Podľa § 19 ods. 1 Zákona o dani z príjmov (ZDP) je možné uplatniť výdavky, ktoré limitujú osobitné predpisy (napr. Zákonník práce a Zákon o cestných náhradách) do daňových výdavkov len v takto stanovenom limite, s výnimkou prípadov, ak:

• sú vyššie nároky dohodnuté v internom predpise či zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce (ZP) a
• tieto vyššie nároky sú na strane zamestnanca zdaniteľným príjmom podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) ZDP.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie pre zamestnancov ustanovuje § 152 ZP v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy, a to najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja, v priebehu pracovnej zmeny, priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti.

Z pohľadu zamestnanca je v súlade s § 5 ods. 7 písm. b) ZDP od dane oslobodená:

• hodnota stravy v nepeňažnej forme poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov podľa § 152 ZP,
• finančný príspevok na stravovanie poskytovaný zamestnávateľom zamestnancovi podľa § 152 ZP.

Z uvedeného vyplýva, že pre zamestnanca sú oslobodené príspevky na stravovanie:

• príspevok zamestnávateľa len do výšky 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa aktuálneho opatrenia Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR,
• príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu, ktorý nie je limitovaný.

Upozornenie: Oslobodenie o dane nie je nie možné uplatniť na hodnotu stravy, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancovi po pracovnej zmene a mimo spotreby na pracovisku, napr. teplé jedlo poskytnuté po pracovnej dobe počas firemných večierkov, teambuildingov, športových hier a pod.

Príklad: Zamestnávateľ zorganizoval firemnú akciu pri príležitosti 15 výročia od založenia firmy, ktoré sa konala po pracovnej zmene v prenajatých priestoroch hotela. Zamestnávateľ zabezpečil pre zamestnancov večeru a občerstvenie, ktoré financoval zo zdrojov sociálneho fondu. Nakoľko oslobodenie od dane v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) a c) ZDP je možné uplatniť len na spotrebu na pracovisku, hodnota stravy a nápojov podávaných zamestnancom predstavuje zdaniteľný príjem pre zamestnancov podľa § 5 ods. 1 písm. f) a ods. 3 písm. d) ZDP.

Z pohľadu zamestnávateľa sú príspevky na stravovanie uznaným daňovým výdavkom, ak sú poskytované v súlade s § 152 ZP. Ak sa zamestnávateľ rozhodne poskytovať príspevky na stravovanie zamestnancov nad rámec ustanovení § 152 ZP, môže si uplatniť výdavky na stravovanie zamestnancov do daňových výdavkov za predpokladu, že presahujúcu sumu povinného príspevku zdaní zamestnancovi ako zamestnanecký benefit.

Daňovými výdavkami sú aj výdavky zamestnávateľa na ubytovanie pre zamestnancov v pracovnom pomere (§ 42 ZP) v budovách zatriedených do kódov Klasifikácie stavieb 112 a 113 podľa Vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010, Z.z., ak prevažujúca činnosť zamestnávateľa je výroba vykonávaná vo viaczmennej prevádzke. Uvedené kódy zahŕňajú dvojbytové a viacbytové budovy. Na uplatnenie novej sumy oslobodenia od zdanenia postačuje, že ide o nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v pracovnom pomere od zamestnávateľa za účelom zabezpečenia ubytovania zamestnanca v úhrnnej sume najviac 100 eur mesačne a u zamestnanca, ktorého pracovný pomer u tohto zamestnávateľa trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, v úhrnnej sume najviac 350 eur mesačne, ktoré sa určí v pomernej výške podľa počtu dní, v ktorých bolo zabezpečené ubytovanie zamestnanca v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Ak daňovník nespĺňa podmienky stanovené § 19 ods. 2 písm. s) ZDP je možné uvedené výdavky (náklady) daňovo uznať v prípade, ak budú poskytnuté ako zamestnanecký benefit = > budú pre zamestnanca predstavovať zdaniteľný príjem a uvedené plnenie bude dohodnuté v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa.

Príklad: Zamestnávateľ, ktorého prevažujúcou činnosťou je výroba vo viaczmennej prevádzke, poskytuje zamestnancom v pracovnom pomere ubytovanie v robotníckej ubytovni. Nakoľko ide o ubytovanie v budove zatriedenej do kódu Klasifikácie stavieb 113, výdavky na poskytnutie ubytovania zamestnanom sú v plnom rozsahu daňovým výdavkom zamestnávateľa. Hodnota nepeňažného plnenia na jedného ubytovného zamestnanca predstavuje 520 eur mesačne. Ak zamestnanec bude v čase poskytnutia plnenia v pracovnom pomere nepretržite aspoň 24 mesiacov, od dane bude oslobodená suma nepeňažného plnenia vo výške 350 eur a suma vo výške 170 eur je zdaniteľným nepeňažným príjmom zamestnanca.

Príjem poskytnutý formou nepeňažného plnenia za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) 1. bodu ZDP je oslobodený od dane na strane zamestnanca v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne. V prípade, ak nepeňažné plnenie vypočítané z prostriedkov preukázateľne vynaložených zamestnávateľom prepočítaných na jedno miesto v motorovom vozidle presiahne sumu 60 eur, do základu dane sa zahrnie len plnenie nad takto ustanovenú sumu.

Podľa tohto ustanovenia daňovými výdavkami, ktoré možno uplatniť len v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZDP, sú výdavky zamestnávateľa na dopravu zamestnanca na miesto výkonu práce a späť z dôvodu, že verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy nie je doprava preukázateľne vykonávaná vôbec alebo v rozsahu zodpovedajúcom potrebám zamestnávateľa a zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do kódu Klasifikácie produktov 29.10.3.

Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ zamestnávateľ zabezpečuje pre zamestnancov dopravu do zamestnania a späť aj napriek tomu, že doprava je vykonávaná verejným poskytovateľom pravidelnej dopravy, ktorá zodpovedá potrebám zamestnávateľa, resp. zamestnávateľ na tento účel využíva motorové vozidlá zatriedené do iného kódu klasifikácie produktov ako je 29.10.3., potom nejde o zabezpečenie dopravy podľa § 19 ods. 2 písm. s) ZDP a nie je možné aplikovať v danom prípade oslobodenie od dane podľa § 5 ods. 7 písm. m) ZDP. V takomto prípade sa u zamestnanca zdaní poskytnuté nepeňažné plnenie bez uplatnenia oslobodenia a výška nepeňažného plnenia sa určí podľa § 2 písm. c) ZDP, napr. vo výške ceny cestovného lístka, ktorú by zamestnanec zaplatil v hromadnej verejnej doprave.

Zamestnávateľ môže (nemá povinnosť) poskytnúť takýto príspevok zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť o príspevok na rekreáciu v sume 55% opravných výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok v úhrne na všetky deti zamestnanca. Splnenie tejto podmienky posudzuje zamestnávateľ ku dňu začatia obdobia, na ktoré sa vzťahuje doklad vystavený športovou organizáciou.

Oslobodenie od dane nemožno aplikovať na príspevok, ak zamestnávateľ príspevok poskytne zamestnancovi na základe dokladu, ktorý nie je vystavený oprávnenou osobou, t. j. nie je vystavený športovou organizáciou (PO), zapísanou v Informačnom systéme športu, pre ktorú dieťa vykonáva šport, ako aj pokiaľ doklad neobsahuje identifikačné údaje dieťaťa alebo obdobie. Zamestnávateľ je povinný preveriť, či dieťa je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej počas šiestich mesiacov. Pokiaľ ide o rodičov, ZP neustanovuje poskytnutie príspevku len pre jedného z rodičov, preto po splnení ustanovených podmienok si môžu obidvaja rodičia uplatniť nárok na príspevok na to isté dieťa (napr. za iné obdobie vykonávania tej istej športovej činnosti dieťaťa).

Zamestnávatelia, ktorí zamestnávajú viac ako 49 zamestnancov, majú povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť, príspevok na rekreáciu v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 EUR za kalendárny rok. Pokiaľ má zamestnanec zamestnávateľov viac, môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. V prípade, že sa jedná o pracovný pomer na kratší pracovný čas, najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok sa zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Zamestnávateľ s presne 49 a menej zamestnancami, príspevok na rekreáciu môže, ale nemusí zamestnancom poskytnúť. Ak príspevok poskytne, tak za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako zamestnávateľ s viac ako 49 zamestnancami.

Z pohľadu zamestnanca sú príspevky na rekreáciu, ktoré zamestnancovi poskytne jeho zamestnávateľ, oslobodené od dane z príjmov (zamestnanec dostane príspevok ako „čistý príjem“), bez ohľadu na to, či zamestnávateľ bol resp. nebol povinný na žiadosť zamestnanca tento príspevok poskytnúť.

Čo sa týka zamestnávateľa tak platí, že príspevok na rekreáciu poskytnutý v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 152a ZP je daňovým výdavkom zamestnávateľa v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu ZDP.

Rekreačné a športové zariadenia

Zamestnávateľ môže zabezpečiť zamestnancom vstup do rekreačného, predškolského, zdravotníckeho, vzdelávacieho, telovýchovného alebo športového zariadenia v jeho vlastníctva príp. v jeho prenájme, pričom na strane zamestnanca bude tento nepeňažný príjem vo forme použitia zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi oslobodený od dane. Rovnako sa posudzuje aj takéto plnenie poskytnuté manželovi (manželke) zamestnanca a deťom, ktoré sa na účely tohto zákona považujú za vyživované osoby tohto zamestnanca alebo jeho manželky (manžela).

V tejto súvislosti však nemožno uznať zakúpenie služieb a rekreačných poukazov ako poskytnutia služby prostredníctvom cestovnej kancelárie, ale uznať možno napr. prenajatie tenisových kurtov alebo prenajatie časti rekreačného zariadenia a pod. Rovnako nemožno uznať ani poskytnutie finančných prostriedkov.

Príklad: Zamestnávateľ uzatvoril s fitnescentrom dohodu, že každý týždeň medzi 15:00 a 18:00 hod. bude k fitnescentrum k dispozícii iba zamestnancom zamestnávateľa. Na strane zamestnancov využitie fitnescentra je v plnej výške nepeňažným príjmom oslobodeným od dane.

Príjem FO z nadobudnutia nepeňažného príjmu vo forme zamestnaneckých akcií alebo obchodných podielov je tiež jedným z benefitov, prostredníctvom ktorých možno zamestnancov motivovať. Od roku 2024 je od dane oslobodené nepeňažné plnenie nadobudnuté zamestnancom formou zamestnaneckých akcií alebo obchodného podielu v súvislosti s výkonom závislej činnosti vykonávanej pre zamestnávateľa, ktorého akcie alebo obchodný podiel získal, ak:

• tento zamestnávateľ doposiaľ nevyplácal podiely na zisku (dividendu) zo zisku obchodnej spoločnosti a
• jeho akcie neboli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na obdobnom zahraničnom regulovanom trhu.

To znamená, že pokiaľ zamestnanec získa tzv. ESOP inej spoločnosti, napr. zahraničnej materskej spoločnosti, ako tej pre ktorú pracuje, tak oslobodenie od dane nebude možné uplatniť.

Od dane je oslobodený príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľa, ak je poskytnutý zamestnancovi na lekársku preventívnu prehliadku nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi. Od dane je oslobodené aj plnenie ako sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby, zmiernenia následkov živelnej katastrofy alebo dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia (183 dní).

Zamestnanecký benefit na vzdelávanie vlastných zamestnancov zamestnávateľa, ktorý je u zamestnanca oslobodeným príjmom v súlade s ustanovením § 5 ods. 7 písm. a) ZDP. Od dane sú oslobodené sumy, ktoré zamestnávateľ uhradil za zamestnanca za jeho vzdelávanie, zvyšovanie kvalifikácie, školenia –  avšak len za podmienky, že toto vzdelávanie a pod. súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa.

Atraktivita zamestnávateľa sa odvíja aj toho, aké benefity zamestnancom poskytuje. Ak chce firma prilákať nových ľudí, musí ponúknuť viac ako konkurencia. Stravné lístky, platené nadčasy alebo tzv. sick day sú už bežnou súčasťou firemných benefitov a považujú sa za štandard. Nevyhnutnosťou sa stávajú nové formy benefitov, ale zapôsobiť môže aj spôsob ich čerpania a spravovania.

Veľmi populárnym benefitom pre zamestnancov je poskytnutie nepeňažného plnenia, z ktorého zamestnanci neplatia daň ani odvody. Takýto benefit avšak nebude daňovo uznateľný pre zamestnávateľa, avšak celkový efekt je výhodný pre obe strany. V súlade § 5 ods. 7 písm. o) ZDP je oslobodené od dane nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi od zamestnávateľa v úhrnnej sume najviac 500 eur za zdaňovacie obdobie od všetkých zamestnávateľov za predpokladu, že zamestnávateľ vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie vylúči s daňových výdavkov.

Nepeňažný benefit do limitu 500 eur je možné využiť napr. na:

• účasť zamestnanca na vianočnom večierku / teambuildingu;
• účasť zamestnanca na športovom alebo kultúrnom podujatí;
• poskytnutie nákupných poukážok/ kariet zamestnancovi;
• poskytnutie parkovacieho miesta, a pod.

Naopak, nepeňažný benefit do limitu 500 eur je možné využiť napr. benefity, ktoré je možné oslobodiť podľa iných ustanovení ZDP napr. stravovanie, ubytovanie zamestnancov, ďalej na rôzne refundácie výdavkov vynaložených zamestnancom, plnenia zo sociálneho fondu, ktoré neboli zamestnávateľom tvorené cez daňovo uznateľné výdavky, a pod.

Ak je pre vás kľúčové, aby aj správa benefitov bola efektívna a nezaťažovala HR oddelenie, pomôcť vám v tom môže naša cloudová platforma TULIP. Obsahuje 2 moduly pre automatizáciu a správu firemných benefitov.

Modul Benefity

• Jednoduchá správa firemných benefitov
• Možnosť vynútiť schválenie čerpania benefitu HR oddelením
• Automatizované prepočty rekreačných príspevkov
• Vytváranie online žiadostí o aktiváciu benefitu priamo v konte zamestnanca
• Emailové notifikácie a prehľadné reporty pre HR oddelenie
• Prehľad všetkých priradených firemných benefitov v konte zamestnanca

Modul Eventy

• Moderná správa firemných akcií v našom HR portáli s modulom na benefity
• HR oddelenie má plnú kontrolu nad vytváranými eventami
• Zamestnanci sa môžu nahlasovať na konkrétne časy, k dispozícii sú čakacie listiny
• HR má dostupné zoznamy účastníkov aj príslušné reporty