Ako vplýva čistý pracovný kapitál na cash-flow v e-commerce? A čo to vlastné čistý pracovný kapitál znamená? V tomto článku, ktorý vznikol v spolupráci s redakciou TREND, prinášame kľúčové otázky a odpovede.  

Čo patrí medzi najväčšie riziká v rámci e-commerce podnikania?

Je to určite financovanie čistého pracovného kapitálu v situácii keď business rastie resp. ak sa snažili predzásobiť, lebo sa báli výpadkov v dodávateľských reťazcoch. Väčšina lokálnych e-commerce firiem vykazuje pozitívny čistý pracovný kapitál, teda ich pohľadávky a zásoby prevyšujú krátkodobé záväzky. To má za následok, že ak tržby rastú, tak sa zvyšuje aj množstvo peňazí firmy, ktoré zostávajú viazané v zásobách a pohľadávkach. Veľká časť z nich sa snaží tento rast prefinancovať cez krátkodobé cudzie zdroje, hlavne rozličné kontokorentné úvery. To môže byť veľmi rizikové, keď narazia na horné limity úverových možností a potrebujú obmeniť sortiment a sklady majú stále plné starým tovarom, resp. ak business stále rastie.

Aké najčastejšie chyby robia e-shopy na Slovensku?

Paradoxne je to cieľ rastu za každú cenu. Treba si uvedomiť, že rast môže firma dosiahnuť buď lepším spôsobom ako investuje kapitál, alebo tým, že ho jednoducho investuje viac. Problém však je, ak firma vkladá do podnikania stále viac kapitálu, ale pritom prevádzkový zisk po zdanení nerastie rovnakým tempom, je konštantný alebo dokonca klesá. To je znak toho, že firma dosahuje nižšiu návratnosť investovaného kapitálu. Ak táto návratnosť klesne pod hodnotu nákladov na kapitál firmy, zjednodušene povedané toho čo očakávajú vlastníci a veritelia, tak hodnota firmy začne klesať. Paradoxne každé ďalšie utŕžené euro sa premietne do zníženia hodnoty firmy. Vtedy je jednoducho lepšie nerásť, ale o tom je ťažké presvedčiť vlastníkov firmy.

Ďalším problémom je štruktúra nákladov a teda zvyšovanie tzv. fixnej zložky oproti variabilnej. To môže mať negatívny dopad najmä v situácii keď tržby začnú klesať a takáto štruktúru bude viesť k vyššiemu poklesu zisku než je percentuálny pokles tržieb.

Ktoré sú hlavné zásady pri riešení rovnováhy medzi primeranou výškou nákladov a podporou zvýšeného predaja?

Aktuálne ako u každého business modelu je dôležité vedieť merať koľko stojí získanie jedného zákazníka cez rozličné marketingové kanály a Life time value, ktorú mi typický zákazník prinesie do firmy za celý „život“ nášho obchodného vzťahu. Určite platí, že pokiaľ vás získanie jedného zákazníka na marketingových nákladoch stojí viac ako dokážete predajom zarobiť na tomto zákazníkovi, tak je lepšie podnikanie ukončiť, resp. ho kompletne pretransformovať.

Čo musí podnikateľ zohľadniť, resp. aké pravidlá dodržiavať, keď chce dosiahnuť optimálny stav zásob a vyhnúť sa nedostatku alebo prebytku?

Určite pomáha benchmark, teda poznať pomerové ukazovatele stavu zásob napr. k tržbám u ostatných firiem odvetví, resp. na základe analýzy stavu zásob v minulosti.

Ako chápeme pracovný kapitál?

Sú to finančné prostriedky, ktoré je potrebné permanentne udržiavať v prevádzke, aby bola firma schopná zabezpečiť svoj výrobný resp. dodávateľský cyklus. Rovnako je možné povedať, že sú to finančné prostriedky, ktoré má firma permanentne viazané vo svojich zásobách a pohľadávkach.

V akých hodnotách by sa mal ideálne pohybovať? Kedy vzniká z príliš vysokého pracovného kapitálu nebezpečenstvo pre firmu?

Každé odvetvie má iné úrovne hodnoty čistého pracovného kapitálu napr. v pomere k tržbám. Práve preto je dobré poznať určitý benchmark. Ak má firma príliš veľa čistého pracovného kapitálu, tak má jednoducho uviaznuté finančné prostriedky tam, kde nevytvárajú hodnotu. Sú to neefektívne vynaložené prostriedky, ktoré by mohli zarábať, ale opak je pravdou. Napr. v minulosti existovala téza, ktorá hovorila, že firma nemá mať zbytočné prebytky finančných prostriedkov. Pri zvyšujúcich sa úrokových sadzbách na trhoch môžu mať samotné peniaze lepšiu návratnosť, než ich hodnota uviaznutá v zásobách vo výške, ktorá nie je potrebná.

Keď firmy platia svojim dodávateľom skôr, ako zinkasujú pohľadávky od zákazníkov (skôr ako sa im nadobudnú tržby), znamená to automaticky, že ich pracovný kapitál viazaný na zásoby a pohľadávky je väčší?

V podstate áno, pokiaľ doba obratu pohľadávok a zásob je dlhšia ako doba obratu záväzkov, tak čistý pracovný kapitál musí byť pozitívny.

Ako dosiahnuť rast tržieb, no zároveň zabezpečiť, aby bola firma likviditná a aby mala dostatok prostriedkov na splácanie záväzkov dodávateľom?

Musí reinvestovať, pritom si udržiavať pozitívny voľný cash flow a minimálne požadovanú úroveň stavu zásob mať krytú dlhodobými zdrojmi, pričom len tú sezónnu zložku mať krytú cez krátkodobé zdroje.

Poznáte z praxe prípady slovenských e-shopov, ktoré narazili práve na to, že ich manažment pracovného kapitálu a zásob nebol dobrý?

Určite áno. Samozrejme ich nemôžeme menovať. Treba si uvedomiť, že firmy sa dostávajú do problémov nie preto, že sú stratové, ale preto, že nie sú schopné splácať svoje záväzky. A to býva veľmi často problém aj nesprávneho riadenia čistého pracovného kapitálu.

Peter Pašek

Managing Director | Partner Accace Slovensko

Kontaktujte nás