Príjem záložne: Príklad z praxe (Tax & Fiscal Alert)

 

Východisková situácia:

Eseročka nachádzajúca sa v SR vykonáva činnosť záložne. Jej príjem pozostáva z dvoch činností:

• príjem z úrokov
• príjem z predaja použitého tovaru – pôžička je poskytnutá na základe založenej veci. Ak sa vec nepreberie v stanovenom čase, prepadá a záložňa má nárok predať danú vec. Eseročka si uplatňuje záložné právo (t.j. právo predať danú vec v mene klienta, pričom z príjmov z predaja si uspokojí pohľadávku voči dlžníkovi).

 

Otázky:

1. Započíta sa do obratu DPH aj úrok z pôžičiek alebo len príjem z predaja použitého tovaru?
2. Je možné považovať úrok z pôžičky za doplnkovú službu?

 

Riešenie

Poskytovanie pôžičky je v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „ZDPH“) považované za finančnú službu, ktorá je od dane oslobodená v súlade s § 39 ods. 1 písm. a) ZDPH. V súlade s § 4 ods. 9 ZDPH sa výnosy, resp. príjmy z oslobodených finančných služieb zahŕňajú do obratu pre účely registrácie DPH okrem prípadu, ak sú tieto služby poskytované pri dodaní tovaru alebo služby ako doplnkové služby.

Pojem doplnkové služby nie je v zákone o DPH definovaný, podľa nášho názoru sa však jedná o situáciu, keď finančné služby predstavujú tzv. vedľajšie plnenie k inému (hlavnému) plneniu. Koncept vedľajšieho plnenia bol zadefinovaný v rozsudkoch Súdneho dvora EÚ (napr. C-349/96, C-308/96 a C-94/97), pričom základným princípom je, že vedľajšie plnenie nepredstavuje pre zákazníka samostatný cieľ, ale je len prostriedkom lepšieho využitia hlavného plnenia. O hlavnom a vedľajšom plnení hovoríme v prípade, ak sú jednotlivé zložky určitého plnenia tak úzko prepojené, že tvoria objektívne jedno ekonomické plnenie, ktorého rozčlenenie by bolo neprirodzené. Upozorňujeme, že súd pri posudzovaní, či dané plnenie tvorí samostatné, alebo vedľajšie plnenie, bral do úvahy situáciu z pohľadu zákazníka, t.j. v prípade, ak by sa plnenia týkali rôznych zákazníkov, v zmysle judikatúry sa jedná o samostatné plnenia.

Vo vzťahu záložne a jej dlžníka sa jedná o poskytnutie pôžičky voči dlžníkovi, naproti tomu pri predaji veci sa jedná o predaj tovaru dlžníkom voči tretej strane. Z uvedeného vyplýva, že tieto transakcie nemajú spoločného odberateľa, a teda v žiadnom prípade nemôže tvoriť poskytnutá pôžička vedľajšie plnenie k dodaniu tovaru. Z tohto dôvodu podľa nášho názoru netvoria finančné služby doplnkovú službu k dodaniu tovaru, ale musia byť započítané do obratu v súlade s § 4 ods. 9 ZDPH. Príjmom, resp. výnosom z finančných služieb záložne je podľa nášho názoru výlučne úrok.

Z účtovného hľadiska výnosy (príjmy) z predaja tovaru pri realizácii záložného práva nie sú účtované ako daňové výnosy (príjmy) záložne podliehajúce dani z príjmov. Výnosy, resp. príjmy z predaja tovaru sa v takom prípade nezahŕňajú ani do obratu záložne pre účely DPH. Chceli by sme upozorniť na skutočnosť, že záložňa je záložnému dlžníkovi v zásade povinná vrátiť časť výťažku z predaja predmetu záložného práva, presahujúcu nesplatenú časť pôžičky s príslušenstvom. Podľa našich skúseností je táto časť výťažku z predaja presahujúca pohľadávku záložne obvykle dohodou považovaná za zmluvnú pokutu v zmysle §§ 544 – 545a Občianskeho zákonníka.

Pre úplnosť by sme chceli upozorniť na skutočnosť, že v zmysle § 69 ods. 12 písm. e) ZDPH v prípade, ak dochádza pri realizácii záložného práva k predaju veci platiteľom (dlžníkom) na iného platiteľa (tretiu stranu), dochádza k prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Uvedené ustanovenie je účinné od 1.10.2012.