ZÍSKAJTE ZADARMO PRÍSTUP K
Vďaka naším pravidelným newslettrom budete informovaní o zmenách, ktoré môžu ovplyvniť Váš biznis! Prihláste sa do nášho mailing listu a my Vám budeme zdarma posielať naše newslettre o zmenách v legislatíve, užitočné tipy, regionálne štúdie, eBooky a pozvánky na naše odborné semináre.
Navštívte našu Newsroom a zistite, prečo sa oplatí odoberať naše novinky.
Budeme Vám posielať novinky z oblastí, ktoré Vás zaujímajú a spracúvať Vaše osobné údaje v súlade s našou Politikou ochrany súkromia and GDPR prehlásením.
Nedarí sa vám prihlásiť na odber? Skúste túto stránku.
V tomto vydaní našich News Flash by sme Vám chceli priblížiť veľmi dôležitý Rozsudok NS SR – Priradzovanie nákladov závislým osobám z pohľadu transferového oceňovania, ktorý sa zaoberá rozhodnutím Krajského súdu v Nitre. Ten zamietol žalobu spoločnosti FERPLAST SLOVAKIA s.r.o. vo veci transferových cien a uznania výdavkov na licenčné poplatky. Súd potvrdil správnosť postupu správcu dane pri daňovej kontrole zameranej na transakcie medzi závislými osobami v rámci medzinárodnej skupiny spoločností, pričom spochybnil ekonomickú opodstatnenosť niektorých nákladov účtovaných spoločnosťou.
V prípade licenčného poplatku za používanie ochrannej známky „Ferplast“ išlo o poplatok spojený s marketingovým nehmotným majetkom. Žalobca, ako slovenská dcérska spoločnosť talianskej spoločnosti Ferplast SpA, fungoval ako zmluvný výrobca, ktorého primárnou úlohou bolo vyrábať produkty podľa pokynov materskej spoločnosti. V rámci skupiny predával 90 % svojich výrobkov prepojeným spoločnostiam, pričom materská spoločnosť rozhodovala o cenách, zľavách a predajných podmienkach.
Následne materská spoločnosť Ferplast SpA vyfakturovala svojej dcérskej spoločnosti na Slovensku licenčný poplatok, a to konkrétne za ochrannú známku a ňou spojené marketingové činnosti na zabezpečenie odbytu výrobkov. Výška licenčného poplatku sa vypočítala na základe výšky obratov voči závislým (90% odbytu) aj nezávislým (10% odbytu) spoločnostiam. Súd potvrdil záver správcu dane, že žalobca, ako zmluvný výrobca bez marketingových funkcií a bez možnosti ovplyvňovať predaj výrobkov, v prípade transakcií so závislými osobami by nemal znášať náklady na marketingový nástroj v podobe licencie na ochrannú známku, a to v časti, ktorá bola vypočítaná na základe obratu voči závislým spoločnostiam. V tejto časti teda náklady neboli uznané ako daňovo uznateľné, keďže neslúžili na dosiahnutie, zabezpečenie ani udržanie príjmov slovenskej spoločnosti..
Súd posudzoval aj druhú kontrolovanú transakciu týkajúcu sa licencie na softvér Oracle, ktorú žalobca fakturoval od prepojenej spoločnosti FIVAC SRL. Správca dane zistil, že spoločnosť FIVAC SRL nakúpila softvérové služby od tretích strán a následne ich fakturovala s 10 % prirážkou.
Žalobca však nedokázal dostatočne zdôvodniť ekonomickú opodstatnenosť zvýšených nákladov, a tiež nedokázal predložiť relevantné doklady, ktoré preukazujú opodstatnenosť výšky cien licencií a prerozdelenie nákladov spoločnosti FIVAC SRL vynaložené na zabezpečenie a správu SW Oracle (dostupné podklady boli faktúra, oznámenie o zvýšení cien licencií a zmluva). Z dôvodu toho, že žalobca nedokázal preukázať skutočné náklady dodávateľa, ktorým je závislá spoločnosť, správca dane neuznal výdavky v celom rozsahu.
Zásadným zistením súdu bolo, že náklady, ktoré znáša závislá spoločnosť, musia súvisieť s funkciami, ktoré vykonáva a môže ich ovplyvniť. Ak spoločnosť nemá marketingové ani predajné funkcie a je len výrobcom s garantovaným odbytom, nemala by znášať náklady na licenčné poplatky za obchodné značky alebo iné marketingové nástroje. Tento rozsudok preto predstavuje dôležitý precedens v oblasti transferového oceňovania a správneho uznávania nákladov v závislých vzťahoch. Pri nastavovaní transferových cien v rámci skupiny je potrebné brať na zreteľ, že daňové orgány môžu vyžadovať preukázanie, že každý účtovaný náklad je funkčne prepojený s činnosťou danej spoločnosti a slúži na dosiahnutie príjmov.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak potvrdzuje, že správca dane mal právo vylúčiť určité výdavky z daňových nákladov, pretože nezodpovedali princípu nezávislého vzťahu a neboli ekonomicky opodstatnené. Tento rozsudok bude mať vplyv na budúce daňové kontroly, keďže správca dane sa naň môže odvolávať pri posudzovaní podobných transakcií v závislých vzťahoch.
V prípade, ak si nie ste istí správnosťou priradzovania nákladov v rámci medzinárodnej skupiny podnikov a radi by ste získali ďalšie informácie, naši odborníci v oblasti transferového oceňovania vám radi poskytnú poradenstvo v tejto oblasti.