Transferové oceňovanie je proces stanovovania cien transakcií medzi prepojenými spoločnosťami. Najväčší význam zohráva v prípade nadnárodných spoločností, nakoľko ovplyvňuje rozdelenie ziskov a daní medzi rôzne jurisdikcie, v ktorých nadnárodná spoločnosť  pôsobí. Preto pravidlá a metódy transferového oceňovania podliehajú čoraz častejšie kontrole zo strany daňových orgánov.

Jednou z kľúčových výziev pri transferovom oceňovaní je určenie trhovej ceny, čo je cena, na ktorej by sa dohodli nezávislé strany za porovnateľných okolností. Princíp nezávislého vzťahu je základom väčšiny predpisov a noriem týkajúcich sa transferového oceňovania na celom svete. Uplatňovanie princípu nezávislého vzťahu však nie je vždy jednoduché, najmä ak ide o zložitejšie alebo komplikovanejšie transakcie.

V tomto príspevku sme sa zamerali na tému posúdenia služieb, ktoré sú poskytované medzi závislými osobami.  Na prvé počutie jednoduchá téma, ktorá má ale svoje špecifiká. V praxi sa často zamieňajú pojmy vnútro-skupinová služba so zdieľaním nákladov na výkon činností.

V príspevku porovnáme dva prístupy, ktoré možno použiť na riešenie niektorých ťažkostí pri uplatňovaní zásady nezávislého vzťahu v prípade služieb: Služby v rámci skupiny a dohody o príspevku na úhradu nákladov (tzv. Cost Contribution Arrangements – CCA).  V príspevku ďalej vysvetľujeme hlavné črty služieb s nízkou pridanou hodnotu a činností akcionára.

Vnútroskupinové služby

Služba v rámci skupiny je služba, ktorú poskytuje jeden člen skupiny inému členovi tej istej skupiny, napríklad služby v oblasti riadenia, účtovníctva, práva, IT alebo ľudských zdrojov. Poskytovateľ služby by mal príjemcovi účtovať poplatok, ktorý odráža trhovú cenu služby. Najčastejšie je tento poplatok určený pomocou ziskovej prirážky, ktorá sa pripočítava k nákladom priraditeľným k tejto službe (priamo alebo nepriamo pomocou alokačného kľúča).

Hlavnou výhodou vnútroskupinových služieb je, že môžu zvýšiť efektívnosť a konkurencieschopnosť skupiny

nadnárodných podnikov.  Vnútroskupinové služby môžu tiež zlepšiť kvalitu a konzistentnosť služieb v celej skupine a znížiť duplicitu a fragmentáciu funkcií a zdrojov. Vnútroskupinové služby môžu skupine nadnárodných podnikov tiež umožniť prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam na trhu a potrebám zákazníkov a splniť regulačné a právne požiadavky.

Pri posudzovaní vnútroskupinových služieb je potrebné brať do úvahy nasledovné pojmy:

• Činnosti akcionára
• Služby s nízkou pridanou hodnotou

Činnosti akcionára

V transferovom oceňovaní existujú situácie, keď prepojená spoločnosť uskutočňuje činnosti, ktoré sa vzťahujú na ostatných členov skupiny, hoci ich títo členovia nepotrebujú (a neboli by ochotní za ňu platiť, ak by išlo o nezávislé podniky). Takou by bola napríklad činnosť, ktorú vykonáva člen skupiny (zvyčajne materská spoločnosť alebo regionálna holdingová spoločnosť) výhradne z dôvodu svojej majetkovej účasti, t. j. v postavení akcionára. Tento typ činnosti sa nepovažuje za vnútroskupinovú službu. Ide o tzv. „činnosti akcionára“.

Najčastejšie ide o nasledovné náklady:

a) Náklady týkajúce sa samotnej právnej štruktúry materskej spoločnosti, ako sú valné zhromaždenia akcionárov materskej spoločnosti, emisie akcií materskej spoločnosti, kótovanie materskej spoločnosti na burze a náklady na dozornú radu;

b) Náklady týkajúce sa požiadaviek na vykazovanie (vrátane finančných výkazov a auditov) materskej spoločnosti vrátane konsolidácie správ, náklady na audit materskej spoločnosti týkajúci sa účtov dcérskej spoločnosti vykonaný materskou spoločnosťou výlučne v záujme tejto materskej spoločnosti a náklady spojené s prípravou konsolidovanej účtovnej závierky nadnárodnej spoločnosti;

c) Náklady na získanie finančných prostriedkov pre nadobudnutie vlastných podielov a náklady materskej spoločnosti na vzťahy s investormi, ako je stratégia komunikácie materskej spoločnosti s akcionármi, náklady spojené s finančnými analytikmi, fondami a inými zainteresovanými stranami v materskej spoločnosti;

d) Náklady spojené s dodržiavaním daňových zákonov materskou spoločnosťou;

e) Vedľajšie náklady spojené s podnikovým riadením skupiny ako celku.

Služby s nízkou pridanou hodnotou

Existujú rôzne metódy a prístupy k stanoveniu ceny služieb v rámci skupiny v závislosti od povahy, zložitosti a hodnoty služieb. Pre služby v rámci skupiny s nízkou pridanou hodnotou však Smernica OECD o transferovom oceňovaní pre nadnárodné spoločnosti a správu daní poskytuje zjednodušený prístup.

Tento zjednodušený prístup umožňuje poskytovateľovi služieb účtovať príjemcovi služby prirážku v odporúčanom rozpätí od 3 % do 10 %, najčastejšie vo výške 5 % k nákladom vynaloženým na poskytovanie služby bez toho, aby bolo potrebné vykonať podrobnú analýzu porovnateľnosti alebo porovnať prirážku s nezávislými transakciami.

Cieľom tejto metódy je znížiť záťaž spojenú s dodržiavaním predpisov a riziko sporov pre daňovníkov aj daňové orgány a zároveň zabezpečiť primerané rozdelenie príjmov a výdavkov medzi skupinu nadnárodných spoločností.

Dohody o príspevkoch na náklady

Dohoda o príspevkoch na náklady (Cost Contribution Arrangements – CCA) je dohoda medzi dvoma alebo viacerými prepojenými podnikmi o rozdelení nákladov a rizík spojených s vývojom, výrobou alebo nadobudnutím určitých aktív, služieb alebo práv v pomere k ich očakávaným prínosom. Ide o zmluvné dojednanie, ktoré upravuje práva a povinnosti účastníkov. Hlavnou výhodou CCA je, že umožňuje účastníkom zosúladiť výsledky transferového oceňovania s ich tvorbou hodnoty tým, že zabezpečuje, aby každý účastník platil alebo dostával spravodlivý podiel nákladov a prínosov spoločnej činnosti. CCA môže tiež znížiť zložitosť a neistotu pri určovaní trhovej ceny.

Ak sa prepojené podniky podieľajú na výkone služieb, ktorých hlavným cieľom je dosiahnutie spoločného úžitku v rámci skupiny (najčastejšie prejavujúcom sa vo forme úspory nákladov), v takomto prípade nehovoríme o vnútroskupinovej službe, ale o zdieľaní nákladov. Pri takejto transakcii sa k nákladom nepripočítava žiadna zisková prirážka.

Ak sú CCA aplikované na služby, stanovenie transferovej ceny spočíva v zohľadnení pomerných podielov účastníkov na očakávaných úžitkoch na základe zodpovedajúceho alokačného kľúča. Alokačné kľúče môžu byť založené na tržbách (obrate), ziskoch, množstve použitých, vyrobených alebo predaných kusov, počte zamestnancov a podobne.

V prípade, že sa domnievate, že sa vašej spoločnosti môže týkať povinnosť spracovania transferovej dokumentácie, ktorej súčasťou sú aj transakcie poskytovania služieb a radi by ste získali ďalšie informácie, naši odborníci v oblasti transferového oceňovania vám radi poskytnú poradenstvo v tejto oblasti.

Zdenka Karak

Senior Transfer Pricing Specialist

E-mail : 

Telefon : 

+421 232 553 000

Kontaktujte nás