Východisko:
Zamestnávateľ uvádza na výplatnej páske zamestnanca zložky mzdy za prácu cez víkendy, tieto príplatky uvedené aj na výplatnej páske napriek tomu, že podľa platného Zákonníka práce zamestnanec už nemá nárok na príplatky za prácu v sobotu a v nedeľu. V zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bod 6. Z o DP sú daňovým výdavkom mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu ustanovenom pracovno-právnymi predpismi.
Otázka:
Je možné považovať túto položku za daňovú?
Riešenie:
Chceli by sme poukázať na jeden z rozsudkom NS SR, konkrétne 3 Sžf 31/2008, ktorý je aplikovateľný aj v danom prípade.
NS SR sa v predmetnom prípade vyjadril nasledovne: „S ohľadom na legálnu definíciu mzdy možno konštatovať, že zamestnávateľ si môže so zamestnancom dohodnúť v rámci mzdových dojednaní v pracovnej zmluve okrem základnej mzdy aj iné pohyblivé či nepravidelné zložky mzdy, ktoré sú nárokovateľné a patria zamestnancovi po splnení dohodnutých podmienok. Za mzdu teda možno považovať všetko, čo Zákonník prace (§ 118 ods. 2) z pojmu mzda nevylučuje. Podľa názoru súdu nič nebráni tomu, aby za súčasť mzdy boli podľa písomných mzdových dojednaní v pracovnej zmluve považované aj iné príplatky, ktoré celkom alebo sčasti za zamestnanca uhrádza zamestnávateľ. Pokiaľ by bolo v písomnej pracovnej zmluve výslovne dohodnuté, že tieto platové náležitosti sú súčasťou mzdy zamestnanca a boli by zdanené daňou z príjmov fyzických osôb ako príjem zo závislej činnosti, nebol by dôvod na účely posudzovania základu dane z príjmov právnických osôb tieto výdavky zamestnávateľa neuznať ako daňové výdavky na mzdy zamestnancov.“
Odporúčame teda predmetné nároky zapracovať priamo do pracovných zmlúv Vašich zamestnancov. Na strane druhej upozorňujeme aj na druhú časť daného rozsudku, ktorá rieši najmä situáciu, či je možné predmetné nároky považovať za daňový výdavok ak nie sú priamo upravené v pracovnej zmluve, ale v inom všeobecne záväznom internom dokumente. V tomto prípade by sme chceli poukázať na § 17 ods. 2 Zákonníka práce (ďalej len „ZP“), ktorý v podstate upravuje, že nezahrnutie nároku na danú náhradu priamo do pracovnej zmluvy nie je sankcionovaný zo strany ZP neplatnosťou, keďže ZP ani iný osobitný predpis výslovne s touto „vadou“ neplatnosť pracovnej zmluvy nespájajú.
NS SR sa vzhľadom na vyššie uvedené teda vyjadril, že platné musia byť i konkludentné dojednania o mzdových podmienkach a konkludentné dodatky k pracovným zmluvám – poskytnutím a prijatím ďalšej zložky mzdy a samozrejme jej zdanením ako mzdy. Rozhodujúca je pritom prejavená vôľa zamestnávateľa a zamestnanca, ktorú v prípade pochybností pre správcu dane zmluvné strany môžu následne písomne deklarovať. To aké na základe iného zákona nenárokovateľné plnenia budú ďalšou zložkou mzdy je v celom rozsahu závislé od zhodne prejavenej vôle zamestnanca a zamestnávateľa. Písomná forma pracovnej zmluvy zabezpečuje len určitosť jej obsahu pre zmluvné strany a následne určitosť pri uplatňovaní a preukazovaní daňových výdavkov vo vzťahu k daňovým orgánom, ktorej nedostatok je však možné odstrániť i inými dôkaznými prostriedkami.
V súlade s vyššie uvedeným zastávame teda názor, že vyplatenie príplatku za prácu v sobotu resp. v nedeľu, ktoré sú záväzne upravené v internom predpise zamestnávateľa a zakladajú týmto mzdový resp. ostatný pracovnoprávny nárok možno považovať za daňový výdavok v súlade s §19 ods. 2 písm. c) bod 6 Zákona o dani z príjmov. Napriek tomu odporúčame predmetné nároky zapracovať priamo do pracovných zmlúv s každým zamestnancom.
Kontakt Peter PašekManaging Director
Peter.Pasek@accace.com
+421 2 325 53 009 PROFIL
