Na všetky spoločnosti, ktoré uskutočňujú transakcie s prepojenými osobami, vrátane cezhraničných aj tuzemských. Táto dokumentácia musí byť pravidelne aktualizovaná a k dispozícii daňovým úradom na kontrolu. Správne nastavené transferové oceňovanie pomáha minimalizovať daňové riziká a zabezpečiť súlad s legislatívou. 

Dokumentácia sa skladá z všeobecnej časti, ktorá poskytuje celkový obraz o závislých osobách, a špecifickej časti obsahujúcej informácie o daňovníkovi a o kontrolovaných transakciách, do ktorých je zapojený.

Typ dokumentácie sa môže líšiť v zmysle minimálneho požadovaného rozsahu,  pričom sa môže jednať o  úplnú, základnú (zjednodušenú) alebo skrátenú (dodatočne zjednodušenú) dokumentáciu. Bez ohľadu na typ, musí byť dokumentácia pripravená pre každú kontrolovanú transakciu alebo pre každú skupinu zoskupených kontrolovaných transakcií a vedená za príslušné zdaňovacie obdobie.

Rozsah informácií, ktoré ma obsahovať dokumentácia transferového oceňovanie určuje Ministerstvo financií Slovenskej republiky. V tejto súvislosti vydalo Usmernenia MFSR k obsahu dokumentácie.

Všetky významné transakcie s prepojenými osobami. Najčastejšie transakcie na Slovensku sú obvykle výroba, distribúcia a poskytovanie služieb medzi závislými osobami. V súčasnosti sa do popredia dostávajú finančné transakcie ako je napríklad poskytnutie vnútroskupinového úveru, cash-pooling, záruky a podobne. V prípade týchto transakcií je výzvou pre daňové subjekty sledovať svoje ratingy.

Keďže nie všetky spoločnosti majú pridelený rating, stanovenie trhovej úrokovej sadzby môže byť komplikované. Na trhu pôsobí viacero agentúr (napr. Moody’s, Fitch, Standard & Poor’s), ktoré sa na analýzu a stanovenie úverových ratingov špecializujú. Ide však o finančne náročné riešenia.

V oblasti stanovenia transferových cien finančných transakcií sa  stále viac diskutuje o  možnosti využitia existujúcich metodík a postupov na určenie úverového ratingu dlžníkov. Z uvedeného vyplýva, že pri stanovení úrokovej sadzby bude možné využiť aj takéto zdroje. Tie môžu odbremeniť najmä malé a stredné podniky od administratívnej a finančnej záťaže spojených s posudzovaním a analýzou transferových cien.

Vo všeobecnosti sa dokumentácie k transferovému oceňovaniu riadia Usmernením MFSR.  Často im chýbajú najdôležitejšie aspekty, ako je porovnávacia analýza s nezávislými spoločnosťami, v prípade keď má spoločnosť povinnosť viesť úplnú dokumentáciu alebo preukazuje správnosť nastavenia metódy transferového oceňovania na základe intervalu porovnateľných hodnôt.

Okrem toho spoločnosti veľmi často v dokumentáciách nesprávne agregujú transakcie do jednej, nesprávne posúdia svoj funkčný a rizikový profil a následne zvolia nesprávnu metódu transferového oceňovania a vyberú nesprávny ukazovateľ porovnateľnosti vzhľadom a funkčnú a rizikovú analýzu.

Povinnosť viesť úplnú dokumentáciu určuje pre vybranú kategóriu daňových subjektov Usmernenie Ministerstva financií. Vedenie úplnej dokumentácie má však výhody aj pre daňové subjekty, ktoré majú povinnosť viesť len skrátenú alebo základnú dokumentáciu.

Správca dane môže daňovníka v súlade s týmto usmernením a daňovým poriadkom  vyzvať na predloženie ďalších informácií slúžiacich na preukázanie súladu použitých cien s princípom nezávislého vzťahu aj nad rámec požiadaviek uvedených  v Usmernení. 

V zmysle daňového poriadku môže uložiť lehotu na predloženie ďalších informácií minimálne 8 dní, t.j. táto lehota môže byť ešte kratšia ako je daná v zákone o dani z príjmov (15 dní).  V záujme vyhnutiu sa časovému stresu pri dopracovaní ďalších podkladov vo veľmi krátkej lehote je vhodnejšie mať pripravenú dokumentáciu v úplnom rozsahu.

Venovaním náležitej pozornosti príprave dokumentácie tak môže daňovník v konečnom dôsledku predísť dodatočným administratívnym nákladom a dôsledným spracovaním dokumentácie sa môže vyhnúť otvoreniu daňovej kontroly, dôsledkom ktorej môže byť vyrubenie dodatočnej dane.

Kontrolované a nekontrolované transakcie sa porovnávajú na základe princípu porovnateľnosti, ktorý skúma, či sú podmienky transakcií medzi prepojenými osobami podobné tým medzi nezávislými osobami. Pri porovnaní sa hodnotia faktory ako povaha tovaru alebo služby, zmluvné podmienky, ekonomické okolnosti, funkcie strán a rozdelenie rizík. Dôležité je, aby boli porovnateľné aj trhové podmienky a geografické oblasti.

Čím viac sa transakcie podobajú, tým spoľahlivejšie je porovnanie. Ak existujú rozdiely, mali by sa upraviť alebo zohľadniť pri analýze. Pomocou funkčnej analýzy a benchmarkingu – porovnáva sa funkčná náplň, riziká a aktíva zúčastnených strán.

Funkčná a riziková analýza sa posudzuje s cieľom určiť, aké funkcie vykonávajú jednotlivé strany transakcie, aké riziká nesú a aké aktíva používajú. Pri funkčnej analýze sa hodnotí napríklad výskum a vývoj, výroba, marketing, distribúcia či riadenie. Riziková analýza skúma, kto nesie riziká ako napríklad riziko nesplatenia pohľadávok, kurzové riziko, riziko zásob či podnikateľské riziko.

Analýza pomáha správne priradiť zisky a náklady jednotlivým stranám transakcie podľa ich úloh a zodpovednosti. Výsledky tejto analýzy sú kľúčové pre výber vhodnej metódy transferového oceňovania.

Porovnateľné spoločnosti do benchmarkovej štúdie sa vyberajú na základe ich podobnosti s testovanou spoločnosťou z hľadiska funkcií, rizík a používaných aktív. Dôležité je, aby podnikali v rovnakom alebo podobnom odvetví a pôsobili v porovnateľnom geografickom regióne.

Pri výbere sa využívajú verejne dostupné databázy a finančné údaje spoločností. Okrem toho sa uplatňujú kvalitatívne a kvantitatívne filtre, napríklad podľa veľkosti, ziskovosti či právnej formy. Cieľom je získať relevantný vzorkový súbor, ktorý umožní objektívne porovnať ziskovosť a podmienky medzi nezávislými a prepojenými subjektmi.

Medzikvartilové alebo Interkvartilové rozpätie (IQR) má význam pri analýze výsledkov benchmarkovej štúdie, pretože pomáha identifikovať a eliminovať extrémne hodnoty, ktoré by mohli skresliť výsledky. IQR predstavuje rozsah medzi 25. (dolným kvartilom) a 75. percentilom (horným kvartilom) rozdelenia ukazovateľa, napríklad ziskovej marže. Hodnoty v tomto rozpätí sa považujú za bežné alebo trhové. Ak sa výsledok testovanej spoločnosti nachádza v rámci IQR, jej cenotvorba sa zvyčajne považuje za súladnú s princípom nezávislého vzťahu. Použitie IQR zvyšuje spoľahlivosť analýzy a obmedzuje vplyv extrémnych alebo nereprezentatívnych údajov.

Od 1. januára 2023 nadobudla účinnosť novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, ktorá priniesla významné zmeny v oblasti transferového oceňovania. Ak správca dane počas daňovej kontroly zistí, že ceny použité medzi závislými osobami sú mimo intervalu nezávislých hodnôt (tzv. interkvartilového rozpätia), má oprávnenie upraviť základ dane na úroveň mediánu tohto intervalu. Cieľom tejto úpravy je zabezpečiť, aby transakcie medzi závislými osobami zodpovedali princípu nezávislého vzťahu a aby sa predišlo daňovým únikom.

Daňová kontrola zameraná na transferové oceňovanie prebieha ako špecifická forma kontroly, pri ktorej správca dane preveruje, či transakcie medzi závislými osobami boli realizované za podmienok obvyklých na trhu. Kontrola začína doručením oznámenia o jej začatí a následným vyžiadaním transferovej dokumentácie.

Daňový úrad analyzuje predložené dôkazy, porovnáva použité ceny a ziskovosť s nezávislými údajmi (benchmarkingom) a hodnotí funkčnú a rizikovú analýzu. Ak zistí odchýlky od princípu nezávislého vzťahu, môže upraviť základ dane.  Po ukončení kontroly vyhotoví protokol, ktorý môže viesť k dodatočnému zdaneniu a sankciám.

V súčasnosti stále rastie počet daňových kontrol zameraných na transferové oceňovanie. V posledných rokoch ich efektívnosť (vyjadrená v sume dorubenej dodatočnej dane) predbehla už aj DPH.

Veľkou výzvou pre firmy ale aj daňové úrady je aplikovanie odvolávky na Smernicu  OECD o transferovom oceňovaní priamo do zákona o dani z príjmov a ešte väčšou je právomoc správcu dane  upraviť rozdiel transferovej ceny na strednú hodnotu (medián)  po daňovej kontrole. Išlo o doplnenie ustanovení zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1.1.2023.

Ďalšou kľúčovou oblasťou sú rozsudky slovenských súdov z roku 2024, ktoré postupne formujú oblasť transferového oceňovania aj pohľad sudcov na transferové oceňovanie.  Tieto rozsudky nastavujú nové štandardy pre posudzovanie transferového oceňovania a zdôrazňujú dôležitosť dôkladnej dokumentácie a dôslednosť pri preukazovaní súladu s princípom nezávislého vzťahu.