ZÍSKAJTE ZADARMO PRÍSTUP K
Vďaka naším pravidelným newslettrom budete informovaní o zmenách, ktoré môžu ovplyvniť Váš biznis! Prihláste sa do nášho mailing listu a my Vám budeme zdarma posielať naše newslettre o zmenách v legislatíve, užitočné tipy, regionálne štúdie, eBooky a pozvánky na naše odborné semináre.
Navštívte našu Newsroom a zistite, prečo sa oplatí odoberať naše novinky.
Budeme Vám posielať novinky z oblastí, ktoré Vás zaujímajú a spracúvať Vaše osobné údaje v súlade s našou Politikou ochrany súkromia and GDPR prehlásením.
Nedarí sa vám prihlásiť na odber? Skúste túto stránku.
V našej novej sérii #PeopleOfAccace vám formou rozhovorov priblížime zákulisie Accace. Dozviete sa, ako u nás vznikajú nové služby či riešenia, kto je v Accace najdlhšie a akými pozíciami si za tie roky prešiel, no najmä spoznáte našich skvelých ľudí. V druhom rozhovore sme vyspovedali nášho Managing Directora & Partnera Petra Pašeka, ktorý nám priblížil, ako vyzerali služby pred 17 rokmi v porovnaní so súčasnosťou, na čo je najviac hrdý a ako vidí budúcnosť Accace v najbližších rokoch.
Všetko bolo strašne rýchle. Mám pocit, že každý druhý mesiac som sa sťahoval z jedného miesta na druhé, lebo nám nestačili kapacity kancelárie pre náš daňový tím, ktorého som bol súčasťou. Firma rástla neuveriteľne rýchlo, ale ešte stále nás bolo toľko, že sme sa všetci poznali osobne. Klienti sa ozývali cez telefón a mal som pocit, že telefóny zvonili od rána do večera. Ono je to teraz už ťažko predstaviteľné, ale na Slovensko prúdilo neskutočné množstvo zahraničných investorov a pokiaľ ste vedeli jazyk a boli ste trošku šikovný, tak ste sa vedeli zviesť na tejto vlne.
Ja si myslím, že potreby zostávajú stále rovnaké, mení sa len spôsob, akým sa napĺňajú. Firmy potrebovali účtovníctvo, dane, mzdy a právne služby vtedy aj teraz. Zmenilo sa len to, ako sa tieto služby poskytujú. Vtedy bolo všetko manuálne. Napríklad posledný marcový deň sa zobrali všetky vytlačené daňové priznania a závierky a cez poštu sa posielali na daňový úrad. Boli to doslova plné tašky dokumentov, ktoré dievčatá z recepcie niesli na poštu a dúfali, že ju nezatvoria predtým, ako bude všetko podané. Pre oblasť spracovania miezd bol veľký pokrok, keď sme vedeli tlačiť diskrétne výplatné pásky, ktoré sa tlačili na špeciálnych ihličkových tlačiarňach s funkciou lepenia. Následne prišiel Tulip a elektronické výplatné pásky, ktoré sme na Slovensku začali používať ako prví. Neskôr prišla implementácia OCR a vyťažovanie všetkých došlých faktúr. Takýchto rozličných zmien je aj teraz každý rok strašne veľa. Človek si významnosť tej ktorej uvedomí až s odstupom času. Niektoré budú pre nami poskytované služby kľúčové, niektoré zaniknú. Dôležité je sa sústavne pokúšať prinášať niečo nové.
Tej energie úprimne je určite menej ako tomu bolo pred 10 rokmi. To je prirodzené. Mňa však bavia stále nové veci a je jedno v akej oblasti. Čiže baví ma to obdobie, kedy nerozumiem, ako veci fungujú a snažím sa v tom zorientovať. A nemusí ísť o dane, účtovníctvo alebo mzdy. To ma baví aj na startupoch. Človek nevie či budú úspešní, či nájdu správny business model. Je tam teda strašne veľa nových vecí, ktoré nútia človeka sa stále vzdelávať a v žiaden deň si človek nemôže povedať, že už vie všetko. Vždy príde niečo nové a nepoznané.
Vstávam okolo štvrtej ráno. Ešte ráno skoro raňajkujem, pritom čítam rozličné zahraničné a slovenské informačné portály. Následne idem vyvenčiť psa, odveziem dcéru do školy a začína práca. Úprimne sa snažím mať všetky telefonáty, resp. stretnutia do druhej hodiny poobede a potom mám čas na odpovede pre klientov. Mám taký zvyk, že každý email s otázkou musí byť zodpovedaný do konca toho konkrétneho dňa. Toho sa držím určite už viac ako 10 rokov. Myslím ale, že každý deň vyzerá dosť podobne. Mne to osobne moc neprekáža a priznám sa, že mám rád rutinu a nepotrebujem aby bol každý pracovný deň iný.
Naše prvé články už v teraz neexistujúcej poradni pre týždenník Trend. Pamätám si, ako si veľa ľudí robilo žarty, že tam pomáhame ľuďom, ktorí si nemôžu dovoliť zaplatiť poradenské služby. Možno to bola pravda, ale určite to neskutočne zvýšilo povedomie o našej firme a v ďalších rokoch nám to pomohlo dostať sa do množstva tendrov. Rovnako naše výdavky na reklamu sme dokázali držať extrémne nízko. Vedľajším efektom bolo zvyšovanie know-how v oblastiach, ktoré by sme pri poskytovaní služieb našim klientom nemohli získať.
Určite postupne dôjde k prepojeniu na AI. Nie som až taký skeptický, čo sa týka toho, že by som mal strach, že AI nahradí prácu účtovníka, daniara, resp. mzdára v dohľadnej dobe. Verím, že im to, práve naopak, výrazne pomôže v činnostiach, ktoré sú z ľudského pohľadu nudné a opakujúce sa. Verím napríklad, že práca účtovníka sa viac posunie k analytickej práci, kedy účtovníctvo nebude len podkladom pre podanie daňových priznaní, ale skôr ako podklad k rozhodovaniu majiteľov firiem. Ono to funguje u veľkých spoločností, ale postupne táto potreba vznikne aj u malých firiem.
Určite nato, že dokážeme dlhodobo poskytovať služby vo vysokej kvalite a že máme klientov, ktorí sú s nami viac ako 15 rokov. Som hrdý, že stále máme kopec kolegov, ktorí sa snažia Accace posúvať vpred a prichádzajú so zlepšeniami, ako veci robiť lepšie. To je práve ten pocit spolupatričnosti, ktorý bol tak strašne silný v úplných začiatkoch, kedy sa firma rozbiehala a je o to dôležitejší, keď môžeme napr. slovenskú pobočku označiť za dospelú firmu, kedy už nie je všetko o raste, ale skôr o tom, ako veci robíte.
Myslím, že nie je veľa času, kedy nerobím úplne nič. Ak mám trochu voľného času, tak sa snažím veľa čítať. Ak nečítam, tak behám a aj vtedy počúvam rozličné podcasty a youtube kanály. Jednoducho sa snažím využiť čas na 100%. Niekto to považuje za divné, mňa však práca fakt stále baví a preto to nevnímam ako niečo zaťažujúce, ale práve je to forma relaxu.
Určite je to rozmanitosť práce, s ktorou sa stretnú a flexibilita. Ľudia to často docenia až vtedy, kedy od nás odídu. Ďalej je to určite aj stabilita a skutočnosť, že spoločnosť je privátne vlastnená. To dáva firme väčšie možnosti a pocit bezpečia pre kolegov, napr. v prípade nepredvídateľných udalostí, ako bol COVID19. Ako manažment nezodpovedáme tisíckam investorom, ako je to v prípade firiem obchodovaných na burze, kde jediným meradlom úspechu je zisk a jeho prostredníctvom cena akcií. Takto vieme prekonať aj náročné obdobia aj na úkor zisku, ale s cieľom udržať práve spomínanú stabilitu.
Možno to, že mojím snom je vlastniť malý hokejový štadión. Mať tam malú kanceláriu s výhľadom na ľadovú plochu a pozerať sa na tréningy začínajúcich športovcov. Priznám sa, že v ľadovej ploche je jednoducho niečo, čo ma od malička priťahuje.