Accace radí čitateľom HN v online poradni
Spoločnosť – právnická osoba – vyplatila dôchodcovi 500 € za roznos reklamných letákov a následné získanie zákazníka. Potrebujeme poradiť, či spoločnosť naozaj konala správne, ak vyplatila odmenu na základe zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka alebo mala použiť nejakú inú zmluvu.
Zároveň sa chcem spýtať, či dôchodca nemá povinnosť z tejto sumy platiť odvody ( teda či je táto činnosť príležitostná podľa § 8 odst 1 písm. a) zákona o dani z príjmov ) a či je tento príjem oslobodený od dane podľa § 9 odst.1 písm g) zákona o dani z príjmov. Jeho príjem za celý rok nepresiahne zákonom stanovenú čiastku.
Odpovedá Monika Vrabcová, právnička Accace k.s.
Medzi základné zásady súkromného práva, teda aj práva občianskeho, patrí zásada zmluvnej voľnosti a zásada „čo nie je zakázané je dovolené“. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany môžu predmetný vzťah upraviť aj tzv. nepomenovanou zmluvou, teda zmluvou uzatvorenou podľa ust. § 51 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), avšak právny úkon je potrebné posudzovať nielen podľa formy, ale najmä podľa jeho obsahu (§41 ods.2 zák. č.99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluva, ktorej plnenie spočíva vo vykonaní určitej úlohy, v určitom čase, s určitým rozsahom (počet letákov) a za dohodnutú odmenu (500 EUR) napĺňa podľa nášho názoru všetky znaky Dohody o vykonaní práce v zmysle ust. §226 Zák. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), ktorý je lex specialis k Občianskemu zákonníku a teda na tento vzťah by sa mala primárne použiť Dohoda o vykonaní práce. Napriek tomu, že uzavretie zmluvy podľa § 51 Občianskeho zákonníka nie je výslovne zakázané, účel uzavretia takejto zmluvy by mohol byť posudzovaný ako „zastretie“ iného právneho úkonu (t.j. dohody v zmysle Zákonníka práce) a v zmysle ust. § 41a Občianskeho zákonníka by sa mohla uplatniť domnienka „Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti.“
Ohľadom zdaňovania takéhoto príjmu, daňová správa pri posudzovaní takýchto právnych vzťahov a súvisiacich príjmov skúma, či sa príjmy vyplácané na základe zmluvy považujú za príjmy zo závislej činnosti v zmysle § 5 Zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“). Berie sa pritom do úvahy, či sú splnené také znaky závislosti, keď daňovník pri výkone práce pre platiteľa príjmu je povinný dodržiavať pokyny alebo príkazy platiteľa predmetného príjmu. Ak sú splnené znaky závislosti, tak takto dosiahnutý príjem sa zaradí medzi príjmy zo závislej činnosti. Ak ale nie sú splnené znaky závislosti, potom predmetný príjem sa zaraďuje podľa svojho druhu medzi príjmy podľa § 6 ZDP, z kapitálového majetku (§ 7 ZDP) alebo ostatné príjmy (§ 8 ZDP). Podľa našich skúseností bude daňová správa príjem z tejto činnosti klasifikovať ako príjem zo závislej činnosti. Odvodové povinnosti priamo vyplývajú z daňového posúdenia daného príjmu.
