Pravidlá transferového oceňovania boli implementované v slovenskej legislatíve pred rokom 2001, avšak až v posledných rokoch sa stali horúcou témou na Slovensku. Od 1. januára 2015 sa povinnosť vedenia transferovej dokumentácie vzťahuje nielen na zahraničné závislé osoby, ale aj na tuzemské závislé osoby.

Podľa slovenskej daňovej legislatívy sú všetky závislé osoby povinné preukázať metódu, ktorá sa používa pri stanovovaní cien kontrolovaných transakcií (domáce alebo cezhraničné) medzi závislými osobami, a viesť príslušnú dokumentáciu na tieto metódy. Vyvolalo to zvýšený záujem o túto tému nielen u podnikateľov, ale hlavne u daňových úradov vykonávajúcich daňové kontroly.

Dodržiava Slovensko metódy transferového oceňovania uvedené v smernici OECD?

Áno, ako člen OECD a EÚ, Slovensko akceptuje a používa ako výkladový prostriedok pri problematike transferového oceňovania Smernicu OECD o transferovom oceňovaní a zohľadňuje aj Kódex správania pre dokumentáciu o transferovom oceňovaní pre pridružené podniky v Európskej únii. To znamená, že môžu byť použité akékoľvek tradičné alebo iné metódy transferového oceňovania v súlade so Smernicou OECD, pričom sa má uplatňovať zásada najlepšej metódy. Ak je to vhodné, môžu byť použité aj iné metódy. Na použitie Smernice OECD sa odvoláva aj zákon o dani z príjmov.  Dňa 12. februára 2024 zverejnilo Ministerstvo financií vo Finančnom spravodajcovi (č. 3/2024) oficiálny slovenský preklad Smernice OECD, ktorú predstavilo OECD v januári 2022. Preklad Smernice prišiel po viacerých čiastkových verziách, ktoré boli zverejnené vo Finančnom spravodajcovi v priebehu niekoľkých rokov (č. 14/1997, č. 20/1999 a č. 3/2002) a už neboli aktuálne vzhľadom na viaceré aktualizácie OECD Smernice.

Okrem toho sú pravidlá pre transferové oceňovanie na Slovensku tiež upravované v Zákone o dani z príjmov a Zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia.

Čo by mala obsahovať dokumentácia k transferovému oceňovaniu?

Dokumentácia sa skladá zo všeobecnej časti, ktorá poskytuje celkový obraz o závislých osobách, a špecifickej časti obsahujúcej informácie o daňovníkovi a o kontrolovaných transakciách, do ktorých je zapojený.

Typ dokumentácie sa môže líšiť v zmysle minimálneho požadovaného rozsahu,  pričom sa môže jednať o  úplnú, základnú (zjednodušenú) alebo skrátenú (dodatočne zjednodušenú) dokumentáciu. Bez ohľadu na typ, musí byť dokumentácia pripravená pre každú kontrolovanú transakciu alebo pre každú skupinu zoskupených kontrolovaných transakcií a vedená za príslušné zdaňovacie obdobie.

Je možné predložiť dokumentáciu v inom jazyku ako je slovenčina?

Áno, dokumentáciu je možné pripraviť a predložiť aj v inom jazyku. Avšak slovenský daňový úrad môže požadovať dokumentáciu v slovenskom jazyku. Slovenské daňové úrady najčastejšie akceptujú dokumentáciu v anglickom jazyku.

Aké sú najčastejšie problémy slovenských subjektov týkajúce sa dokumentácie?

Vo všeobecnosti sa dokumentácie k transferovému oceňovaniu riadia Usmernením vydaným Ministerstvom financií. Často im chýbajú najdôležitejšie aspekty, ako je porovnávacia analýza s nezávislými spoločnosťami, v prípade keď má spoločnosť povinnosť viesť úplnú dokumentáciu alebo preukazuje správnosť nastavenia metódy transferového oceňovania na základe intervalu porovnateľných hodnôt. Okrem toho spoločnosti veľmi často v dokumentáciách nesprávne agregujú transakcie do jednej, nesprávne posúdia svoj funkčný a rizikový profil a následne zvolia nesprávnu metódu transferového oceňovania a vyberú nesprávny ukazovateľ porovnateľnosti vzhľadom a funkčnú a rizikovú analýzu.

Kedy treba predložiť dokumentáciu a aké sú riziká, keď dokumentácia nie je pripravená načas?

Lehota na predloženie dokumentácie je 15 dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane alebo FRSR. Túto lehotu nie je možné predĺžiť. Zákon o dani z príjmov udeľuje správcovi možnosť vyzvať daňovníka na predloženie dokumentácie kedykoľvek, nielen pri otvorení daňovej kontroly. Preto je potrebné venovať pozornosť vypracovaniu dokumentácie už v priebehu zdaňovacieho obdobia a nie až po doručení výzvy správcu dane. Nepredloženie dokumentácie môže byť nielen sankcionované pokutou, ale môže u správcu dane viesť aj k podozreniu, že v spoločnosti neexistujú dôkazy o dodržaní princípu nezávislého vzťahu a z toho dôvodu nepredloženie dokumentácie môže viesť aj k otvoreniu daňovej kontroly.

Prečo sa spoločnostiam oplatí  viesť úplnú dokumentáciu?

Povinnosť viesť úplnú dokumentáciu určuje pre vybranú kategóriu daňových subjektov Usmernenie Ministerstva financií. Vedenie úplnej dokumentácie má však výhody aj pre daňové subjekty, ktoré majú povinnosť viesť len skrátenú alebo základnú dokumentáciu. Správca dane môže daňovníka v súlade s týmto usmernením a daňovým poriadkom  vyzvať na predloženie ďalších informácií slúžiacich na preukázanie súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu aj nad rámec požiadaviek uvedených  v usmernení. V zmysle daňového poriadku môže uložiť lehotu na predloženie ďalších informácií minimálne 8 dní, t.j. táto lehota môže byť ešte kratšia ako je daná v zákone o dani z príjmov (15 dní). V záujme vyhnutiu sa časovému stresu pri dopracovaní ďalších podkladov vo veľmi krátkej lehote je vhodnejšie mať pripravenú dokumentáciu v úplnom rozsahu. Venovaním náležitej pozornosti príprave dokumentácie tak môže daňovník v konečnom dôsledku predísť dodatočným administratívnym nákladom a dôsledným spracovaním dokumentácie sa môže vyhnúť otvoreniu daňovej kontroly, dôsledkom ktorej môže byť vyrubenie dodatočnej dane.

Aké sú sankcie za nedodržanie predpisov?

Na Slovensku sa aktuálna pokuta môže vyšplhať až na 3 000 EUR za porušenie nefinančnej povinnosti, ktorou je nepredloženie dokumentácie transferového oceňovania. Okrem toho môže byť upravený základ dane a daňové úrady môžu uložiť ďalšie povinnosti. Daňové úrady môžu vyrubiť rozdiel na dani až do 10 rokov po skončení roku, v ktorom vznikla povinnosť predložiť daňové priznanie, teda transakcie so zahraničnými závislými osobami môžu byť predmetom daňovej kontroly po dobu takmer 11 rokov. Od 1. januára 2017 sa na medzinárodné porušenia princípu nezávislého vzťahu uplatňujú prísnejšie sankcie. Daňovníci, ktorí úmyselne zvyšujú svoje daňové straty alebo znižujú svoj základ dane prostredníctvom transferového oceňovania, čelia zdvojnásobeným pokutám, konkrétne sadzba pokuty predstavuje 6-násobok ročnej úrokovej miery ECB (avšak minimálne 20% p.a.). namiesto 3-násobku ročnej úrokovej miery ECB (resp. minimálne 10%).

Kedy je dokumentačná povinnosť splnená vyplnením tabuľky „I„ v  DPPO?

Pri kontrolovaných transakciách, u ktorých sa v zmysle Usmernenia Ministerstva financií nevypracováva dokumentácia v úplnom, základom alebo skrátenom rozsahu  je dokumentačná povinnosť daňových subjektov splnená podaním riadne vyplneného daňového priznania k dani z príjmov právnických osôb za príslušné zdaňovacie obdobie. Tzn., že ak spoločnosť nemá povinnosť vypracovať ani jeden z troch typov dokumentácií, stačí jej vyplnenie tabuľky „I Transakcie so závislými osobami“ v daňovom priznaní k dani z príjmov právnických osôb. Ide najmä o prípady transakcií, ktoré boli posúdené ako nevýznamné.

Aké sú najčastejšie transakcie medzi závislými osobami a akým výzvam čelia tieto subjekty?

Najčastejšie transakcie na Slovensku sú obvykle výroba, distribúcia a poskytovanie služieb medzi závislými osobami. Hlavnou výzvou pri týchto transakciách je určenie typu výrobcu alebo distribútora, ktorý spoločnosť charakterizuje. Ďalšou výzvou je nájsť porovnateľné spoločnosti na trhu, ktoré fungujú obdobne ako daný typ výrobcu alebo distribútora. V súčasnosti sa do popredia dostávajú finančné transakcie ako je napríklad poskytnutie vnútroskupinového úveru, cash-pooling, záruky a podobne. V prípade týchto transakcií je výzvou pre daňové subjekty sledovať svoje ratingy.

Je v tomto smere badať nejaké trendy?

Hlavným trendom v transferovom oceňovaní je, že daňové úrady nehľadajú len to, či sa dohodnutá cena medzi spoločnosťami zlučuje s „princípom nezávislého vzťahu“, ale aj to, či je celá transakcia v súlade s „princípom nezávislého vzťahu“. To znamená, že transakcia a všetky jej podmienky by mali byť stanovené rovnako ako medzi nezávislými spoločnosťami (napríklad typ platby, prenos rizika a podobne). Daňové úrady okrem ceny transakcie skúmajú aj jej ekonomický zmysel.