, ktoré majú stálu prevádzkareň v Slovenskej republike, okrem niektorých špecifických spoločností (napr. finančné inštitúcie, finanční agenti, subjekty kolektívnych investícií).
Podľa tohto pravidla, ak je suma čistých úrokových nákladov vyššia ako 3 000 000 EUR, základ dane sa zvýši o sumu, o ktorú čisté úrokové náklady presahujú 30 % daňového EBITDA. Na tieto účely sa zohľadňujú všetky úrokové náklady a výnosy, nielen voči spriazneným osobám. Navyše, úrokové náklady budú interpretované široko.
Toto pravidlo má prednosť pred pravidlom tenkej kapitalizácie. To znamená, že ak sú splnené podmienky na uplatnenie tohto nového pravidla, pravidlá tenkej kapitalizácie sa od roku 2024 nebudú testovať.
Toto nové pravidlo sa prvýkrát uplatní na čisté úrokové náklady vzniknuté na základe zmlúv uzavretých po 31. decembri 2023, vrátane dodatkov uzavretých po 31. decembri 2023.
S účinnosťou od 1. januára 2015 sa pravidlá transferového oceňovania vzťahujú aj na transakcie medzi rezidentnými spriaznenými osobami. Do 31. decembra 2014 sa pravidlá transferového oceňovania vzťahovali iba na transakcie uzavreté rezidentmi so zahraničnými spriaznenými osobami.
Existujú povinné požiadavky na dokumentáciu transferového oceňovania, ktoré vo všeobecnosti sledujú odporúčania obsiahnuté v Smernici OECD o transferovom oceňovaní a v Kódexe správania EÚ o dokumentácii transferového oceňovania.
Pre viac informácii si môžete prečítať náš eBook Transferové oceňovanie v roku 2024.
V dôsledku implementácie ATAD boli s účinnosťou od 1. januára 2018 do národného zákona o dani z príjmov zavedené pravidlá o hybridných nesúladoch. Cieľom týchto pravidiel je zabrániť situácii medzi spriaznenými osobami, ktorá vedie k dvojitému odpočtu alebo odpočtu bez zahrnutia.
Neskôr, s účinnosťou od 1. januára 2020, boli do národného daňového zákona zavedené opatrenia implementujúce smernicu Rady (EÚ) 2017/952 (t.j. „ATAD 2“), zatiaľ čo opatrenia implementujúce článok 9a tejto smernice boli prijaté s účinnosťou od 1. januára 2022. Táto smernica má za cieľ zabrániť používaniu hybridných prvkov v dôsledku rôznych daňových posúdení finančných nástrojov a daňovníkov, najmä v medzinárodnom kontexte, čo vedie k zníženiu daňových povinností.
Zavedenie pravidiel o dani pri odchode s účinnosťou od 1. januára 2018 bolo tiež súčasťou implementácie ATAD. Daň pri odchode vo výške 21 % sa uplatňuje na právnické osoby v prípade prevodu majetku daňovníka, odchodu daňovníka alebo prevodu ich podnikania do zahraničia.
V prípade zdanenia by sa mala uplatniť fikcia predaja majetku alebo predaja podniku alebo jeho časti. Cieľom zdanenia je zabezpečiť, aby v prípade prevodu majetku daňovníka alebo zmeny daňovej rezidencie do zahraničia daňovník zdanil ekonomickú hodnotu všetkých kapitálových ziskov dosiahnutých na Slovensku, aj keď tento zisk nie je realizovaný v momente odchodu.
V roku 2017 bola pri implementácii ATAD schválená aj legislatíva CFC, a to s účinnosťou od 1. januára 2019.
Pravidlá CFC spočívajú v priradení príjmu kontrolovanej dcérskej spoločnosti s nízkym zdanením jej materskej spoločnosti. Súčasťou základu dane materskej spoločnosti sú príjmy ovládanej zahraničnej spoločnosti v rozsahu, v akom sú aktíva a riziká priraditeľné k týmto príjmom, ktoré súvisia s hlavnými funkciami materskej spoločnosti.
Ako kontrolovaná zahraničná spoločnosť sa bude považovať spoločnosť alebo subjekt:
v ktorom má daňovo rezidentná spoločnosť sama alebo spolu so spriaznenými podnikmi podiel viac ako 50 % alebo
podiel hlasovacích práv viac ako 50 % alebo
podiel na zisku viac ako 50 %.
Súčasne je daň z príjmov právnických osôb zaplatená kontrolovanou zahraničnou spoločnosťou v zahraničí nižšia ako 50 % dane z príjmov právnických osôb, ktorú by kontrolovaná zahraničná spoločnosť zaplatila v Slovenskej republike po výpočte základu dane v súlade so slovenským zákonom.
Ako kontrolovaná zahraničná spoločnosť sa považuje aj stála prevádzkareň, pričom sa v tomto prípade nepreskúmava prvá podmienka.
S účinnosťou od 31. decembra 2023 bola do národného daňového zákona zavedená úprava Smernice Rady (EÚ) 2022/2523 prostredníctvom nového zákona o tzv. dorovnávacej dani, ktorej cieľom je zabezpečiť celosvetovú minimálnu úroveň zdanenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých vnútroštátnych skupín.
Dorovnávacia daň sa bude vzťahovať na firmy sídliace v Európskej únii, ktoré sú súčasťou nadnárodných skupín alebo veľkých vnútroštátnych skupín, ktoré dosahujú ročný prah konsolidovaných výnosov aspoň 750 miliónov EUR v najmenej dvoch zo štyroch účtovných období.
Všetci členovia týchto skupín v Slovenskej republike musia od roku 2024 monitorovať svoju efektívnu daňovú sadzbu, aby dosiahli aspoň 15 %. V opačnom prípade bude povinnosť vypočítať dodatočnú daň (dodatočnú daň) ako rozdiel medzi skutočnou efektívnou daňovou sadzbou príslušných členov skupiny a efektívnou daňovou sadzbou 15 %. Monitorovanie a prípadný výpočet dodatočnej dane sa musí vykonávať spoločne na úrovni všetkých členov so sídlom v Slovenskej republike patriacich do tej istej skupiny.
*Dane vrátane splatnej a odloženej dane z príjmov právnických osôb, zrážkovej dane a špeciálnych príspevkov
Existujú aj určité výnimky z výpočtu dodatočnej dane, v podstate pre skupiny, ktoré podnikajú na Slovensku prostredníctvom menších subjektov a spĺňajú špecifické podmienky stanovené zákonom. Niektoré z týchto podmienok sú len dočasné (platné pre účtovné obdobia 2024 – 2026).
Verejné subjekty, medzinárodné organizácie, neziskové organizácie, dôchodkové fondy a investičné fondy, ktoré sú hlavnými materskými subjektmi, sú vylúčené z uplatňovania dodatočnej dane.
Subjekt, ktorý je kvalifikovaný na uplatnenie dodatočnej dane, bude povinný predložiť oznámenie s informáciami potrebnými na výpočet dodatočnej dane spolu s daňovým priznaním do 15 mesiacov po skončení príslušného daňového obdobia. Pre prvé daňové obdobie, ktorým je rok 2024 (pre subjekty uplatňujúce kalendárny rok), je lehota predĺžená o tri kalendárne mesiace (t.j. do konca júna 2026).
Členovia tej istej skupiny zo Slovenskej republiky sa môžu dohodnúť na splnení svojich povinností iba jedným z nich alebo za určitých okolností hlavnou materskou spoločnosťou.
Sadzby dane z príjmu fyzických osôb pre príjmy dosiahnuté v roku 2025 sú:
19% je sadzba dane pre ročný zdaniteľný príjem (okrem príjmu z podnikateľskej činnosti, kapitálu a dividend) maximálne 48 441,43 EUR.
25% je sadzba dane pre ročný zdaniteľný príjem (okrem príjmu z podnikateľskej činnosti, kapitálu a dividend) nad 48 441,43 EUR.
15% je znížená sadzba dane pre príjem z podnikateľskej činnosti, ak jeho ročná zdaniteľná hodnota nepresahuje 100 000 EUR (poznámka: v roku 2024 bol limit 60 000 EUR); inak sa uplatňuje sadzba dane 19 % na zdaniteľný podnikateľský príjem do výšky 48 441,43 EUR a sadzba 25 % na sumu, ktorá presahuje tento limit.
Príjem z kapitálu je zdaňovaný jednotnou sadzbou 19 %, s výnimkou príjmu z vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok vydaných Slovenskou republikou, iným členským štátom Európskej únie alebo štátom, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Od 1. januára 2025 sú úrokové (kupónové) príjmy z vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok pre fyzické osoby oslobodené od dane, ak nie sú súčasťou obchodného majetku jednotlivca. Ak nie sú splnené podmienky na oslobodenie od dane, na príjmy z vládnych dlhopisov a pokladničných poukážok pochádzajúcich zo Slovenskej republiky, Európskej únie alebo Európskeho hospodárskeho priestoru sa uplatní špeciálna metóda zdanenia jednotnou sadzbou 13 % resp. 16 % (pre rok 2025).
Príjem z dividend vyplácaných zo ziskov pred rokom 2004, zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023 a zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2025 je zdaňovaný sadzbou 7 % (35 % sa uplatňuje, ak sú dividendy z cudzích zdrojov z nespolupracujúceho štátu). Pre príjem z dividend dosiahnutých zo ziskov za obdobie roku 2024 sa uplatňuje sadzba dane 10 % (pričom sadzba 35 % sa stále uplatňuje na dividendy z cudzích zdrojov z nespolupracujúcich štátov.
Okrem toho musia zástupcovia ústavných orgánov (napr. prezident, poslanci) platiť dodatočnú daň vo výške 5 % zo svojich príjmov zo zamestnania.
Niektoré typy príjmov nie sú agregované, ale podliehajú konečnej zrážkovej dani vo výške 19 % alebo 7 % resp. 10 % v prípade dividend vyplácaných domácou spoločnosťou.
Jednotlivci, ktorí majú trvalý pobyt, skutočný pobyt alebo obvyklý pobyt na Slovensku, sú považovaní za rezidentov. Jednotlivec má obvyklý pobyt na Slovensku, ak sa na Slovensku zdržiava aspoň 183 dní (v súhrne) v kalendárnom roku (okrem jednotlivcov, ktorí tam zostávajú na účely štúdia alebo liečby).
Skutočný pobyt sa skúma, ak je jednotlivcovi poskytnuté trvalé ubytovanie na území Slovenskej republiky, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie z dôvodu krátkodobých návštev a je zrejmé, že jednotlivec má v úmysle zostať tu natrvalo, bude tiež považovaný za rezidenta.
Všetci ostatní jednotlivci sú považovaní za nerezidentov.
Jednotlivci, ktorí sú rezidentmi na daňové účely na Slovensku, sú zdaňovaní zo svojich celosvetových príjmov. Zdaniteľný príjem jednotlivca sa zvyčajne vypočíta agregáciou samostatných čistých výsledkov z nasledujúcich kategórií príjmov:
príjem zo zamestnania
príjem z prenájmu a z použitia diela a použitia umeleckého výkonu
ostatné príjmy (napr. príjmy z príležitostných činností)
Od 1. januára 2016 sa príjem z kapitálu neagreguje, ale na tento príjem sa vypočíta samostatný základ dane. Tiež príjem z dividend podlieha samostatnému základu dane od 1. januára 2017. Od 1. januára 2020 sa príjem z podnikateľských činností a iných nezávislých odborných činností tiež neagreguje a na tento príjem sa vypočíta samostatný základ dane.
Na účely určenia čistého výsledku každej kategórie príjmov sa uplatňujú špecifické výnimky a odpočty.
Dividendy vyplácané zo ziskov z rokov 2004 – 2016 nepodliehajú žiadnej dani.
Kalendárny rok.
Daňovníci, ktorých príjem nie je zdanený zrážkovou daňou alebo nie je oslobodený od dane, sú povinní podať daňové priznanie k dani z príjmov do 31. marca v roku nasledujúcom po zdaňovacom období (tzv. samozdanenie). Lehota na podanie môže byť predĺžené za určitých podmienok.
Daňovníci, ktorých ročný zdaniteľný príjem nepresahuje 50% sumy nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, musia podať daňové priznanie len ak dosiahli stratu. Daňovníci, ktorí majú príjem len z jedného zamestnania, nemusia podať daňové priznanie, ak sú splnené určité podmienky.
Daňové straty vzniknuté z podnikateľských činností a iných nezávislých odborných činností môžu byť kompenzované iba proti príjmom z týchto typov činností. Straty, ktoré nemožno kompenzovať, môžu byť prenesené do budúcnosti. Štandardné obdobie prenesenia je 5 rokov a straty môžu byť odpočítané iba do výšky 50 % základu dane z podnikateľskej činnosti, pokiaľ daňovník nespĺňa definíciu „mikrodaňovníka“. Daňové straty vzniknuté pred rokom 2020 už nemožno prenášať.
Príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie môžu byť odpočítané až do výšky 180 EUR ročne, ak sú splnené určité podmienky.
Osobné odpočty môžu byť uplatnené iba vo vzťahu k aktívnym príjmom (príjmy zo zamestnania, podnikateľských činností a iných nezávislých zárobkových činností). Od 1. januára 2020 sa tieto odpočty uplatňujú predovšetkým vo vzťahu k zdaniteľným príjmom zo zamestnania.
Jednotlivci, ktorí vykonávajú podnikateľské činnosti, okrem tých, ktorých posledná známa daňová povinnosť bola 5 000 EUR alebo menej, sú povinní platiť preddavky (štvrťročne alebo mesačne podľa potreby).
V prípade príjmov zo zamestnania je zamestnávateľ povinný odviesť daň daňovým orgánom najneskôr do piateho dňa po vyplatení miezd.
Základné osobné príspevky môžu byť uplatnené iba vo vzťahu k aktívnym príjmom (príjmy zo zamestnania, podnikateľských činností a iných nezávislých zárobkových činností). Od 1. januára 2020 sa základné osobné príspevky uplatňujú predovšetkým vo vzťahu k zdaniteľným príjmom zo zamestnania. Ak sú zdaniteľné príjmy zo zamestnania nižšie ako suma základných príspevkov, potom môže byť rozdiel uplatnený vo vzťahu k zdaniteľným príjmom z podnikateľských činností a iných nezávislých zárobkových činností.
V roku 2025 je možné uplatniť nasledujúce ročné základné osobné príspevky:
EUR 5,753.79 (21-násobok životného minima*), ak súhrnný ročný čistý aktívny príjem nepresahuje 25 426,27 EUR.
EUR 12,110.36 (44,2-násobok životného minima*) mínus jedna štvrtina súhrnného ročného čistého príjmu, ak súhrnný ročný čistý príjem presahuje 25 426,27 EUR. Ak je výsledok záporný (t.j. ak súhrnný ročný čistý príjem presahuje 48 441,43 EUR), základná osobná nezdaniteľná časť sa nemôže uplatniť.
* Životné minimum platné k 1. januáru daňového roka (273,99 EUR pre rok 2025)
Môže byť uplatnený iba vo vzťahu k aktívnym príjmom (príjmy zo zamestnania, podnikateľských činností a iných nezávislých zárobkových činností). Od 1. januára 2020 sa uplatňuje predovšetkým vo vzťahu k zdaniteľným príjmom zo zamestnania.
V roku 2025 môže rezidentný daňovník uplatniť príspevok až do výšky 5 260,61 EUR, ak jeho manžel/manželka nemá ročný zdaniteľný príjem a ak súhrnný čistý aktívny príjem tohto daňovníka nepresahuje 48 441,43 EUR. Ak manžel/manželka zarobí menej ako 5 260,61 EUR, tento príspevok sa vypočíta ako rozdiel medzi 5 260,61 EUR a skutočným príjmom manžela/manželky. Ak ročný čistý aktívny príjem daňovníka presahuje 48 441,43 EUR, príspevok sa postupne znižuje na nulu, takže tí, ktorých ročný príjem presahuje 69 483,86 EUR, nemajú nárok na príspevok.
Daňoví rezidenti, ktorí majú zdaniteľné príjmy zo zamestnania alebo podnikania, majú nárok na daňový boZo zamestnania alebo podnikateľskej činnosti, má nárok na daňový bonus na každé závislé dieťa žijúce v tej istej domácnosti. Od januára 2025 je možné uplatniť daňový bonus vo výške:
Plná výška daňového bonusu ďalej závisí od počtu detí žijúcich v tej istej domácnosti. V roku 2025 sú tieto hodnoty nasledovné:
| Počet závislých detí | Maximálna výška daňového bonusu (% zo základu dane z aktívnych príjmov) |
| 1 | 29 |
| 2 | 36 |
| 3 | 43 |
| 4 | 50 |
| 5 | 57 |
| 6 a viac | 64 |
Zároveň existuje dodatočný limit pre rodičov s vysokými príjmami, ktorí majú deti. Ak ročný čiastkový základ dane (PTB) daňovníka, ktorý si uplatňuje daňový bonus, presiahne 18-násobok priemernej mesačnej mzdy určenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky z dvoch rokov predchádzajúcich, výška daňového bonusu sa zníži o 1/10 rozdielu medzi PTB daňovníka a 18-násobkom priemernej mesačnej mzdy.
Na daňový bonus na dieťa majú nárok aj slovenskí daňoví rezidenti aj slovenskí daňoví nerezidenti, iba ak ich celkový zdaniteľný príjem zo zdrojov na Slovensku v príslušnom daňovom období bude aspoň 90 % ich celosvetového príjmu.
Daňovník má nárok aj na daňový bonus v prípade, že platí úroky z hypotéky, ak sú splnené určité podmienky. Daňový bonus môže byť vo výške 50 % zaplatených úrokov v danom daňovom období, maximálne však do výšky 400 EUR ročne. Suma úrokov sa vypočíta maximálne z 50 000 EUR na jednu domácu nehnuteľnosť.
Od 1. januára 2024 sa daňový bonus na zaplatené úroky z hypotéky zvýšil na 50 % zaplatených úrokov, maximálne však do výšky 1 200 EUR (predtým 400 EUR) ročne. Zvýšenú sumu daňového bonusu si môžu uplatniť jednotlivci, ak sú splnené určité podmienky, t.j. jednotlivci vo veku od 18 do 35 rokov, ktorí uzavreli novú hypotekárnu zmluvu po 1.1.2024; ktorých priemerný mesačný príjem je do 1,6-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnancov v hospodárstve; bez limitu výšky hypotéky (predtým do 50 000 EUR); nehnuteľnosť musí byť určená na bývanie a nesmie byť prenajímaná. Daňový bonus je dostupný počas prvých piatich rokov hypotéky.
Rezidentní jednotlivci podliehajú dani zo svojich celosvetových príjmov. Zdaniteľná suma sa vo všeobecnosti vypočíta rovnakým spôsobom ako v prípade domácich príjmov.
Príjmy z dividend Zahraničné dividendy sú vo všeobecnosti oslobodené od dane, ak sú vyplácané zo ziskov dosiahnutých spoločnosťou od 1. januára 2004 do 31. decembra 2016.
Dividendy vyplácané zo ziskov pred rokom 2004 a dividendy zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023 alebo zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2025 sú zdaňované sadzbou 7 %. Sadzba 10 % sa uplatňuje, ak sú zisky dosiahnuté za obdobie roku 2024. Ak sú dividendy z cudzích zdrojov z nespolupracujúceho štátu, uplatňuje sa sadzba dane až do výšky 35 %.
Oslobodenie od dvojitého zdanenia
Príjmy získané zo zamestnania vykonávaného v zahraničí sú na Slovensku oslobodené od dane, ak daňovník môže preukázať, že tieto príjmy boli zdanené v zahraničí. Neexistuje žiadne iné jednostranné zamedzenie dvojitého zdanenia, ale zamedzenie môže byť dosiahnuté na základe daňovej zmluvy.
Nerezidentní jednotlivci sú zdanení iba na svoj príjem získaný zo slovenských zdrojov. Príjem zo zamestnania získaný nerezidentmi zo zamestnania vykonávaného na Slovensku počas obdobia nepresahujúceho 183 dní v 12 po sebe nasledujúcich mesiacoch je oslobodený. Oslobodenie sa nevzťahuje na činnosti vykonávané umelcami alebo športovcami, alebo prostredníctvom stálej prevádzkarne. Príjem nerezidentov je vo všeobecnosti zdanený podľa pravidiel platných pre rezidentov, pokiaľ zákon alebo daňová zmluva neustanovuje inak.
Nerezidenti majú nárok na základný osobný príspevok (pozri vyššie). V prípade, že ich príjem zo slovenských zdrojov v daňovom roku je aspoň 90 % ich celkového príjmu, majú nárok aj na príspevok na závislého manžela/manželku a daňové bonusy.
Vo všeobecnosti sa uplatňuje zrážková daň alebo daňová zábezpeka vo výške 19 % (pokiaľ nie je obmedzená daňovou zmluvou); zvýšená sadzba dane vo výške 35 % sa uplatňuje, ak je príjemca rezidentom nespolupracujúceho štátu.
Na dividendy vyplácané nerezidentným jednotlivcom zo ziskov za obdobie 2004 – 2016 sa nevzťahuje žiadna zrážková daň.
Pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak, dividendy zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2017 do 31. decembra 2023 a zo ziskov dosiahnutých od 1. januára 2025 podliehajú zrážkovej dani vo výške 7 %. Zrážková daň vo výške 10 % sa uplatňuje na zisky dosiahnuté za obdobie roku 2024. Ak sú dividendy z cudzích zdrojov z nespolupracujúceho štátu, uplatňuje sa zrážková daň vo výške 35 %, pokiaľ nie je v zmluve uvedené inak.
23% je štandardná sadzba DPH.
19% je prvá znížená sadzba DPH uplatniteľná na obmedzené tovary a služby.
5% je druhá znížená sadzba DPH uplatniteľná na obmedzené tovary a služby.
0% je sadzba DPH na vývoz tovarov a služieb. Za určitých podmienok sú aj dodávky tovarov v rámci Spoločenstva oslobodené od dane.
Pravidlá DPH sú založené na princípoch smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty.
Právnické a fyzické osoby, ktoré uskutočňujú nezávisle ekonomickú činnosť.
Celková protihodnota účtovaná za dodávku bez DPH, ale vrátane všetkých spotrebných daní alebo iných daní a poplatkov.
Daňové obdobie pre DPH je mesiac alebo štvrťrok, na základe obratu za 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Povinné daňové obdobie pre nových registrovaných platiteľov DPH je kalendárny mesiac.
Pravidelné daňové priznania k DPH: mesačne alebo štvrťročne, do 25. dňa nasledujúceho mesiaca
Suma DPH, ktorú je potrebné platiť sa skladá z DPH splatnej pri dodaní tovarov a služieb zníženej o DPH na vstupe za rovnaké obdobie. Okrem toho, zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva intrakomunitárne dodania alebo poskytuje služby podľa základného pravidla pre služby „B2B“, musí predložiť Súhrnný výkaz (v ktorom sú uvedené IČ DPH jej obchodných partnerov a celková hodnota všetkých dodávok tovaru a služieb uskutočnených podnikateľom) mesačne alebo štvrťročne podľa situácie.
Od roku 2014 majú osoby registrované na DPH aj povinnosť podávať kontrolný výkaz, ktorý obsahuje podrobnejšie údaje o transakciách podliehajúcich DPH na Slovensku, ako aj o transakciách, pri ktorých si uplatňuje odpočet DPH na vstupe.
Hranica pre povinnú registráciu DPH pre zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo stálou prevádzkarňou na Slovensku je obrat 50 000 EUR za obdobie kalendárneho roka. Zdaniteľné osoby dodávajúce nehnuteľnosti (budovy, stavebné pozemky) sa musia registrovať pre účely DPH, ak sú splnené určité podmienky.
Dobrovoľná registrácia DPH je tiež možná. V prípade nadobudnutia tovarov v rámci Spoločenstva z iného členského štátu EÚ sa zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre DPH, musí registrovať pre DPH predtým, ako hodnota týchto transakcií kumulatívne presiahne 14 000 EUR v kalendárnom roku.
Zdaniteľná osoba (nie registrovaná ako platiteľ DPH) sa musí registrovať a platiť výstupnú DPH alebo nahlásiť dodávku služby v zozname predajov v rámci Spoločenstva, ak je miesto dodania tejto služby:
Registrácia DPH je povinná pre zahraničné zdaniteľné osoby bez sídla alebo stálej prevádzkarne na Slovensku do 5. pracovného dňa po splnení legislatívnych podmienok a ak sa neuplatňuje mechanizmus „reverse charge“.
V oblasti elektronického obchodu a voliteľných systémov jednotného kontaktného miesta nadobudli s účinnosťou od 1. júla 2021 platnosť pravidlá, ktorými sa vykonávajú smernica Rady (EÚ) 2017/2455 a smernica Rady (EÚ) 2019/1995.
Viacero zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo stálu prevádzkareň na území Slovenskej republiky a sú prepojené finančne, ekonomicky a organizačne, sa môže považovať za jedinú zdaniteľnú osobu.
Od 15. novembra 2021 platí pre platiteľov DPH osobitná oznamovacia povinnosť pre každý bankový účet používaný na podnikateľské účely. Všetci registrovaní platitelia DPH sú povinní nahlásiť čísla všetkých svojich bankových účtov (platobných, depozitných), ktoré platiteľ DPH bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane podľa zákona o DPH. Táto povinnosť sa vzťahuje na bankové účty vedené u tuzemského poskytovateľa platobných služieb, ako aj na účty vedené u zahraničných poskytovateľov platobných služieb.
Novoregistrovaní platitelia DPH budú povinní splniť oznamovaciu povinnosť okamžite odo dňa, keď sa stali platiteľmi DPH s prideleným IČ DPH, alebo okamžite odo dňa, keď si takýto účet zriadili po tom, čo sa stali platiteľmi DPH s prideleným IČ DPH.
Platitelia DPH budú povinní bezodkladne oznámiť aj každú následnú zmenu, doplnenie alebo zrušenie oznámených bankových účtov.
Účelom tohto opatrenia je zverejňovať od 1. januára 2022 zoznam bankových účtov platiteľov DPH na webovej stránke Finančnej správy denne. Úhrada faktúry dodávateľovi na bankový účet, ktorý nebol v čase úhrady uvedený v zozname, môže viesť k uplatneniu inštitútu daňového ručenia. Preto by zákazníci mali venovať zvýšenú pozornosť bankovým účtom dodávateľa, na ktoré budú uskutočňovať úhradu faktúr.
Taktiež platí, že daňový úrad vráti nadmerný odpočet len na jeden z bankových účtov, ktoré mu platiteľ DPH oznámil v rámci uvedenej osobitnej oznamovacej povinnosti.
V nadväznosti na transpozíciu smernice Rady (EÚ) 2020/284 do slovenskej legislatívy o DPH s účinnosťou od 1. januára 2024 majú poskytovatelia platobných služieb od 1. januára 2024 novú oznamovaciu povinnosť.
Poskytovatelia platobných služieb v tuzemsku sú povinní viesť záznamy o príjemcoch a cezhraničných platbách v súvislosti s platobnými službami, ktoré poskytujú za každý kalendárny štvrťrok (25 cezhraničných platieb alebo viac jednému príjemcovi), a zároveň tieto záznamy sprístupniť Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky. Poskytovatelia platobných služieb sú povinní uchovávať relevantné údaje, predložiť ich daňovým orgánom po prekročení prahu pomocou štandardizovaného elektronického formulára (jednotného pre celú EÚ) najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po príslušnom kalendárnom štvrťroku, ktorého sa informácie týkajú. Tieto záznamy budú zasielané každým členským štátom do Stredoeurópskeho platobného systému (tzv. CESOP), kde budú krížovo kontrolované a vyhodnocované.
Cieľom je bojovať proti daňovým únikom v oblasti cezhraničného elektronického obchodu, ako aj kontrolovať správnosť výšky deklarovanej dane.
Viac o oznamovacích povinnostiach poskytovateľov platobných služieb nájdete v článku.
Od 1. januára 2025 podliehajú finančné transakcie na Slovensku špeciálnej dani. Táto daň sa vzťahuje na transakcie vykonávané na transakčnom účte, čo je účet špeciálne používaný na podnikateľské činnosti. Daňovníci musia takýto účet otvoriť do 31. marca 2025, ak ho ešte nemajú. Daň sa vzťahuje na podnikateľov, právnické osoby a určité ďalšie organizácie využívajúce platobné služby, vrátane tých so sídlom na Slovensku alebo v zahraničí.
Daň sa vzťahuje na finančné transakcie zahŕňajúce výbery z transakčného účtu, používanie platobných kariet alebo výbery hotovosti. Špecifické sadzby sa uplatňujú podľa typu transakcie:
Zákon poskytuje širokú škálu výnimiek, ktoré zahŕňajú vnútrobankové prevody, platby daní, príspevky na sociálne poistenie, platby na špeciálne účty pre správcov konkurznej podstaty alebo exekútorov a niekoľko ďalších. Tieto výnimky sú zamerané na zníženie daňového zaťaženia určitých typov transakcií a operácií na účtoch.
Daňovníkom je jednotlivec alebo subjekt, ktorý vykonáva transakciu, zatiaľ čo platiteľ príjmu (typicky poskytovateľ platobných služieb ako banka) je zodpovedný za výpočet, výber a odvádzanie dane slovenskému daňovému úradu. Platiteľ príjmu musí mesačne (alebo ročne v prípade používania platobných kariet) nahlásiť vybranú daň a podať oznámenie elektronicky. Daň sa považuje za vyrubenú po podaní oznámenia a platiteľ príjmu musí zabezpečiť včasnú úhradu dane do konca mesiaca nasledujúceho po daňovom období.
Základ dane pre daň z finančných transakcií je určený sumou prostriedkov vybraných alebo zaplatených prostredníctvom transakčného účtu a pre fakturované náklady súvisiace s činnosťami na Slovensku je základom suma fakturovaná daňovníkovi.
Daňovníci sú povinní platiť daň z finančných transakcií sami namiesto platiteľa príjmu za určitých okolností, napríklad ak daňovník vykonáva finančné transakcie na účte iného ako transakčného účtu, ak daňovník používa zahraničný bankový účet alebo ak daňovníkovi fakturuje náklady iný subjekt, ktorý vykonal platby v jeho mene súvisiace s jeho činnosťami vykonávanými na Slovensku.
Prvé daňové obdobie začne v apríli 2025, pričom dane za obdobie od apríla do júna 2025 sú splatné do 31. júla 2025. Ak daňovník počas tohto obdobia uzavrie svoj transakčný účet, je zodpovedný za výpočet a odvádzanie dane za čas, kedy bol účet aktívny, a musí to nahlásiť daňovému úradu do konca mesiaca nasledujúceho po uzavretí účtu. Tento nový daňový rámec ukladá široký rozsah oznamovacích a platobných povinností pre daňovníkov aj platiteľov príjmu a tiež zavádza dodatočnú administratívnu záťaž pre podniky, najmä tie so zahraničnými účtami.
Na Slovensku sa takáto daň neuplatňuje.
Obce môžu tieto sadzby zvýšiť alebo znížiť v súlade s miestnymi podmienkami.
Uplatňuje sa na motorové vozidlá a prívesy v kategóriách L, M, N a O, ak sú registrované v Slovenskej republike a používané na podnikateľské účely.
S účinnosťou od 1. januára 2025 bola do slovenskej legislatívy zavedená nová daň.
Predmetom dane je sladený nealkoholický nápoj dodaný prvýkrát v Slovenskej republike, hlavne sa uplatňuje na ovocné a zeleninové šťavy a balené vody s pridaným cukrom, nealkoholické pivo, víno s obsahom alkoholu do 0,5 %, sirupy a koncentráty s pridaným cukrom a energetické nápoje. Daňovníkom je výrobca alebo dodávateľ sladených nealkoholických nápojov.
Spotrebné dane sa uplatňujú na minerálny olej, pivo, víno, liehoviny, elektrinu, uhlie, zemný plyn a tabakové výrobky.
Tovary dovezené z krajín mimo EÚ podliehajú dovoznému clu pri colnom odbavení.
Daňové poradenstvo pre právnické osoby | Dodržiavanie daňových predpisov | Due diligence a transakčné poradenstvo | Fúzie a akvizície | Transfer pricing | Poradenstvo pri vysielaní zamestnancov | Daň z príjmov fyzických osôb | DPH | Online poradenský portál | Vedenie účtovníctva a reporting | Online účtovný portál | IFRS | Poradenstvo v oblasti účtovníctva | Odborné školenia na mieru
O Accace Slovensko
V Accace Slovensko združujeme viac ako 120 odborníkov, ktorých spája spoločné nadšenie pre pokrok, nové technológie a osobný prístup. Z poskytovateľa tradičných služieb sme sa rokmi skúseností posunuli na strategického partnera v poradenstve a outsourcingu – prepájame vaše potreby s našimi riešeniami. Vďaka širokej škále komplexných služieb z oblasti účtovníctva, daní, miezd, HR či práva, nám dôverujú startupy, malé a stredné firmy a globálne korporácie. Sme aktívnymi partnermi startup a fintech komunít. Právne služby poskytuje naša advokátska kancelária Accace Legal. V rámci skupiny Accace združujeme viac ako 800 odborníkov a poskytujeme služby pre približne 2 000 klientov. Nájdete nás v Bratislave, Košiciach a Trenčíne.
O Accace Circle
Celosvetovo pôsobí Accace pod značkou Accace Circle. Ide o biznis komunitu partnerov – profesionálnych poradcov a poskytovateľov BPO služieb s odborným prístupom a medzinárodnými skúsenosťami. S globálnym zastúpením vo viac ako 60 krajinách a tímom s viac ako 7 000 odborníkmi, Accace Circle poskytuje služby viac ako 80 000 klientom, najmä stredným a veľkým medzinárodným spoločnostiam zo zoznamu Fortune 500. Celosvetovo Accace Circle spracováva okolo 800 000 výplatných pások mesačne.
Prihláste sa do nášho mailing listu a získajte zdarma prístup k našim publikáciám, legislatívnym novinkám a pozvánkam na odborné semináre. Odber nášho newslettra môžete kedykoľvek zrušiť. Prečítajte si tiež, ako spracúvame Vaše osobné údaje: Ochrana súkromia | GDPR prehlásenie
Už ste sa prihlásili na odber noviniek? Potvrďte svoju e-mailovú adresu nižšie a PDF od nás nájdete priamo v doručenej pošte.
