Prinášame Vám výber z najzaujímavejších rozsudkov Európskeho súdneho dvora (ďalej aj ako „ESD“), ktoré vydal ESD v uplynulom období pre oblasť nepriamych daní.
Bezodplatné používanie investičného majetku verejnosťou a odpočet DPH
V prípade C-126/14 sa ESD zaoberal otázkou či je možné odpočítanie DPH na vstupe zo zriadenia rekreačného chodníka, ktorý bol poskytnutý na užívanie verejnosti bezodplatne.
V danom prípade si zdaniteľná osoba nárokovala odpočítanie DPH na vstupe z tovarov a služieb obstaraných v súvislosti s vybudovaním náučného chodníka, ktorý bol poskytnutý na užívanie verejnosti bezodplatne. Táto zdaniteľná osoba pritom plánovala poskytovať platené služby návštevníkom náučného chodníka, ako napríklad predaj občerstvenia a suvenírov a vstup na platené atrakcie a kúpaliská.
ESD v tomto prípade priznal nárok na odpočítanie DPH. Podľa ESD bezprostredné používanie investičného majetku bezodplatným spôsobom v tomto prípade nespochybňuje priamu a bezprostrednú súvislosť existujúcu medzi plneniami na vstupe a plneniami na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie, alebo so všetkými ekonomickými činnosťami zdaniteľnej osoby, a preto toto používanie nemá žiadny vplyv na existenciu práva na odpočet DPH.
Podľa ESD zdaniteľná osoba v takomto prípade je oprávnená na odpočítanie DPH zaplatenej na vstupe za nadobudnutie alebo vytvorenie investičného majetku na účely výkonu plánovanej ekonomickej činnosti, ktorá súvisí s agroturistikou a rekreačnou turistikou, ktorý je na jednej strane priamo určený na to, aby ho bezodplatne používala verejnosť, a na druhej strane môže umožniť realizáciu zdaniteľných plnení, ak sa preukáže priama a bezprostredná súvislosť medzi výdavkami súvisiacimi s plnením na vstupe a jedným alebo viacerými plneniami na výstupe, pri ktorých vzniká právo na odpočítanie, alebo s celkovou ekonomickou činnosťou zdaniteľnej osoby.
Odpočítanie DPH pri dovoze
V prípade C-187/14 ESD sa zaoberal tiež otázkou či si môže prepravca tovaru odpočítať DPH pri dovoze, ktorú je povinný zaplatiť, pokiaľ nie je dovozcom ani vlastníkom dotknutého tovaru, ale iba zabezpečoval jeho prepravu a colné vybavenie v rámci výkonu svojej činnosti prepravcu tovaru podliehajúceho DPH.
ESD neuznal v tomto prípade právo na odpočítanie DPH logistickej spoločnosti, ktorá prepravila tovar z Dánska do Švédska pre svojho zákazníka. Podľa ESD vzniká nárok na odpočítanie DPH na vstupe len v tom prípade, ak náklady na uskutočnenie plnení na vstupe sú zahrnuté priamo do ceny konkrétneho plnenia na výstupe, alebo ak sú zahrnuté do cien tovarov a služieb v rámci ekonomickej činnosti zdaniteľnej osoby. Keďže hodnota prepravovaného tovaru nie je v danej situácii súčasťou nákladov tvoriacich cenu prepravnej služby fakturovanej prepravcom, nie sú splnené podmienky na odpočítanie dane u logistickej spoločnosti.
Právo na odpočítanie DPH na vstupe z plnení uskutočnených neexistujúcim subjektom
V prípade C-277/14, ktorý sa týkal poľskej zdaniteľnej osoby ESD rozhodol, že zdaniteľná osoba má nárok na odpočítanie DPH, ktorú zaplatila za tovar (v danom prípade išlo o palivo), a to aj napriek skutočnosti, že v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy správca dane považuje dodávateľa za neexistujúci subjekt a nie je možné určiť skutočného dodávateľa.
Dodávateľom bola v tomto prípade poľská spoločnosť, ktorá síce bola zapísaná v obchodnom registri, avšak z hľadiska kritérií upravených poľskou právnou úpravou bola považovaná za subjekt neexistujúci v čase týchto dodaní paliva. Neexistencia vyplývala najmä zo skutočnosti, že dodávateľ nebol zaregistrovaný na účely DPH, nepodal daňové priznanie, neplatil dane a nemal oprávnenie na predaj tekutých palív. Okrem toho schátralý stav budovy označenej ako jeho sídlo znemožňoval akúkoľvek hospodársku činnosť.
Podľa ESD by nárok na odpočítanie DPH nevznikol, ak by sa vzhľadom na objektívne skutočnosti a bez toho, aby sa od zdaniteľnej osoby (odberateľa) vyžadovali overovania, ktoré jej neprináležia, preukázalo, že táto zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené dodanie bolo súčasťou podvodu na DPH, čo prináleží preveriť vnútroštátnemu súdu.
V konkrétnom prípade posudzovaným ESD faktúry týkajúce sa sporných plnení uvádzali okrem iného povahu dodaného tovaru a výšku splatnej DPH, ako aj názov dodávateľa, jej daňové identifikačné číslo a adresu jej sídla. Tiež je potrebné dodať, že v rozsudku ESD sa uvádza, že v danom prípade boli splnené aj iné vecné podmienky práva na odpočet (zdaniteľná osoba využívala nakúpený tovar na výstupe pre potreby svojich vlastných zdaniteľných plnení).
Daňová povinnosť na DPH v prípade nevyužitej letenky
V spojených veciach C-250/14 a C-289/14 sa ESD zaoberal zdaniteľným plnením a vznikom daňovej povinnosti v prípade kúpenej, ale nevyužitej letenky.
Letecká spoločnosť Air France poskytovala vnútroštátne letecké prepravné služby osôb, ktoré podľa vnútroštátnej legislatívy podliehajú DPH. V prípade leteniek, ktoré ich majitelia nevyužili Air France cestujúcim sumy uhradené za letenky (vrátane DPH) nevrátila a neodviedla ani DPH z týchto súm do štátneho rozpočtu s odôvodnením, že v takýchto prípadoch ide o zmluvnú náhradu škody, ktorá vznikla spoločnosti. Išlo jednak o nevymeniteľné letenky, ktoré prepadli z dôvodu, že cestujúci sa nedostavili na nástup do lietadla, ako aj o vymeniteľné letenky, ktoré neboli využité v lehote ich platnosti.
ESD rozhodol, že vystavenie leteniek leteckými spoločnosťami podlieha DPH aj ak cestujúci nevyužili vystavené letenky a zároveň nemôžu dosiahnuť vrátenie ich ceny. Protihodnotou ceny uhradenej letenky pri jej kúpe je podľa názoru ESD právo cestujúceho využiť služby leteckej spoločnosti v stanovenom čase a na stanovenej trase, a to bez ohľadu na to, či cestujúci toto právo využije, alebo nie. Letecká spoločnosť uskutoční plnenie v momente, kedy umožní cestujúcemu, aby využil tieto plnenia, t.j. povinnosť odviesť DPH, ktorá bola zaplatená pri kúpe letenky cestujúcim, ktorý ju nevyužil, teda vzniká v okamihu prijatia platby za cenu letenky, či už samotnou leteckou spoločnosťou, treťou osobou konajúcou v jej mene a na jej účet alebo treťou osobou konajúcou vo vlastnom mene a na účet leteckej spoločnosti.
ESD uviedol, že nie je možné tvrdiť, že cena zaplatená cestujúcim, ktorý sa nedostavil na odlet, a ktorú si ponechala spoločnosť, je zmluvnou kompenzáciou škody, ktorá vznikla leteckej spoločnosti, ktorá nepodlieha DPH.
Rozhodnutie ESD posudzuje aj situáciu, keď sú letenky predávané v mene a na účet inej osoby v rámci koncesie. Spoločnosť Air France bola zodpovedná za marketing a predaj leteniek na linkách prevádzkovaných spoločnosťou Brit Air na základe koncesie. Za predané letenky, ktoré neboli použité z dôvodu neprítomnosti cestujúceho v čase nástupu do lietadla alebo z dôvodu, že platnosť letenky uplynula, platila spoločnosť Air France spoločnosti Brit Air ročnú paušálnu náhradu vypočítanú ako percentuálny podiel z ročného obratu (vrátane DPH) dosiahnutého na linkách prevádzkovaných formou koncesie. Spoločnosť Brit Air na tieto platby neuplatňovala DPH.
ESD rozhodol, že paušálna suma uhrádzaná za nevyužité letenky sa taktiež považuje za plnenie, z ktorého vzniká povinnosť odviesť DPH. Je to odmena, ktorú spoločnosť Brit Air získala ako protihodnotu za letenky, ktoré boli vystavené spoločnosťou Air France na jej účet, ktoré však kupujúci nevyužili – existuje tak priama súvislosť medzi poskytnutím služby a odmenou za ňu získanou.
