Navrhované zmeny hodnoty stravného na Slovensku | News Flash

Plánované zvýšenie hodnoty stravného lístku

Minimálna hodnota stravného lístku musí predstavovať 75% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Hodnota stravného lístka by mala stúpnuť o 22 centov, z 3,38 EUR na 3,60 EUR.

Stravné je na Slovensku oslobodené od zdravotného a sociálneho poistenia a dane z príjmov.

Zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok minimálne 55% z jeho hodnoty. Znamená to, že v prípade, ak zamestnávateľ dáva zamestnancovi stravný lístok v hodnote 3,60 EUR, zamestnávateľ na neho prispieva sumou 1,98 EUR a zamestnanec sumou 1,62 EUR. Suma 1,62 EUR je zrazená z mesačnej mzdy zamestnanca.

Zamestnávateľ musí uhradiť svoj povinný príspevok na svoje náklady, ktoré sú jeho daňovým výdavkom. Zamestnávateľ môže zo sociálneho fondu uhradiť len časť, alebo zvyšok hodnoty stravného lístka. Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec.Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Výpočet príspevku na stravný lístok

Zamestnávateľ svojim rozhodnutím výrazne ovplyvní sumu, ktorú musí prispieť zamestnanec za stravný lístok.

Prípad A

• Hodnota stravného lístka: 3,60 EUR
• Povinný príspevok zamestnávateľa 55%: 1,98 EUR
• Príspevok zo sociálneho fondu: 0 EUR
• Zamestnanec: 1,62 EUR

Prípad B

• Hodnota stravného lístka : 3,60 EUR
• Povinný príspevok zamestnávateľa 55%: 1,98 EUR
• Príspevok zo sociálneho fondu: 0,62 EUR
• Zamestnanec: 1 EUR

Prípad C

• Hodnota stravného lístka : 3,60 EUR
• Povinný príspevok zamestnávateľa 55%: 1,98 EUR
• Príspevok zo sociálneho fondu: 1,62 EUR
• Zamestnanec: 0 EUR

Stravovanie ako daňový výdavok

Daňovníci s príjmami z podnikania resp. z inej samostatne zárobkovej činnosti si môžu znížiť základ dane o tzv. stravné vo výške 4,50 EUR za každý odpracovaný deň. A tood podmienkou, že daňovníkom súčasne nevzniká nárok na stravovanie podľa Zákona o cestovných náhradách z dôvodu výkonu činnosti mimo miesta ich pravidelného výkonu činnosti. Zároveň musia spĺňať podmienku, že okrem podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti nevykonávajú závislú činnosť, v súvislosti s výkonom ktorej im vzniká nárok na príspevok na stravovanie podľa Zákonníka práce alebo nárok na stravné zamestnanca pri pracovnej ceste podľa Zákona o cestovných náhradách.

Výdavky na stravné musia byť preukázateľné, teda musia byť vždy podložené dokladom, ktorým môže byť napríklad:

• doklad o nákupe teplého hlavného jedla z reštaurácie,
• doklad o nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok.

Upozorňujeme, že nie je povolené paušálne uplatnenie výdavkov a tiež si treba dať pozor na spätné uplatňovanie výdavkov, ako je napr. nákup stravovacích poukážok raz za rok na konci roka.

Dôležité je zabezpečenie i dôkazných prostriedkov skutočne odpracovaných dní, na ktoré si daňovník uplatňuje výdavok na stravovanie.

Pracovná cesta

V prípade, že je zamestnanec na pracovnej ceste, nevzniká mu za tento deň nárok na stravný lístok, ale na stravné, ktoré sa pri tuzemskej pracovnej ceste rovnako má zmeniť.

Suma stravného závisí od dĺžky trvania služobnej cesty, a pri tuzemskej pracovnej ceste  je to po novom:

• 5-12 hod.: 4,80 EUR
• 12-18 hod.: 7,10 EUR
• Nad 18 hod.: 10,90 EUR

Stravné je rovnako oslobodené od dane a odvodov.

Spôsoby zabezpečenia stravovania

Zamestnávatelia majú zo zákona povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Stravovanie musí zodpovedať zásadám správnej výživy a musí byť dostupné na pracovisku alebo v jeho bezprostrednej blízkosti.

Zamestnávateľ môže za týmto účelom:

• zriadiť vlastnú firemnú kantínu;
• využiť zariadenie iného zamestnávateľa, ktoré sa nachádza v blízkosti alebo
• poskytnúť stravné lístky/ karty.

O spôsobe zabezpečenia stravovania rozhoduje zamestnávateľ, t.j. ak zamestnávateľ zriadi závodnú jedáleň, zamestnanec sa by sa mal stravovať v nej a nemá právny nárok na stravné lístky, aj keby on sám uprednostnil túto variantu.

V prípade poskytnutia stravných lístkov má zamestnanec nárok na stravný lístok za každý pracovný deň, kedy odpracoval viac ako 4 hodiny.

V prípade, že zamestnanec neodpracuje v jeho bežný pracovný deň viac ako 4 hodiny, hoci je to z dôvodu polovičného úväzku, nemá nárok na stravný lístok.

V niektorých prípadoch pracujú aj zamestnanci na polovičný úväzok viac ako 4 hodiny denne. Môžu pracovať 4 dni v týždni po 5 hodín, potom majú nárok na stravné lístky za všetky štyri odpracované dni v týždni.

Ak zamestnanec pracuje viac ako 11 hodín, zamestnávateľ mu môže poskytnúť stravný lístok navyše, no nie je to jeho povinnosťou.

Zamestnávateľ  môže, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov, poskytnúť stravovanie aj zamestnancom na dohodu za rovnakých podmienok, ako majú zamestnanci.  Ak budú s takýmto rozšírením súhlasiť zástupcovia zamestnávateľa, je možné považovať tento výdavok za daňový.