Dovoľujeme si Vám dať do pozornosti vybrané rozsudky Európskeho súdne dvora (ESD) v daňovej oblasti, ktoré boli prijaté v uplynulom období. V prvom prípade sa ESD zaoberal otázkou, či je možné vrátenie DPH už po vykonanej daňovej kontrole. V druhom rozsudku sa pojednáva o povinnosti urobiť úpravu pôvodne odpočítanej DPH z dôvodu nevyužitia nehnuteľnosti pre potreby zdaniteľných plnení.

Právo na vrátenie DPH po vykonanej daňovej kontrole

V rozsudku C-81/17 Zabrus zo dňa 26.4.2018 sa ESD zaoberá otázkou, či je v súlade so smernicou o DPH taká vnútroštátna úprava, ktorá bráni preskúmaniu a priznaniu práva na vrátenie DPH týkajúcich sa plnení uskutočnených v období, ktoré už bolo predmetom daňovej kontroly.

V spoločnosti Zabrus bola vykonaná daňová kontrola na DPH za časť roka 2014, pričom bola ukončená začiatkom roka 2015. Spoločnosť v máji 2015 vykonala opravu DPH za kontrolované obdobie tak, že si uplatnila vyšší nárok na odpočet DPH, pričom tento nárok vedela preukázať príslušnými dokumentmi.

Zásada neopakovateľnosti daňovej kontroly

Daňové orgány odmietli vrátiť sumu DPH z dôvodu, že sa týkala transakcií uskutočnených v zdaňovacom období, ktoré už bolo predmetom daňovej kontroly.

Uviedli, že zásada neopakovateľnosti daňovej kontroly podľa uplatniteľnej vnútroštátnej právnej úpravy bráni vráteniu týchto súm požadovaných spoločnosťou Zabrus, pretože vo vzťahu k už kontrolovanému obdobiu sa nezistila žiadna nezrovnalosť týkajúca sa platieb DPH a kontrolné orgány neprijali žiadny akt o opatreniach, ktoré má Zabrus prijať.

Zabrus podala žalobu o neplatnosť rozhodnutia generálneho riaditeľstva. Zabrus vo svojej žalobe zdôraznila, že odpočítanie DPH predstavuje právo daňového subjektu, ktoré v prípade splnenia hmotnoprávnych požiadaviek nemožno obmedziť, hoci sa nedodržali niektoré formálne požiadavky.

Podľa rumunského práva daňový subjekt môže opraviť vecné chyby v daňovom priznaní do uplynutia premlčacej lehoty 5 rokov. Daňová kontrola sa vykonáva iba raz za jedno zdaňovacie obdobie.

Nie je možné vykonať opravu daňového priznania za zdaňovacie obdobie, ktoré už bolo predmetom daňovej kontroly, pokiaľ iné inštitúcie neodhalia nové údaje a nepodajú podnet na vykonanie opakovanej kontroly.

Krajský súd žalobu zamietol s odôvodnením, že v tomto prípade neboli zistené nové údaje a preto nebolo možné žiadať opravu daňového priznania. Za chybnú evidenciu zodpovedá spoločnosť Zabrus.

Zásada efektivity

ESD pripomína, že právo na odpočítanie DPH je základná zásada spoločného systému DPH, podlieha splneniu hmotnoprávnych a formálnych podmienok a toto právo nemôže byť obmedzené.Na základe zásady efektivity nemožno odňať zdaniteľnej osobe možnosť opraviť daňové priznanie, ak už bolo podrobené daňovej kontrole.

ESD pri svojich záveroch zohľadnil skutočnosť, že z predmetnej rumunskej právnej úpravy vyplýva významné obmedzenie práva na odpočítanie DPH, oproti všeobecne platnej premlčacej lehoty na uplatnenie práva vykonať opravu odpočítanej DPH.

Zásada neutrality

Zásada neutrality tiež vyžaduje, aby odpočítanie DPH bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, aj keď sú formálne požiadavky opomenuté. Sankcia v podobe absolútneho odmietnutia práva na odpočítanie je neprimeraná, ak nedošlo k podvodu.

V SR podľa § 16 odsek 8 Daňového poriadku platí, že znížiť daň alebo zvýšiť nadmerný odpočet na základe dodatočného daňového priznania možno len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly. V prípade použitia dokladu, ktorý nebol predmetom daňovej kontroly, môže byť podané dodatočné daňové priznanie a uplatnený odpočet DPH z takéhoto dokladu. Z rozhodnutia ESD môže vyplývať možnosť dodatočného uplatnenia odpočtu DPH z dokladu, ktorý bol predmetom daňovej kontroly, pokiaľ boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre odpočet. Avšak pokiaľ bol doklad predmetom daňovej kontroly, tento by mal byť zahrnutý vo výsledku daňovej kontroly.

Z toho dôvodu je namiesto dodatočného daňového priznania vhodnejšie a istejšie dbať na riadny priebeh daňovej kontroly a jej výsledok a v prípade potreby využiť riadne a mimoriadne opravné prostriedky.

Úprava pôvodne odpočítanej DPH z dôvodu nevyužitia nehnuteľnosti

V rozsudku C-672/16 Imofloresmira zo dňa 28.2.2018 sa ESD zaoberá otázkou, či je v súlade so smernicou o DPH taká vnútroštátna úprava, ktorá ukladá spoločnosti povinnosť urobiť úpravu pôvodne odpočítanej DPH z dôvodu, že nehnuteľnosť, pri ktorej si spoločnosť uplatnila odpočítanie DPH zostala nevyužitá viac ako dva roky a teda je považovaná za nehnuteľnosť, ktorú zdaniteľná osoba už nevyužíva pre potreby svojich zdaniteľných plnení.

Portugalská spoločnosť vlastní dve nehnuteľnosti, ktoré prenajíma a pri uzatváraní nájomných zmlúv sa rozhodla uplatňovať zdanenie nájmu týchto nehnuteľností.

Počas obdobia rokov 2011 až 2013 sa spoločnosti nepodarilo niektoré časti nehnuteľností prenajať a zostali tak neobývané a nevyužívané. Počas tohto obdobia sa spoločnosť snažila nehnuteľnosti prenajať aj prostredníctvom realitnej kancelárie, uskutočnila rôzne aktivity v oblasti marketingu ako napr. vytvorenie reklamných letákov, reklamných tabúl a internetovej stránky.

Ročná alebo konečná úprava odpočítanej dane

Na základe daňovej kontroly, daňový a colný úrad konštatoval, že spoločnosť mala urobiť ročnú alebo konečnú úpravu odpočítanej dane za zdaniteľné obdobia 2011, 2012 a 2013, v súvislosti s nevyužívanými časťami nehnuteľnosti.

Konštatovanie daňového a colného úradu vychádza z portugalskej legislatívy, ktorá uvádza, že ak sa nehnuteľnosť, v prípade ktorej došlo k odpočítaniu dane, nepoužíva na účely podnikateľskej činnosti počas obdobia dlhšieho ako dva po sebe nasledujúce roky, dochádza k ročnej úprave v rozsahu jednej dvadsatiny odpočítanej dane, ktorá sa uvedie v daňovom priznaní za posledné zdaňovacie obdobie príslušného roka.

Úplná daňová neutralita bez ohľadu na ciele a dosiahnuté zisky

V súlade s predchádzajúcimi rozsudkami, ESD uvádza, že spoločný systém DPH zaručuje úplnú daňovú neutralitu všetkých ekonomických činnosti bez ohľadu na ich ciele alebo dosiahnuté zisky z týchto činnosti pod podmienkou, že samotné uvedené činnosti podliehajú DPH. Taktiež dodáva, že právo na odpočítanie v zásade zostáva zachované, i keď neskôr zdaniteľná osoba nevyužíva uvedený tovar a služby, ktoré viedli k odpočítaniu dane v rámci zdaniteľných plnení, z dôvodu okolností nezávislých od jej vôle.

ESD teda rozhodol, že predmetné články smernice o DPH bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá ukladá povinnosť urobiť úpravu pôvodne odpočítanej DPH z dôvodu, že nehnuteľnosť zostala dva roky nevyužitá a tým sa považovala za nehnuteľnosť, ktorú zdaniteľná osoba už nevyužíva pre potreby jej zdaniteľných plnení, i keď sa preukáže, že sa ju zdaniteľná osoba snažila počas tohto obdobia prenajať.

Z uvedeného vyplýva, že nerealizovanie zdaniteľných plnení neznamená samo o sebe, že nehnuteľnosť sa nevyužíva na ekonomickú činnosť, a bude na platiteľovi aby preukázal či a ako používa nehnuteľnosť na dosiahnutie zdaniteľných plnení.