Späť k newsroom
Mailchimp - subscribe form sidebar

Daňová rezidencia občanov Ukrajiny: Prehľad pravidiel v Európe | Infografika

23 septembra 2022
Tento článok je dostupný aj v
anglickom jazyku

V členských štátoch EÚ môžu byť cudzinci považovaní za daňových rezidentov a ich príjem zdaňovaný po viac ako 183 dňoch strávených v zahraničí. V dôsledku vojny na Ukrajine, však bolo veľké množstvo jej obyvateľov nútených emigrovať do zahraničia. Sú títo občania Ukrajiny oslobodení od platenia daní, ak prekročia dobu pobytu 183 dní v zahraničí alebo sa ich nedobrovoľná rezidencia nezohľadňuje, čím sú nútení platiť dane v oboch krajinách? Zozbierali sme pre vás údaje z piatich európskych krajín, kde sme sa pozreli na aktuálny prehľad pravidiel v Európe.

Slovensko

Neexistuje žiadna výnimka pri zdržaní sa viac ako 183 dní v krajine

V zmysle lokálnej legislatívy Slovenskej republiky platí, že ak má osoba z Ukrajiny trvalý pobyt na Slovensku alebo bydlisko na Slovensku, alebo sa na Slovensku obvykle zdržiava*, považuje sa za daňového rezidenta Slovenskej republiky. V prípade konfliktu medzi štátmi, ak by bola osoba považovaná za daňového rezidenta aj v inej krajine v zmysle jej lokálnych predpisov, postupuje sa podľa rozhraničovacích kritérií definovaných v medzinárodnej daňovej zmluve medzi týmito krajinami, pokiaľ bola uzatvorená. Medzi Slovenskom a Ukrajinou máme takúto zmluvu uzatvorenú (Zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia), a preto pri zhodnotení či daná osoba je/nie je daňovým rezidentom Slovenska alebo Ukrajiny sa v prípade konfliktu prihliada aj na túto zmluvu (článok 4/2).

*Fyzická osoba sa obvykle na Slovensku zdržiava, ak sa tu zdržiava aspoň 183 dni v príslušnom kalendárnom roku, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach; do tohto obdobia sa započítava každý, aj začatý deň pobytu.

Znenie článku 4/2 spomínanej zmluvy uvádza nasledovne rozhraničovacie kritéria:

Ak je fyzická osoba rezidentom v oboch zmluvných štátoch, určí sa jej postavenie takto:

a) predpokladá sa, že táto osoba je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom má stály byt; ak má stály byt v oboch štátoch, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, ku ktorému má užšie osobné a hospodárske vzťahy (tzv. stredisko životne dôležitých záujmov),

b) ak nemožno určiť, v ktorom štáte má táto osoba stredisko svojich životne dôležitých záujmov, alebo ak nemá stály byt v žiadnom štáte, predpokladá sa, že je rezidentom v tom zmluvnom štáte, v ktorom sa obvykle zdržiava,

c) ak sa táto osoba obvykle zdržiava v oboch štátoch alebo v žiadnom z nich, predpokladá sa, že je rezidentom v tom štáte, ktorého je štátnym občanom,

d) ak je táto osoba štátnym občanom oboch štátov alebo žiadneho z nich, príslušné úrady zmluvných štátov upravia túto otázku vzájomnou dohodou.

Česká republika

Neexistuje žiadna výnimka pri zdržaní sa viac ako 183 dní v krajine

V súčasnosti Česká republika nevydala k tomuto žiadne pravidlá či opatrenia. Občania Ukrajiny tak nie sú oslobodení od pravidiel daňovej rezidencie a po zotrvaní viac ako 183 dní v krajine musia platiť dane v Českej republike.

Maďarsko

Neexistuje žiadna výnimka pri zdržaní sa viac ako 183 dní v krajine

V Maďarsku sa občania Ukrajiny považujú za daňových rezidentov, ak sa v krajine zdržia viac ako 183 dní, čím sú povinní platiť tu dane. V prípade, že im bude udelený status utečenca, nepotrebujú obyvatelia Ukrajiny pracovné povolenie na vykonávanie zamestnania v Maďarsku a firmy, ktoré ich zamestnajú získajú podporu od maďarskej vlády.

Poľsko

Výnimka pri zdržaní sa viac ako 183 dní v krajine

Zákon o zdaňovaní príjmov fyzických osôb v Poľsku upravuje uplatnenie opatrení týkajúcich sa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia za účelom určenia daňovej rezidencia daňovníka. Podľa Poľsko-Ukrajinskej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia platí, že ak je jednotlivec považovaný za daňového rezidenta oboch krajín, jeho status sa najprv určuje podľa jeho trvalého bydliska.

Trvalé bydlisko je tam, kde má osoba stály a trvalý domov, ktorý je vyhradený a využívaný na tento účel. Ak takéto miesto neexistuje, miestom pobytu je miesto, kde má daňovník centrum svojich životne dôležitých záujmov. Ak nie je možné určiť centrum životne dôležitých záujmov, mala by byť určená krajina obvyklého pobytu a následne aj občianstvo.

Každý takýto prípad musí byť analyzovaný samostatne podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Napríklad, ak je práca vykonávaná v Poľsku pre ukrajinského zamestnávateľa a pobyt v Poľsku prekročí viac ako 183 dní, a odmena za vykonanú prácu nie je hradená trvalou prevádzkarňou ukrajinského zamestnávateľa v Poľsku, jeho príjem by mal byť zdanený v Poľsku.

V dôsledku vypuknutia vojny na Ukrajine v apríli 2022, predstavilo Poľsko retroaktívne ustanovenie k Zákonu o dani z príjmov FO týkajúce sa daňovej rezidencie obyvateľov Ukrajiny v Poľsku. Ustanovenie umožňuje daňovníkovi, ktorý je občanom Ukrajiny, potvrdiť zmenu centra životných záujmov podaním vyhlásenia zamestnávateľovi alebo inému platcovi. To znamená, že od prvého dňa ich príchodu do Poľska budú považovaní za rezidentov Poľska.

Rumunsko

Neexistuje žiadna výnimka pri zdržaní sa viac ako 183 dní v krajine

V Rumunsku nebola prijatá žiadna novela týkajúca sa týchto pravidiel, čo znamená že obyvatelia Ukrajiny sú povinní platiť dane v Rumunsku, ak sa v krajine zdržiavajú viac ako 183 dní.

[Pop-up][MC] Zmeny v DPH a ich vplyv na e-commerce SK | eBook
map-markercrosschevron-leftarrow-leftarrow-rightcheckmark-circlecross-circle linkedin facebook pinterest youtube rss twitter instagram facebook-blank rss-blank linkedin-blank pinterest youtube twitter instagram