V prípade konkurzného konania existujú dva testy platobnej neschopnosti podľa Slovenskej legislatívy:

Ak je spoločnosť platobne neschopná alebo veľmi zadlžená, je považovaná za spoločnosť v úpadku podľa slovenského práva. Konkurzné konanie by malo byť začaté spoločnosťou (ako dlžníkom) alebo jej veriteľom.

V prípade, že dlžník nemal podľa posledných piatich účtovných závierok žiadne pasíva ani aktíva v hodnote vyššej ako 1 000 000 EUR a sú splnené ostatné legislatívne požiadavky, tzv. malý konkurz môže byť vyhlásený súdom. Toto konkurzné konanie je rýchlejšie a jednoduchšie ako bežný konkurz.

Povinnosti spoločnosti (ako dlžníka) pri žiadosti o začatie konkurzného konania

Spoločnosť (ako dlžník) by mala podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní od zistenia alebo vykonania due diligence, kým:

Spoločnosť (ako dlžník) je povinná podať zoznam majetku, záväzkov, spriaznených osôb a najaktuálnejších účtovných závierok (ak je to možné) spolu so žiadosťou. Ak je žiadosť o konkurz podaná spoločnosťou (ako dlžníkom) a rozhodujúce fakty sú zdokumentované, rozhodnutie súdu je jednoznačné.

Právo veriteľa spoločnosti pri žiadosti o začatie konkurzného konania

Konkurzné konanie môže začať aj veriteľ, ktorý by mal v žiadosti (i) popísať povahu dlhu, ktorý je 90 dní po splatnosti a dôvody, podľa ktorých veriteľ verí, že dlžník je platobné neschopný a (ii) určiť ostatných veriteľov spoločnosti s nárokom 90 dní po splatnosti.

Je nutné poznamenať, že nárok veriteľa, ktorý podáva žiadosť, by mal byť riadne preukázaný v žiadosti, a to:

Veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu nie je povinný preukázať svoju pohľadávku, a to v prípade, ak veriteľ môže dôvodne predpokladať platobnú neschopnosť jeho dlžníka, alebo ak je dlžník v úpadku z dôvodu zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu. Platobnú neschopnosť dlžníka môžeme dôvodne predpokladať, ak dlžník mešká s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol písomne požiadaný o zaplatenie aspoň jedným veriteľom.

Vo všeobecnosti platí, že ak je žiadosť podaná spoločnosťou alebo veriteľom musí podávateľ žiadosti (spoločnosť alebo veriteľ) zároveň uskutočniť vklad vo výške 1 500 EUR, ktorý slúži na pokrytie odmeny a nákladov spojených s konkurzným konaním. Vklad by mal byť uskutočnený na bankový účet súdu ešte pred podaním žiadosti o konkurzné konanie a jeho súčasťou by mal byť aj doklad o zaplatení depozitu. Ak súd zamietne žiadosť o konkurzné konanie alebo podávateľ stiahne žiadosť o konkurz ešte pred začatím konkurzného konania, bude depozit vrátený na účet podávateľa návrhu.

V prípade reštrukturalizácie môže byť toto konanie začaté spoločnosťou (ako dlžníkom) alebo jej veriteľom.

Začatie procesu reštrukturalizácie spoločnosťou (ako dlžníka)

Ak smeruje firma do úpadku alebo už vyhlásila bankrot, môže určiť správcu, aby vypracoval reštrukturalizačný posudok s cieľom zistiť, či sú alebo nie sú splnené kritéria na reštrukturalizáciu spoločnosti (to ale neovplyvňuje povinnosť spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ak sú podmienky na povinný konkurz splnené).

Začatie procesu reštrukturalizácie veriteľom

Ak jeden alebo viacero veriteľov súhlasí so spoločnosťou (ako dlžníkom) o poskytnutí spolupráce, môžu určiť správcu, aby vypracoval reštrukturalizačný posudok.

V oboch prípadoch môže správca odporučiť reštrukturalizáciu spoločnosti v prípade, že:

• spoločnosť je v úpadku,
• je primerané očakávať, že aspoň značná časť podnikania by mala byť zachovaná,
• je primerané očakávať, že rozsah uspokojenia veriteľov bude väčší ako v prípade konkurzného konania.

Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí byť podaný na súde, ktorý má príslušnú právomoc. Návrh na povolenie reštrukturalizáciu môže byť podaná buď spoločnosťou (ako dlžníkom) alebo veriteľom. Navrhovateľ by mal priložiť k návrhu aj reštrukturalizačný poriadok správcu.

Zámerom konkurzných konaní je zánik spoločnosti a rozdelenie jej majetku. Správca by mal majetok firmy prepočítať na peniaze s cieľom uspokojiť veriteľov. Výnosy z predaja majetku by mali byť postúpené veriteľom, ktorý majú pohľadávky voči spoločnosti na základe distribučnej schémy, ktorá by mala byť schválená príslušným orgánom v konkurznom konaní, resp. súdom.

Ďalšie záverečné rozhodnutia v konkurzných konaniach môžu byť najmä:

V reštrukturalizačných konaniach sa pripravuje reštrukturalizačný plán, ktorý obsahuje dva hlavné sekcie: opisnú časť a záväznú časť, ktorá je dôležitá, keďže obsahuje špecifikáciu všetkých práv a povinností, ktoré majú byť zriadené, zmenené alebo zrušené s ohľadom na účastníkov reštrukturalizačného plánu, ako napr. predĺženie doby splatnosti, čiastočná exspirácia povinností alebo naplánovanie splátok.

Reštrukturalizačný plán by mal byť schválený veriteľmi na schvaľovacej schôdzi veriteľov a následne potvrdený uznesením súdu, po schválení veriteľmi.

Ďalšie možné záverečné riešenie v reštrukturalizačnom konaní môžu byť, napr. že súd ukončí reštrukturalizačné konania, ak zistí napr., že:

• záverečný návrh reštrukturalizačného plánu nebol predložený veriteľovmu výboru na predbežné schválenie v rámci zákonnej lehoty,
• reštrukturalizačný plán nebol schválený požadovaným počtom veriteľov na schvaľovacej schôdzi,
• podávateľovi plánu sa nepodarilo podať žiadosť súdu na potvrdenie plánu v rámci zákonnej lehoty.

Majetok, ktorý je predmetom konkurzu by mal byť predmetom konkurznej podstaty, ktorá by mala byť rozdelená medzi:

Veritelia sú potom uspokojení peňažnými prostriedkami získanými z predaja majetku z príslušnej skupiny.

Vo všeobecnosti sú pohľadávky uspokojené v nasledujúcom poradí:

• náklady na konanie spojené s platobnou neschopnosťou, ktoré zahŕňajú najmä náklady na predaj majetku a odmenu správcu,
• výživné,
• mzdy zamestnancov a ďalšie pohľadávky zamestnancov, ktoré vznikli po tom, čo bol konkurz zamietnutý,
• dane, clo, platby na zdravotné a sociálne poistenie, ďalšie príspevky štátu,
• iné.

V reštrukturalizačnom konaní platí, že majetok je rozdelený podľa návrhu v reštrukturalizačnom pláne, ktorý by mal byť schválený veriteľom a následne potvrdený súdom. Podľa zákona by každá nezabezpečená pohľadávka mala byť uspokojená aspoň vo výške 50% sumy. Táto hodnota však neplatí, ak veriteľ písomne súhlasí s nižšou sumou uspokojenia pohľadávky.