Dovoľujeme si Vám dať do pozornosti najzaujímavejšie rozsudky Európskeho súdne dvora (ESD) v oblasti daní, ktoré boli prijaté v období máj – júl 2016.
Služby spracovania platby debetnou alebo kreditnou kartou z pohľadu DPH
V prípadoch C-607/14 a C-130/15, ku ktorým Európsky súdny dvor vydal rozhodnutia v máji 2016, sa ESD zaoberal otázkou, či je možné služby označené ako „spracovanie platby debetnou alebo kreditnou kartou“, ktoré sú vedľajšie služby k predaju lístkov, oslobodiť od DPH v zmysle článku 135 ods. 1 písm. d) Smernice 2006/112/ES.
V uvedených prípadoch si zdaniteľná osoba uplatnila oslobodenie od DPH na spracovateľské služby, ktoré poskytovala k hlavnému plneniu predaju lístkov na podujatia, keďže prevod a príjem peňazí a poskytovanie sprostredkovateľských služieb vo vzťahu k týmto transakciám sú oslobodené od DPH.
Podľa ESD však táto zdaniteľná osoba nemá nárok na oslobodenie týchto služieb od DPH, pretože obchodník zabezpečuje len službu čisto technickej a administratívnej povahy, zhromažďuje informácie, ale nejde o právnu a finančnú zmenu, ktorá je podstatou prevodu finančných prostriedkov.
Podľa ESD oslobodenie od dane je možné uplatniť len na transakcie, ktoré tvoria samotný prevod, t.j. na služby, ktoré tvoria samostatný súbor, ktorý vedie k prevodu finančných prostriedkov a vyvoláva právne a finančné zmeny.
V predmetných prípadoch sa poskytovateľ služby spracovania platby kartou nezúčastňoval osobitným spôsobom na právnych a finančných zmenách, ktoré konkretizujú prevod vlastníctva predmetných finančných prostriedkov, ale obmedzoval sa len na využitie technických a administratívnych prostriedkov, ktoré mu umožňovali zhromaždiť informácie a oznámiť ich svojej prijímajúcej banke ako aj prijať informácie.
Rozdiel v zaobchádzaní medzi finančnými inštitúciami rezidentmi a finančnými inštitúciami nerezidentmi
V prípade C-18/15 sa ESD zaoberal situáciou, kedy banková inštitúcia so sídlom v Portugalsku zrazila z úrokového príjmu bankovej inštitúcie so sídlom v Írsku daň pri zdroji. V danom prípade išlo o úrokový príjem z dôvodu poskytnutého úveru. Zrážková daň bola podľa portugalského práva zrazená z hrubej sumy úrokového príjmu bez toho, aby bola nerezidentnej finančnej inštitúcii poskytnutá možnosť uplatniť si prevádzkové náklady spojené s predmetnými príjmami. Ak by však úrokový príjem bol vyplatený finančným inštitúciám rezidentom, potom by sa podľa portugalského práva zdaňovala iba čistá suma úrokového príjmu, a to bez aplikácie mechanizmu zrážkovej dane.
ESD riešil otázku súladu takéhoto zaobchádzania s finančnými inštitúciami nerezidentmi so základnou slobodou poskytovania služieb v zmysle primárneho práva Európskej únie. ESD v rozsudku z júla 2016 potvrdil, že závery z doterajších rozsudkov ESD (napr. C-234/01 Gerritse, C-345/04 Centro Equestre) je možné aplikovať bez rozdielu o akú kategóriu služieb ide, t.j. aj pre služby finančných inštitúcii.
Podľa ESD vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sú finančné inštitúcie nerezidenti spravidla zdaňované z príjmov z úrokov bez toho, aby im bola poskytnutá možnosť odpočítať si súvisiace prevádzkové náklady, hoci takáto možnosť je priznaná finančným inštitúciám rezidentom, je v rozpore s predmetnou slobodou poskytovania služieb.
Podľa ESD nerezidenti majú mať možnosť odpočítať si náklady rovnakej povahy, ako sú náklady, ktoré si môžu odpočítať rezidenti.
Ak vnútroštátna právna úprava neumožňuje rezidentom pri výpočte nákladov financovania uplatniť si za účelom zjednodušenia priemerné úrokové sadzby uplatňované na medzibankové financovanie, potom nie je dôvod pre zohľadnenie týchto sadzieb na výpočet nákladov financovania u nerezidentov.
