Dňa 18.06.2016 vstúpil do platnosti zákon č. 351/2015 Z.z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zároveň novelizuje Zákonník práce, Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a Zákon o inšpekcii práce. V tejto súvislosti by sme Vás chceli upozorniť najmä na zmeny v súvislosti s novelizovaným zákonom o nelegálnej práce a nelegálnom zamestnávaní, ktorý prináša absolútnu objektívnu zodpovednosť a po novom budú za nelegálne zamestnávanie zodpovední všetci objednávatelia služby, a to bez ohľadu na to, či o nelegálnom zamestnávaní u ich dodávateľa vedeli alebo nie.
Pojem „nelegálne zamestnávanie“ a „nelegálna práca“
Nelegálna práca znamená nelegálne zamestnávanie alebo inak povedané prácu načierno. Aby bol určitý výkon činnosti fyzickej osoby pre iného kvalifikovaný ako nelegálna práca, musia byť naplnené pojmové znaky nelegálnej práce podľa zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
O nelegálnom zamestnávaní môžeme hovoriť:
-
- ak osoba vykonáva prácu pre podnikateľa podľa jeho pokynov,
- s jeho pracovnými prostriedkami,
- a to za účelom dosiahnutia jeho zisku.
Výnimkou je práca, ktorú vykonáva pre fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom, príbuzný v priamom rade, súrodenec alebo manžel, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom dôchodku podľa osobitných predpisov alebo je žiakom, alebo študentom do 26 rokov veku.
Najčastejšie situácie nelegálneho zamestnávania
A) Nelegálne zamestnávanie pri práci bez pracovnej zmluvy
Ide o situáciu, kedy zamestnávateľ neuzavrie so svojím zamestnancom písomnú pracovnú zmluvu.
V tomto prípade teda písomná pracovná zmluva so všetkými povinnými náležitosťami neexistuje, avšak pracovný pomer aj tak vznikne a zamestnanec i zamestnávateľ majú všetky práva a povinnosti dané zákonníkom práce (výpovedná doba, nárok na dovolenku a pod.).
V praxi nastáva problém najčastejšie vo výrobných firmách a nepretržitých prevádzkach. A to hlavne v prípadoch kedy zamestnávateľ potrebuje, aby zamestnanec nastúpil:
-
- okamžite po prijímacom pohovore,
- na nočnú zmenu,
- cez víkend,
- počas sviatku.
B) Nelegálne zamestnávanie pri neprihlásení zamestnanca do Sociálnej poisťovne
Legislatíva od každého zamestnávateľa vyžaduje, aby prihlásil svojho zamestnanca do Sociálnej poisťovne, a to najneskôr pred začatím výkonu práce zamestnancom. Ak tak zamestnávateľ neurobí, prípadne neprihlási zamestnanca včas, a to napriek tomu, že so zamestnancom uzavrel písomnú pracovnú zmluvu, opäť sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.
Čas prihlásenia zamestnanca do registra poistencov sociálnej poisťovne musí byť v súlade s nástupom zamestnanca na výkon práce zaevidovaný dochádzkovým systémom spoločnosti.
Sociálna poisťovňa a Národný inšpektorát práce majú uzatvorenú dohodu zo dňa 16. novembra 2012 o spolupráci pri poskytovaní údajov z informačného systému Sociálnej poisťovne v oblasti poskytovania informácií súvisiacich s výkonom kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania fyzických osôb realizovaným inšpektorátmi práce. To znamená, že kontrola môže byť vykonaná aj bez fyzickej prítomnosti kontrolórov na pracovisku.
C) Nelegálne zamestnávanie cudzincov
Za cudzinca je považovaná osoba, ktorá nie je občanom niektorého z členských štátov Európskej únie.
K tomu, aby mohol zamestnávateľ legálne zamestnávať cudzincov, musia byť splnené nasledujúce podmienky:
-
- cudzincovi bolo udelené povolenie na zamestnanie alebo povolenie na prechodný pobyt na účel zamestnania, alebo
- cudzinec je držiteľom modrej karty EÚ, alebo
- ide o žiadateľa o azyl, ktorému vstup na trh práce umožňuje osobitný predpis.
Bez splnenia týchto podmienok sa zamestnávateľ dopúšťa nelegálneho zamestnávania.
D) Nelegálne zamestnávanie pri práci na živnosť
Namiesto pracovnej zmluvy zamestnávateľ uzatvorí obchodnú zmluvu (obvykle zmluvu o dielo, mandátnu zmluvu alebo zmluvu o spolupráci), na základe ktorej „zamestnanec“ svoje činnosti fakturuje. V prípade, ak takáto vzájomná spolupráca naplní znaky závislej práce, podnikateľ sa dopúšťa nelegálneho zamestnávania.
Znaky závislej práce sú nasledujúce:
-
- existujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti,
- zamestnanec prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene,
- zamestnanec prácu vykonáva v pracovnom čase určenom zamestnávateľom,
- zamestnanec prácu vykonáva za odmenu.
E) Nelegálne zamestnávanie pri neplatených stážach študentov
V prípade, ak stáž študenta naplní znaky závislej práce, pôjde o ďalší prípad nelegálneho zamestnávania. Neplatené stáže môže byť problematické, ak dochádza k výkonu závislej práce a zamestnávateľom určite odporúčame so študentmi počas letných prázdnin uzatvoriť dohodu o brigádnickej práci študentov podľa ô 227 a nasl. Zákonníka práce-
Dopady nelegálneho zamestnávania
Za porušenie zákazu prijať prácu alebo službu uloží kontrolný orgán právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, pokutu od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o dve a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur.
Pokutu možno uložiť do 2 rokov odo dňa prerokovania protokolu o výsledku kontroly a najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia zákazu. Pokutu nemožno uložiť právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým bola za to isté porušenie už právoplatne uložená pokuta iným kontrolným orgánom.
Radi by sme Vás upozornili aj na to, že okrem pokuty hrozia podnikateľom aj ďalšie postihy, ako napríklad zrušenie živnostenského oprávnenia, zákaz čerpania štátnych alebo EÚ dotácii, nemožnosť účasti na verejných obstarávaniach, nemožnosť získania niektorých povolení, napríklad na výkon činnosti ADZ a iné.
Zmena účinná od 18.6.2016
V rámci nového Zákona o cezhraničnej spolupráci sa s účinnosťou od 18.6.2016 novelizoval aj Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.
Po novom, právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje právnická osoba alebo fyzická osoba prostredníctvom fyzickej osoby, ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide o:
-
- cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu 5 dní v období 12 mesiacov od prvého poskytnutia služby alebo
- vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce (v tomto prípade sa myslí dodanie zamestnancov ADZ).
V praxi to znamená, že spoločnosť, ktorá si cezhraničné poskytovanie služieb alebo domácu či cezhraničnú dodávku práce (t.j. využíva služby ADZ) objednáva si musí overiť, či pracovníci jeho dodávateľa/pridelení pracovníci nepracujú na čierno, a to:
-
- prostredníctvom pracovných zmlúv,
- následného overenia údajov v pracovnej zmluve (napríklad prostredníctvom dokladu totožnosti),
- overenia, do ktorého systému sociálneho zabezpečenia spadá zamestnanec a či ho zamestnávateľ naozaj aj prihlásil,
- overenie splnenia podmienok pri zamestnávaní cudzincov.
Kontakt:
Patrícia Kráľová
Legal Consultant I Senior Associate
