Konsolidácia verejných financií je pojem, ktorý už dávno nie je len technickou témou pre úzku skupinu odborníkov. Dnes zasahuje každého z nás – ovplyvňuje, koľko odvádzame štátu, aké služby od neho dostávame a v akom hospodárskom prostredí fungujeme. V podstate ide o hľadanie rovnováhy medzi príjmami a výdavkami tak, aby štát dokázal napĺňať svoje záväzky bez toho, aby nechával budúcim generáciám neúnosný dlh.

Od prvého k druhému balíku

Prvý konsolidačný balík schválený koncom roka 2023 v objeme 1,9 miliardy eur bol pomerne úzko zameraný. Priniesol tri opatrenia: zníženie odvodu do druhého dôchodkového piliera, zvýšenie zdravotných odvodov zamestnávateľov o 1 percentuálny bod a rozšírenie osobitného odvodu z podnikania na bankový sektor. Hoci sa opatrenia stretli so zmiešanými reakciami, vláde umožnili rýchlo získať dodatočné príjmy.

Nasledujúci rok, 2024, už priniesol na počet opatrení oveľa rozsiahlejší balík v objeme 2,1 miliardy eur. Tentokrát sa vláda pustila do masívneho zásahu na príjmovej strane rozpočtu. Zvýšila sa sadzba DPH na 23 %, vyššia daň z príjmov právnických osôb zasiahla podnikateľské prostredie, pribudli daňové licencie a zmeny v zdaňovaní fyzických osôb. Zvyšoval sa aj osobitný odvod a pribudli dokonca dve nové dane. Výrazne pomohla aj zmena v rodičovských dôchodkoch. Pre mnohé firmy a domácnosti to však znamenalo citeľný nárast daňového bremena, ktorý ešte viac vyostrila stagnujúca ekonomika. Všetky tieto zmeny súčasne potlačili inflačnú špirálu, a rast cien sa zrejme ani v najbližšom období skrotiť nepodarí.

Čo nás čaká ďalej

Podľa aktuálnych rozpočtových plánov čaká Slovensko v roku 2026 konsolidácia vo výške 1,7 miliardy eur a v roku 2027 až 3,5 miliardy eur. To sú sumy, ktoré si len ťažko predstaviť bez výrazných zásahov do fungovania ekonomiky. A otázka, ktorá dnes visí vo vzduchu, znie: kde na to vláda vezme prostriedky? Priestor na nové dane alebo ďalšie zvyšovanie existujúcich sadzieb je veľmi obmedzený. Podnikatelia už teraz upozorňujú, že rastúce odvody a dane znižujú konkurencieschopnosť, brzdia investície a zvyšujú tlak na ceny. Navyše, nie všetky opatrenia prinášajú očakávaný efekt. Dobrým príkladom je transakčná daň, ktorá zaostáva vo výbere o viac ako 35 % oproti pôvodným odhadom.

Príjmy rastú, výdavky tiež

Aj keď štát vykazuje úspechy pri zvyšovaní príjmov – k 31. júlu 2025 vzrástli o viac než 16 % – rovnako rýchlo rastú aj výdavky, ktoré sa zvýšili o viac než 8 %. Tento trend jasne ukazuje, že zvyšovanie príjmov bez paralelného prísneho dohľadu nad výdavkami nebude dlhodobo stačiť. Konsolidácia sa tak môže zmeniť na nekonečný proces, ktorý len prenáša problém do budúcnosti.

Potreba zmeny prístupu

Ak má byť konsolidácia skutočnou cestou k lepším zajtrajškom, bude potrebné obrátiť pozornosť aj na výdavkovú stranu rozpočtu. To znamená hľadať efektívnejšie využitie verejných zdrojov, eliminovať plytvanie a nastaviť jasné priority. Bez toho hrozí, že ďalšie balíky prinesú už len nové dane a odvody, čo ešte viac oslabí podnikateľské prostredie a spomalí ekonomiku. Diskusia o konsolidácii by preto nemala stáť len na číslach. Ide aj o dôveru – občanov, podnikateľov, investorov. Transparentný plán, jasná komunikácia a férové rozdelenie bremena sú kľúčové, aby spoločnosť konsolidačné opatrenia akceptovala.

Lepšie zajtrajšky sú možné

Slovensko má potenciál zvládnuť konsolidáciu bez toho, aby sa stala brzdou rozvoja. Potrebné je však viac než len hľadanie nových daní. Úspory, efektívnejšie riadenie verejného sektora a zodpovedné míňanie sú rovnako dôležité ako rast príjmov. Ak sa vláde podarí nastaviť udržateľný a spravodlivý mix opatrení, konsolidácia sa môže stať nielen povinnou jazdou, ale aj šancou – šancou na lepšie zajtrajšky pre podnikateľov, domácnosti aj budúce generácie.

Barbora Juhásová

Tax Manager

Kontaktujte nás