V prípade konkurzného konania existujú dva testy platobnej neschopnosti podľa Slovenskej legislatívy:

Ak je spoločnosť platobne neschopná alebo predĺžená, má sa za to, že  spoločnosť je v úpadku podľa slovenského práva. Konkurzné konanie by malo byť začaté spoločnosťou (ako dlžníkom), ale môže byť začaté aj na základe návrhu veriteľa.

V prípade, že dlžník nemá podľa posledných piatich účtovných závierok pasíva ani aktíva v hodnote vyššej ako 1 000 000 EUR a sú splnené ďalšie legislatívne požiadavky, môže byť súdom vyhlásený tzv. malý konkurz. Toto konkurzné konanie je rýchlejšie a jednoduchšie ako bežný konkurz.

Povinnosti dlžníka (spoločnosti) a konkurzné konanie

Spoločnosť (ako dlžník) je povinná podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedela alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o svojom úpadku. Okrem samotného dlžníka má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jeho mene

Ak návrh na vyhlásenie konkurzu podáva spoločnosť (ako dlžník) je povinná pripojiť zoznam majetku, záväzkov, spriaznených osôb a aj poslednú riadnu individuálnu účtovnú závierku spolu s mimoriadnou individuálnou účtovnou závierkou, ak bola vyhotovená neskôr ako posledná riadna individuálna účtovná závierka; ak bola individuálna účtovná závierka predmetom overovania audítorom, k návrhu je povinný pripojiť aj správu audítora.

Právo veriteľa spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu

KKonkurzné konanie môže začať aj veriteľ, ktorý v návrhu (i) označí svoju pohľadávku, s ktorou je dlžník 90 dní po splatnosti a dôvody, podľa ktorých má veriteľ za to, že dlžník je platobne neschopný a (ii) označí ďalšieho veriteľa spoločnosti s pohľadávkou 90 dní po splatnosti.

Veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu, má k návrhu pripojiť listiny, ktoré preukazujú jeho pohľadávku a to napríklad:

Veriteľ, ktorý podáva návrh na vyhlásenie konkurzu nie je povinný dokladať svoju pohľadávku vyššie uvedeným spôsobom, a to v prípade, ak veriteľ môže dôvodne predpokladať platobnú neschopnosť jeho dlžníka, alebo ak predpokladá úpadok dlžníka z dôvodu zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku podľa osobitného predpisu. Platobnú neschopnosť dlžníka možno dôvodne predpokladať, ak dlžník mešká viac ako 90 dní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol písomne požiadaný o zaplatenie aspoň jedným veriteľom.

Vo všeobecnosti platí, že ak je návrh na vyhlásenie konkurzu podaný dlžníkom alebo veriteľom musí navrhovateľ (dlžník alebo veriteľ) zároveň zaplatiť preddavok na úhradu odmeny a výdavkov správcu vo výške 1 500 EUR, avšak existujú aj výnimky z tejto povinnosti. Preddavok sa platí na bankový účet súdu. Ak súd odmietne návrh na vyhlásenie konkurzu alebo navrhovateľ vezme návrh späť ešte pred začatím konkurzného konania, bude preddavok vrátený.

V prípade reštrukturalizácie môže byť toto konanie začaté spoločnosťou (ako dlžníkom) alebo jej veriteľom.

Začatie procesu reštrukturalizácie spoločnosťou (ako dlžníka)

Ak je dlžník v úpadku, môže poveriť správcu, aby vypracoval reštrukturalizačný posudok s cieľom zistiť, či sú alebo nie sú splnené kritéria na jeho reštrukturalizáciu, (to ale nevylučuje povinnosť dlžníka podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, ak sú podmienky na konkurz splnené).

Začatie procesu reštrukturalizácie veriteľom

Ak sa jeden alebo viacerí veritelia dohodli s dlžníkom na poskytnutí súčinnosti, môžu poveriť správcu, aby vypracoval reštrukturalizačný posudok.

V oboch prípadoch môže správca odporučiť reštrukturalizáciu dlžníka, ak dlžník spĺňa zákonné podmienky, ktorými sú napríklad:

• dlžník je právnickou osobou,
• dlžník vykonáva podnikateľskú činnost;
• dlžník je v úpadku,
• je primerané očakávať, že aspoň značná časť podnikania by mala byť zachovaná, 
• je primerané očakávať, že rozsah uspokojenia veriteľov bude väčší ako v prípade konkurzného konania a ďalšie.

Návrh na povolenie reštrukturalizácie musí byť podaný na súde, ktorý má príslušnú právomoc. Návrh na povolenie reštrukturalizácie môže byť podaný dlžníkom alebo veriteľom. Navrhovateľ priloží k návrhu aj posudok správcu a ďalšie prílohy.

Cieľom konkurzných konaní je likvidácia spoločnosti a rozdelenie jej majetku. Správca by mal majetok dlžníka speňažiť s cieľom uspokojiť veriteľov. Výnosy z predaja majetku by mali byť vyplatené veriteľom, ktorí majú pohľadávky voči dlžníkovi na základe distribučnej schémy, ktorá by mala byť schválená príslušným orgánom v konkurznom konaní, resp. súdom.

Ďalšie rozhodnutia v konkurzných konaniach môžu byť napríklad:

V reštrukturalizačných konaniach sa pripravuje reštrukturalizačný plán, ktorý obsahuje dve hlavné sekcie: opisnú časť a záväznú časť. Záväzná časť obsahuje určenie všetkých práv a povinností, ktoré majú účastníkom plánu, vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť.

Reštrukturalizačný plán schvaľujú veritelia na schvaľovacej schôdzi a následne musí byť potvrdený uznesením súdu. Za určitých okolností je možné predložiť reštrukturalizačný plán na potvrdenie súdu, aj keď nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

Súd môže aj zamietnuť plán, napríklad ak

• boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu,
• prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu,
• plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas svojím rozhodnutím.

Majetok dlžníka, na ktorý bol vyhlásený konkurz, tvorí konkurznú podstatu a člení sa na:

Veritelia sú potom uspokojení peňažnými prostriedkami získanými z predaja majetku z príslušnej podstaty.

Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú uspokojené v nasledujúcom poradí:

• náklady na predaj majetku a odmenu správcu,
• právo na vrátenie preddavku na úhradu nákladov konkurzu,
• náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania,
• výživné,
• iné.

V reštrukturalizačnom konaní platí, že majetok je rozdelený podľa návrhu v reštrukturalizačnom pláne, ktorý schvaľujú veritelia a následne potvrdí súd. Reštrukturalizačný plán musí poskytnúť nezabezpečeným veriteľom uspokojenie ich pohľadávok aspoň o 20 % vyššie, ako by dosiahli v konkurze.ýške 50% sumy. Táto hodnota však neplatí, ak veriteľ písomne súhlasí s nižšou sumou uspokojenia pohľadávky.