V tomto vydaní našich News Flash by sme Vám v skratke radi priblížili tohtoročný rozsudok Európskeho súdneho dvora (ESD) v spojených prípadoch C-13/18 (Sole-Mizo Zrt.) a C‑126/18 (Dalmandi Mezőgazdasági Zrt.), ktoré sa týkali primeranej výšky úrokov, ktoré má vrátiť maďarský daňový úrad pri zadržanom nadmernom odpočte DPH.
ESD sa tu zaoberal otázkami hmotnoprávnych a procesných podmienok, za ktorých sa má zdaniteľnej osobe vrátiť nadmerný odpočet, ktorý nemohol byť vrátený v primeranej lehote z dôvodu podmienky stanovenej právnou úpravou Maďarska, ktorá bola následne vyhlásená za odporujúcu právu Únie.
Okolnosti prípadu
S odvolaním na uznesenie zo 17.7.2014 Delphi Hungary, kde ESD konštatoval, že právo Únie bráni právnym predpisom členských štátov, ktoré vylučujú zaplatenie úrokov z nadmerného odpočtu, ktorý nemohol byť vrátený z dôvodu existencie vnútroštátneho ustanovenia, ktoré bolo neskôr vyhlásené za nezlučiteľné s právom Únie, spoločnosť Sole Mizo predložila daňovému úradu žiadosť o zaplatenie úrokov zo zadržaného nadmerného odpočtu.
V tejto súvislosti spoločnosť Sole Mizo vo svojej žiadosti požadovala nasledovné:
- Zaplatenie úrokov zo zadržaného nadmerného odpočtu za obdobie od podania daňového priznania k DPH, v ktorom vznikol nadmerný odpočet a ktorý sa mal preniesť podľa vtedy platnej legislatívy z dôvodu podmienky „zaplateného plnenia“ do nasledujúceho zdaňovacieho obdobia, až do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za nasledujúce zdaňovacie obdobie;
- Úroky z omeškania z dôvodu oneskoreného zaplatenia týchto úrokov za obdobie omeškania úhrady úrokov zo zadržaného nadmerného odpočtu.
Daňový úrad žiadosti čiastočne vyhovel, priznal spoločnosti úroky zo zadržaného nadmerného odpočtu, ktoré boli vypočítané s použitím sadzby rovnajúcej sa jednoduchej základnej sadzbe maďarskej centrálnej banky. V druhej časti, týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania vypočítaných v sadzbe rovnajúcej sa dvojnásobku základnej sadzby maďarskej centrálnej banky z dôvodu omeškania so zaplatením týchto úrokov, daňový úrad žiadosť zamietol. Toto spoločnosť namietala, že aj úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu sa má vypočítať s uplatnením sadzby rovnajúcej sa dvojnásobku základnej sadzby maďarskej centrálnej banky.
Aj spoločnosť Dalmandi obdobne podala žiadosť o zaplatenie úrokov zo zadržaného nadmerného odpočtu a rovnako požadovala pri výpočte použiť dvojnásobok úrokovej sadzby maďarskej centrálnej banky.
Otázky položené ESD
Prípady sa postupne dostali pred maďarský súd, ktorý ďalej položil ESD viaceré prejudiciálne otázky týkajúce sa primeranosti výšky úroku, podmienenosti úroku podaním žiadosti a premlčacej lehoty.
Otázkou bolo aj to, či sa má pri výpočte výšky úroku zo zadržaného nadmerného odpočtu brať do úvahy aj obdobie, keď podľa vnútroštátnej právnej úpravy správca dane nebol povinný vrátiť nadmerný odpočet, nakoľko rozpor daného ustanovenia s právom EÚ bol konštatovaný zo strany ESD až neskôr.
Rozhodnutie ESD
Výška úrokovej sadzby
ESD rozhodol v týchto veciach tak, že právo Únie, a osobitne zásady efektivity a daňovej neutrality bránia praxi členského štátu v súvislosti s výpočtom úrokov z nadmerného odpočtu zadržaného nad rámec primeranej lehoty v rozpore s právom Únie, uplatnením sadzby, ktorá sa rovná základnej sadzbe vnútroštátnej centrálnej banky, ak je táto sadzba nižšia než sadzba, ktorú by zdaniteľná osoba, ktorá nie je úverovou inštitúciou, musela zaplatiť za požičanie sumy rovnajúcej sa uvedenej sume.
Obdobie
Podľa ESD sa úroky z dotknutého nadmerného odpočtu DPH majú počítať tak, aby kompenzovali zdaniteľnej osobe zníženie peňažnej hodnoty spôsobené uplynutím času od tohto zdaňovacieho obdobia, za ktoré bol nadmerný odpočet vykázaný v daňovom priznaní až do skutočného zaplatenia týchto úrokov.
Premlčacia doba
ESD ďalej konštatoval, že právo Únie a najmä zásady efektivity a ekvivalencie nebránia praxi členského štátu, ktorá stanovuje premlčaciu lehotu na podanie žiadosti o zaplatenie úrokov z nadmerného odpočtu zadržaného z dôvodu uplatnenia vnútroštátneho ustanovenia, o ktorom sa rozhodlo, že je v rozpore s právom Únie.
Podmienka žiadosti
V prípade zaplatenia úrokov z omeškania dlžných z dôvodu, že daňový orgán v stanovenej lehote nezaplatil úroky z nadmerného odpočtu zadržaného v rozpore s právom Únie, ESD rozhodol, že právo Únie nebráni praxi členského štátu, ktorá podmieňuje zaplatenie úrokov z omeškania podaním osobitnej žiadosti, zatiaľ čo v iných prípadoch bol takýto úrok priznaný ex offo. ESD tiež rozhodol, že je primerané uplatňovať tento úrok až od uplynutia lehoty stanovenej pre daňový orgán na vybavenie takejto žiadosti a nie odo dňa, keď nadmerný odpočet vznikol.
Aplikačné dôsledky rozsudku ESD
V zmysle záverov ESD o nutnosti primeranej kompenzácie finančnej straty zo zadržaného nadmerného odpočtu na úrovni úrokov sa môže posilniť pozícia daňových subjektov v sporoch s finančnou správou v prípade nepriznania primeraného úroku.
V zmysle slovenského zákona o DPH, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu a nadmerný odpočet nebol vrátený v 6-mesačnej lehote, platiteľ dane má nárok na úrok zo zadržaného nadmerného odpočtu až po uplynutí spomínaných 6 mesiacov do dňa jeho vrátenia. Pre výpočet úroku sa použije dvojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB. Ak tento dvojnásobok nedosiahne 1,5%, použije sa ročná úroková sadzba 1,5%.
Vzniká tak otázka, či táto úprava je v súlade s právom Únie, najmä zásadami o primeranosti, daňovej neutralite, ekvivalencii a efektivite.
