V tomto vydaní našich News Flash vám chceme priblížiť prípad C-68/23 medzi nemeckou spoločnosťou M-GbR a nemeckým daňovým úradom (rozsudok ESD), týkajúci sa kvalifikácie poukazov (voucherov) ako jednoúčelových alebo viacúčelových, o ktorom rozhodol Európsky súdny dvor (ESD). Súd bol požiadaný, aby rozhodol o tom, ako sa má uplatňovať DPH na reťazec distribútorov, ktorí kupujú a predávajú predplatené poukazy v rámci cezhraničných transakcií.

Viacúčelové vs. Jednoúčelové poukazy

Spoločnosť M-GbR predávala v roku 2019 predplatené poukazy s názvom X-Cards určené pre zákazníkov s krajinou rezidencie v Nemecku, ktoré boli označené kódom krajiny. Tieto poukazy, vydávané spoločnosťou Y, so sídlom v Spojenom kráľovstve, umožňovali zákazníkom dobíjať svoje používateľské účty v internetovom obchode spravovanou spoločnosťou Y, a tak nakupovať digitálny obsah. Pri otváraní užívateľských účtov boli zákazníci povinní poskytnúť presné informácie o svojom trvalom bydlisku. V realite niektorí zákazníci pri vytváraní používateľských účtov zadávali nepravdivé informácie za účelom získania výhodnejšej ceny určenej pre zákazníkov inej krajiny.

M-GbR sa v nadväznosti na občasne nesprávne informácie v zákazníckych účtoch domnievala, že X-Cards sú viacúčelové poukazy, pretože neexistoval spôsob, ako s istotou určiť trvalé bydlisko konečných zákazníkov. Nemecký daňový úrad však tvrdil opak a považoval tieto poukazy za jednoúčelové, keďže ich mohli využívať len zákazníci s trvalým bydliskom v Nemecku. ESD konštatoval, že obchádzanie podmienok používania zo strany niektorých zákazníkov nie je rozhodujúce pre daňovú kvalifikáciu poukazov.

Rozsudok ESD

Súdny dvor EÚ zdôrazňuje dôležitosť rozlišovania medzi jednoúčelovými a viacúčelovými poukazmi v oblasti aplikácie DPH. Kvalifikácia poukazu ako jednoúčelového závisí od kritérií uvedených v smernici, pričom nezáleží na tom, či sa poukaz prenáša medzi zdaniteľnými osobami z rôznych členských štátov. Podľa článku 30a bodu 2 smernice musí byť pri vystavení jednoúčelového poukazu miesto dodania tovaru alebo poskytovania služieb známe už pri jeho vystavení a rovnako aj splatná daň z tohto tovaru alebo služby. Uvedené platí aj v prípade, keď je poukaz prenášaný medzi zdaniteľnými osobami v rôznych členských štátoch.

Naopak, ak sú poukazy kvalifikované ako viacúčelové podľa článku 30a bodu 3 smernice, a sú predmetom jedného alebo viacerých prevodov v rámci distribučného reťazca, ktorý sa rozprestiera na území viacerých členských štátov, pred jeho výmenou konečným spotrebiteľom, vzniká otázka, či protihodnota prijatá pri každom prevode tohto poukazu medzi zdaniteľnými osobami musí podliehať DPH ako protihodnota za službu odlišnú od výmeny uvedeného poukazu za tovar alebo služby. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ak prevod viacúčelového poukazu vykoná zdaniteľná osoba iná ako zdaniteľná osoba, ktorá vykonáva samotné odovzdanie tovaru alebo samotné poskytnutie služieb konečnému spotrebiteľovi, každé poskytnutie služieb, ktoré možno identifikovať, ako sú distribučné alebo propagačné služby, podlieha DPH. Rozsudok ESD teda judikoval, že ďalší predaj „viacúčelového poukazu“ zdaniteľnou osobou môže podliehať DPH pod podmienkou, že bude kvalifikovaný ako poskytnutie služieb v prospech zdaniteľnej osoby, ktorá ako protihodnotu za uvedené poukazy vykonáva samotné odovzdanie tovaru alebo samotné poskytnutie služieb konečnému spotrebiteľovi.

V prípade, že Vaša spoločnosti obchoduje s jednoúčelovými alebo viacúčelovými poukazmi a domnievate sa, že posúdenie z hľadiska DPH nie je správne, naši daňoví odborníci Vám radi poskytnú poradenstvo v tejto oblasti.

Barbora Juhásová

Tax Manager

E-mail : 

Telefon : 

+421 232 553 000

Kontaktujte nás