Aj napriek veľkej popularite obchodovania s bitcoinami a ostatnými kryptomenami je ich zdaňovanie na Slovensku stále dosť nejasné. Momentálne neexistuje exaktná právna úprava tejto problematiky, ktorá by stanovovala jednoznačné pravidlá ako postupovať v účtovníctve a pri zdaňovaní kryptomien. Keďže je najmä v záujme štátu, aby sa zaviedli jasné pravidlá na zdaňovanie zisku z investícii a obchodovania s kryptomenami, Ministerstvo financií SR nedávno oznámilo svoj záujem o riešenie danej problematiky, neudalo však v ako časovom horizonte.

Považujte prosím všetky vyjadrenia našich odborníkov len za ich osobný názor a nie za všeobecne platné pravidlá, nakoľko  zatiaľ neexistuje exaktné usmernenie k danej problematike.

Legislatíva upravujúca účtovanie a zdaňovanie kryptomien

V súčasnosti nie je známy žiaden právny predpis, ktorý by zakazoval alebo povoľoval obchodovanie s bitcoinom. Finančné riaditeľstvo SR (ďalej len „FR SR“) vydalo len pár nezáväzných stanovísk, a to napríklad s ohľadom na účtovanie bitcoinov. Odkazujú sa v nich najmä na náležitosti účtovného dokladu. Jednou z nich je aj peňažná suma alebo údaj o cene za mernú jednotku a vyjadrenie množstva. Z právneho hľadiska sa pod peňažnou sumou rozumie zákonné platidlo.

V súčasnosti však nie je známe, či sa bitcoin považuje za peniaze, resp. za zákonné platidlo. Z uvedeného dôvodu podľa názoru FR SR si účtovné jednotky môžu dohodnúť obchody v kúpnej zmluve len za cenu, ktorú je možné vyjadriť v peňažnej sume domácej alebo zahraničnej meny. Aj z tohto dôvodu je účtovanie o bitcoinoch v SR problematické. Z nášho pohľadu asi najbližšou kategóriou v akej evidovať kryptomeny v účtovníctve by boli zásoby.

Virtuálna mena

Bitcoin resp. iné kryptomeny nespĺňajú atribúty meny v právnom zmysle keďže:

• ich platnosť na určitom území nie je mocensky ustanovená,
• právny poriadok neupravuje ich obeh ani ochranu.

Z tohto dôvodu ich nemožno označiť za menu a využíva sa skôr označenie ako „virtuálna mena“  resp. „platidlo“.

Bitcoiny a elektronické peniaze

Bitcoiny a iné elektronické platidlá je rovnako potrebné odlišovať od elektronických peňazí, nakoľko tie uchovávajú peňažnú hodnotu elektronicky vrátane magnetického záznamu a predstavujú záväzok vydavateľa vystavený pri prijatí peňazí na účel vykonávania platobných transakcií. Elektronické peniaze sú pritom prijímané aj inými FO alebo PO, než je vydavateľ elektronických peňazí.

Podľa názoru ECB, aj keď bitcoiny resp. iné kryptomeny spĺňajú niektoré prvky tejto definície, elektronické peniaze sú aj v elektronickej podobe vždy vyjadrené v mene príslušného štátu, čo neplatí napr. pre bitcoiny, keďže tie sa vyjadrujú len vo forme bitcoinov.

Bitcoiny a cenné papiere

Kryptomeny nie je možné považovať ani za určitú formu cenného papiera, tak ako sa veľmi často nesprávne udáva. Bitcoiny nemajú povahu finančného nástroja, keďže Zákon o cenných papieroch a investičných službách taxatívne vymenúva všetky finančné nástroje, pričom napr. bitcoiny nie je možné subsumovať pod žiaden uvedený finančný nástroj a to ani v prípade použitia extenzívneho výkladu.

Vo svete sa napríklad bitcoiny považujú za určitú formu investície podobnej zlatu, striebru a pod. Považujeme teda za irelevantné posudzovať dĺžku držby investície v kryptomenách na účely uplatnenia oslobodenia od dane v súlade s §9 ods. 1 písm. k) Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“), keďže sa v žiadnom prípade nemôže jednať o cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu.

Oslobodenie príjmu z predaja kryptomien od dane

Často sa stretávame aj s otázkou, či je možné považovať kryptomeny za hnuteľné veci, ktorých predaj je oslobodený od dane, ak ho nemá daňovník zahrnutý do obchodného majetku. Slovenská právna úprava neupravuje pojem „vec“. Občiansky zákonník z roku 1950 sa definíciou „veci“ zaoberal, pričom ju v právnom zmysle slova definoval ako ovládateľný hmotný predmet a prírodnú silu, ktoré slúžia ľudskej potrebe.

Máme teda zato, že kryptomeny nie je možné zaradiť pod hnuteľné veci a preto ani príjem z ich predaja nie je teda oslobodený od dane. Treba však upozorniť, že napr. v ČR sa Generálne finančné riaditeľstvo vyjadrilo, že sa kryptomeny podľa ich názoru považujú za vec v právnom zmysle slova, konkrétne, že sa jedná o nehmotnú hnuteľnú vec.

Explicitne neuvedený ostatný príjem

Berúc do úvahy vyššie uvedené zastávame názor, že príjem z predaja bitcoinov je potrebné považovať za tzv. explicitne neuvedený ostatný príjem v súlade s §8 ZDP. Takýto príjem sa pri FO zdaňuje sadzbou 19% alebo 25%, a to v závislosti od výšky základu dane daňovníka.

Okrem toho treba brať do úvahy, že tento druh príjmu podlieha aj zdravotnému poisteniu vo výške 14%. Zdravotné poistenie sa vyrubuje prostredníctvom ročného zúčtovania zdravotného poistenia.

 Vznik povinnosti platiť daň z predaja kryptomien

V prípade predaja bitcoinu alebo inej podobnej kryptomeny je možné považovať za moment vzniku príjmu. Jedná sa o moment, kedy osoba získa peniaze s tzv. núteným obehom, napr. teda meny ako EUR, USD, CZK alebo inej. V reálnom živote sa však často jednotlivé kryptomeny priamo zamieňajú za iné kryptomeny. Teoreticky by sa teda za príjem mal považovať aj takto získaný príjem zámennou.

Problémom však ostáva, že u väčšiny daňovníkov je dokladovanie takýchto prevodov nereálne, resp. počet takýchto transakcií je tak obrovský, že je vôbec extrémne náročné zdokladovať všetky zmeny. Pravdepodobne aj z tohto dôvodu momentálne panuje názor, že zdaneniu by mala podliehať len konverzia na fiat menu. Je to dôsledok najmä toho, že v súčasnosti neexistuje právom stanovený, relatívne rýchly spôsob ako oceniť takúto zámenu, keďže sa jedná o inštrumenty, ktorých volatilita ceny v priebehu samotného dňa je obrovská.

Upozorňujeme, že neexistuje žiaden finančnou správou akceptovaný zdroj, z ktorého by sa dali čerpať ceny príslušného inštrumentu v určitom momente. Určite by bolo preto vhodné priamo do ZDP upraviť oslobodenie príjmu dosiahnutého zámenou jednej kryptomeny za druhú.

Darovanie hodnoty v kryptomenách a oslobodenie od príjmu

Na Slovensku už nemáme daň z darovania, takže tejto dani by predmetný príjem nepodliehal. Na účely ZDP je nutné preveriť, či sa nejedná o dar prijatý fyzickou osobou v súvislosti s výkonom činnosti zamestnanca alebo SZČO resp. prenajímateľa. V danom prípade by už hrozilo zdanenie takéhoto príjmu daňou z príjmov.

Dosiahnutie straty z investícii z kryptomien

V prípade dosiahnutia príjmu napr. z predaja bitcoinov vyjadreného v eurách, je možné za výdavok v súlade s §8 ods. 2 ZDP považovať výdavok na jeho dosiahnutie, t.j. jeho kúpu v mene eur.

Podľa nášho názoru nie je možné dosiahnuť z predmetnej činnosti ako celku stratu. Avšak predpokladáme, že je možné započítať si straty z predaja jednej kryptomeny so ziskami z predaja inej kryptomeny, nakoľko sa stále jedná o ten istý druh príjmu.

Príjmy z derivátových operácii

Kryptomeny sa však môžu obchodovať aj vo forme tzv. CFD (Contract for difference) kontraktov. Jedná o príjmy z derivátových operácií podľa § 8 ods. 1 písm. k) ZDP.

Taktiež platí, že v súlade s § 8 ods. 2 ZDP sa do základu dane zahŕňa zdaniteľný príjem znížený o výdavky preukázateľne vynaložené na jeho dosiahnutie. Ak sú výdavky spojené z jednotlivým druhom príjmu uvedeným v § 8 ods. 1 ZDP vyššie ako príjem, na rozdiel sa neprihliada.

Pri príjmoch dosiahnutých z derivátových operácií sa za výdavky považujú:

• poplatky a iné podobné platby súvisiace s realizáciou derivátových operácií,
• výdavky súvisiace s vysporiadaním týchto derivátových operácií.

Podľa informácií FR SR za príjem z derivátových operácií je možné považovať len príjem z uzatvorených pozícií.  V prípade, ak by ste v súlade s obchodnými podmienkami mali právo disponovať s finančnými prostriedkami v rámci otvorených pozícií, išlo by o váš zdaniteľný príjem z derivátových operácií rovnako.

Peter Pašek

Managing Director | Partner Accace Slovensko

E-mail : 

Telefon : 

+421 232 553 000

Kontaktujte nás