Zdaňovanie dlhopisov u fyzických osôb

V tomto článku vás prevedieme zdaňovaním dlhopisov u fyzických osôb.

Dlhopisy a dane u fyzických osôb

Príjmy v podobe výplaty kupónu z korporátnych dlhopisov sa u fyzických osôb považujú v súlade s §7 ods. 1 písm. a) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) za príjmy z kapitálového majetku. Predmetný príjem sa zdaňuje sadzbou dane 19%. ZDP neumožňuje uplatniť žiadne výdavky oproti tomuto príjmu. Povinnosť vykonať zrážku dane a povinnosť odvodu dane má osoba, ktorá vypláca kupóny z korporátnych dlhopisov v prospech fyzickej osoby. Riadnym vykonaním zrážky dane sa daňová povinnosť z týchto príjmov považuje za vysporiadanú, teda fyzická osoba už tieto príjmy neuvádza vo svojom daňovom priznaní.

Ak výnosy z korporátnych dlhopisov plynú fyzickej osobe (rezidentovi SR) zo zdroja v zahraničí, zdaňuje ich prostredníctvom daňového priznania na území SR, ak má povinnosť podať daňové priznanie. Sadzba dane je rovnako vo výške 19%. Obdobne ako u tuzemských emitentov tieto príjmy zahrnie fyzická osoba do základu dane neznížené o výdavky.

STIAHNUŤ PDF

Príjmy v podobe výplaty kupónu zo štátnych dlhopisov sa u fyzických osôb považujú v súlade s §7 ods. 1 písm. h) ZDP za príjmy z kapitálového majetku. Predmetný príjem sa zdaňuje sadzbou dane 19%. Na rozdiel od korporátnych dlhopisov sa predmetný príjem zdaňuje vždy len prostredníctvom daňového priznania a to aj v prípade zdroja príjmu na území SR. Keďže príjem z kupónu zo štátnych dlhopisov podlieha zdravotnému poisteniu za výdavok je možné uplatniť zaplatenú sumu zdravotného poistenia prislúchajúceho k tomuto príjmu.

ZDP neumožňuje uplatniť za výdavok pri príjmoch z kupónov u dlhopisov ani alikvotnú výšku kupónu, ktorý kupujúci zaplatí predávajúcemu dlhopisu v prípade obchodovania na sekundárnom trhu. ZDP v podstate „núti“ zdaniť nadobúdateľa takéhoto dlhopisu príjem, ktorý síce prijal, ale v podstate ho z časti „zaplatil“ predávajúci pri jeho obstaraní. Predmetnú skutočnosť treba brať do úvahy pri obstaraní dlhopisu v čase medzi dvoma výplatami kupónov.

Ak má investor možnosť výberu medzi dlhopismi s približne rovnakou dobou splatnosti a výnosom do splatnosti, tak z daňového pohľadu by sa mal rozhodnúť pre investíciu do dlhopisu s nižším kupónom. V podstate si tým fyzická osoba zvyšuje výnos po zdanení.

Ako príklad môžeme uviesť situáciu, že máme na výber medzi 2 dlhopismi s nominálnou hodnotou 100 eur, oba splatné o jeden rok. Dlhopis A má výšku ročného kupónu stanovenú na úrovni 5,1%, dlhopis B má ročnú výšku kupónu stanovenú na 3%. Dlhopis A sa aktuálne obchoduje za 102 eur, dlhopis B za 100 eur. Výnos do splatnosti pred zdanením majú teda oba približne na úrovni 3% p.a.. Aký však bude výnos po zdanení pri oboch dlhopisoch?

Dlhopis A

Daň z kupónu = > 19% z 5,1 eur = 0,96 eur
Suma prijatá investorom o jeden rok => 100 eur + 5,1 – 0,96 = 104,14 eur
Výnos po zdanení = 104,14 – 102 = 2,14/102 = 2,09% p.a.

Dlhopis B

Daň z kupónu = > 19% z 3 eur = 0,57 eur
Suma prijatá investorom o jeden rok => 100 eur + 3 – 0,57 = 102,43 eur
Výnos po zdanení = 102,43 – 100 = 2,43/100 = 2,43% p.a.

Ako je vidieť dlhopis B je z tohto pohľadu vhodnejšou investíciou.

Osobitným druhom príjmu sú príjmy z tzv. „zero bondov“, teda dlhopisov, bez kupónu. Emitujú sa s diskontom voči nominálnej hodnote a celý výnos sa vypláca až v dobe splatnosti. Takto vzniká investorovi spravidla príjem pri splatnosti cenného papiera z rozdielu medzi menovitou hodnotou cenného papiera a nižšou obstarávacou cenou, ktorý sa považuje v súlade s §7 ods. 2 a 3 ZDP za kapitálový príjem zdaňovaný sadzbou dane 19%. Predmetný príjem sa zdaňuje vždy len prostredníctvom daňového priznania. Výhodou tejto formy dlhopisu z pohľadu daní je, že pri zdanení príjmu sa berie do úvahy aj AÚV, ktorý investor platí v prípade obstarania takéhoto dlhopisu na sekundárnom trhu.

Iným príkladom môže byť rozhodovanie medzi predajom dlhopisu obchodovaným na regulovanom trhu a jeho držaním a inkasovaním kupónov. Treba upozorniť, že príjmy z predaja cenných papierov (§8 ods. 1 písm. e) ZDP) obchodovaných na regulovanom trhu sú od dane oslobodené (§9 ods. 1 písm. k) ZDP) ak doba medzi nadobudnutím a predajom dlhopisov presiahne jeden rok. Investor by mal vždy zobrať do úvahy aktuálny kurz dlhopisu a ako dlho ho investor drží. Je možné, že jeho predajom získa príjem, ktorý bude od dane oslobodený a ktorý môže byť v konečnom dôsledku vyšší, než by získal prijímaním kupónov do doby splatnosti, ktoré však podliehajú dani 19%. Určite treba počítať aj s tzv. rizikom predčasného splatenia, ktoré často býva uvedené v rámci prospektu dlhopisu, ale investormi býva často prehliadané.

V prípade investovania do tzv. privátnych emisií dlhopisov, ktoré nie sú obchodované na burze (pozn. platí aj pre dlhopisy obchodovaných na regulovanom trhu, ale držaných kratšie než 1 rok), tak vyššie uvedené oslobodenie neplatí. V predmetnom prípade prichádza do úvahy oslobodenie maximálne vo výške 500 eur ročne zo zisku z predaja dlhopisov. Treba však upozorniť, že do predmetnej sumy sa započítavajú aj zisky z predaja iných cenných papierov, opcií, obchodných podielov resp. členských práv. V rámci roka je možné predmetné zisky započítať so stratami z transakcií, ktoré spadajú do rovnakej kategórie príjmu. Čiastkový základ dane presahujúci sumu oslobodenia podlieha sadzbe dani z príjmov 19% resp. 25%. Za výdavok je možné považovať aj zaplatenú sumu zdravotného poistenia prislúchajúceho k tomuto príjmu.

Dlhopisy a odvody u fyzických osôb

Príjmy z kupónov korporátnych dlhopisov nepodliehajú zdravotným resp. sociálnym odvodovom.

Príjmy z kupónov štátnych dlhopisov a výnosy z tzv. dlhopisov bez kupónu podliehajú zdravotným odvodom v sadzbe 14% resp. 7% v prípade osôb so zdravotným postihnutím.

Príjmy z predaja dlhopisov podliehajú zdravotným odvodom v sadzbe 14% resp. 7% (osoby so zdravotným postihnutím) a to počítaných zo sumy, ktorá nie je od dane oslobodená v súlade so ZDP.