ZÍSKAJTE ZADARMO PRÍSTUP K
Vďaka naším pravidelným newslettrom budete informovaní o zmenách, ktoré môžu ovplyvniť Váš biznis! Prihláste sa do nášho mailing listu a my Vám budeme zdarma posielať naše newslettre o zmenách v legislatíve, užitočné tipy, regionálne štúdie, eBooky a pozvánky na naše odborné semináre.
Navštívte našu Newsroom a zistite, prečo sa oplatí odoberať naše novinky.
Budeme Vám posielať novinky z oblastí, ktoré Vás zaujímajú a spracúvať Vaše osobné údaje v súlade s našou Politikou ochrany súkromia and GDPR prehlásením.
Nedarí sa vám prihlásiť na odber? Skúste túto stránku.
Zákonom č. 66/2020 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 4.4.2020, bol novelizovaný zákon č. 311/2001 Z. z. v znaní neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Ide o vládny návrh zákona, ktorým sa v zmysle dôvodovej správy sleduje najmä udržanie pracovných miest a možnosť flexibilnejšieho reagovania zamestnávateľa na dynamické zmeny, ktoré ovplyvňujú organizáciu práce. Osobitné ustanovenia Zákonníka práce, ktoré majú platiť v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu a aj dva mesiace po jeho skončení, boli systematicky začlenené do jeho jedenástej časti.
Nižšie stručne uvádzame zmeny, ku ktorým dochádza.
Zavádza sa právo zamestnávateľa prikázať prácu z domu (domácnosti) zamestnanca, ak ide o činnosť, ktorých povaha to dovoľuje.
Rovnako sa ustanovuje právo zamestnanca na výkon práce z domácnosti, a to za podmienky, že to povaha práce umožňuje a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domácnosti.
Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný zamestnancovi oznámiť najmenej dva dni vopred, ak sa so zamestnancom nedohodne na kratšej dobe, a s platnosťou najmenej na týždeň (pred novelou platilo pravidlo, že zamestnávateľ je povinný rozvrhnutie pracovného času oznámiť najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň).
Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej sedem dní vopred, a ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce (dovolenka, ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať v kalendárnom roku), najmenej dva dni vopred (predtým platilo pravidlo, že čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň štrnásť dní vopred). Toto obdobie môže byť skrátené so súhlasom zamestnanca.
Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci aj počas jeho dôležitej osobnej prekážky v práci, ktorou je karanténne opatrenie alebo izolácia; za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Zamestnanec, ktorý má dôležitú osobnú prekážku v práci z dôvodu karanténneho opatrenia, izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 64 Zákonníka práce (tzv. „ochranná doba“, počas ktorej nie je možné, až na niektoré výnimky, skončiť so zamestnancom pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa) posudzuje ako zamestnanec, ktorý je uznaný dočasne za práceneschopného.
Zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení izolácie, osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny podľa osobitného predpisu alebo osobnej a celodennej starostlivosti o fyzickú osobu podľa osobitného predpisu, sa na účely § 157 ods. 3 Zákonníka práce posudzuje ako zamestnanec, ktorý sa vráti do práce po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na pôvodnú prácu a pracovisko.
Ak zaradenie na pôvodnú prácu a pracovisko nie je možné, zamestnávateľ je povinný zaradiť ho na inú prácu zodpovedajúcu pracovnej zmluve.
Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu celkom alebo sčasti pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa ako dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.
Týmto ustanovením však nie sú dotknuté už existujúce dohody o výške náhrady mzdy pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa, ktoré sú uzatvorené medzi zamestnávateľmi a zástupcami zamestnancov (§ 142 ods. 4 Zákonníka práce).
V prípade, že budete mať akékoľvek otázky, neváhajte kontaktovať našu advokátsku kanceláriu Accace Legal na emailovej adrese: .
Daňové poradenstvo pre právnické osoby | Dodržiavanie daňových predpisov | Due diligence a transakčné poradenstvo | Fúzie a akvizície | Transfer pricing | Poradenstvo pri vysielaní zamestnancov | Daň z príjmov fyzických osôb | DPH | Online poradenský portál | Vedenie účtovníctva a reporting | Online účtovný portál | IFRS | Poradenstvo v oblasti účtovníctva | Odborné školenia na mieru