V našej sérii #PeopleOfAccace vám formou rozhovorov priblížime zákulisie Accace. Dozviete sa, ako u nás vznikajú nové služby či riešenia, kto je v Accace najdlhšie a akými pozíciami si za tie roky prešiel, no najmä spoznáte našich skvelých ľudí. V aktuálnom rozhovore sme sa rozprávali s Rebekou Gabrišovou, ktorá v Accace pracuje už druhý rok ako Office Assistant.

Patríš medzi  členov tímu Accace, ktorí sú tu ešte relatívne krátko. Ako sa ti pracuje v pestrom kolektíve ľudí, ktorí sú tu s nami už vyše 10 rokov?

Stretávam sa tu naozaj s rôznymi typmi osobností, s čím prichádzajú aj rôzne názory, často aj napríklad na úplne rovnaké procesy/požiadavky. Za tú dobu som zistila, že môj  kľúč k tomu, aby boli všetky strany čo najviac spokojné, je čo  najmenej používať slovo “Neviem“ a namiesto toho používať slovo “Zistím“. Je to malá drobnosť, ktorá ale vie predurčiť to, ako ku vám v budúcnosti budú kolegovia pristupovať, obzvlášť na týchto štartovacích pozíciách. Našťastie ľudia, s ktorými pracujem, sú veľmi nápomocní a veľký dôvod, prečo sem každé ráno rada chodím. Ich dlhoročné znalosti mi veľmi často pomohli, hlavne prvé týždne môjho pôsobenia tu.

Čo ťa baví na tvojej práci? Prečo si sa rozhodla práve pre Accace?

Dá sa povedať, že pre Accace som sa rozhodla viac-menej intuitívne. Predtým som pracovala v podobnom odvetví a  chcela som robiť niečo, v čom mám možno už nejaké skúsenosti, no zároveň niečo, kde sa viem naučiť nové veci. V tom období som chodila na pohovor dá sa povedať pomaly každý týždeň, no nikdy som pri odchode z nich nebola veľmi presvedčená o tom, že by som mala do danej firmy nastúpiť. Po prvom stretnutí v Accace mi ale v hlave niečo kliklo a vedela som, že chcem byť jeho súčasťou, čo sa aj podarilo.

Na mojej práci v Accace ma pravdepodobne baví najviac to, že pri nej viem prísť do kontaktu v podstate so všetkým a s každým. Naozaj to tu nie je o robení kávy a zdvíhaní telefónov. Dá sa tu naučiť oveľa viac ako je dané na papieri, vďaka častým nečakaným situáciám, ktoré treba denne riešiť, stačí len chcieť.

Na svojej pozícii vieš nahliadnuť do všetkých oddelení, a teda je to najlepšia štartovacia pozícia vo firme. Našla si si za ten čas niečo, čo by ťa bavilo najviac?

Myslím, že na viacerých našich oddeleniach by sa dalo nájsť niečo, čo by ma zaujímalo. Za mňa však najviac inklinujem k marketingovému oddeleniu. Je to smer, ktorý ma zaujímal už pred prácou v Accace a mala som tiež do neho možnosť trochu nahliadnuť v bývalej práci, takže je logické, že odpovedám takto. Je to podľa mňa odvetvie, ktoré sa neustále mení, kde sa človek musí neustále prispôsobovať „meniacej sa dobe“  a kde je možnosť sa vždy niečo nové naučiť, už len toto ho robí z môjho pohľadu veľmi zaujímavé.

Nejaký čas si žila v Prahe, láka ťa žiť mimo Slovenska? Máš svoju vysnívanú krajinu, v ktorej by si chcela žiť?

Život mimo Slovenska ma láka a určite by som do toho chcela znovu ísť, tentokrát už aj sama. Pre niekoho takýto presun do úplne novej krajiny môže pôsobiť veľmi odradzujúco vďaka tomu, že sa zrazu človek ocitne úplne sám na mieste, ktoré mu nie je vôbec známe. No  aj to je z jednej strany niečo, čo ma na tom láka, možno ako taká osobná výzva. Rada spoznávam nové kultúry, a vždy ma pri návšteve nových krajín zaujímajú viac lokálnejšie miesta, ako turistami preplnené námestia.  Aj toto je niečo, kvôli čomu by som rada bývala mimo Slovenska. Tá mentalita je naozaj všade iná, dokonca aj v susedných Čechách, kde si človeku dáva logiku, že by sme si mali byť veľmi podobní, no opak je pravdou.

Paradoxne moje vysnívané krajiny na žitie sú tie, v ktorých som ešte nebola, čo sa môže ale veľmi rýchlo zmeniť po mojej návšteve. Veľmi ma priťahuje Nový Zéland, Austrália a Island. Toto sú asi moje top 3 kam by som sa určite chcela pozrieť, a ak by to podmienky dovolili, možno sa aj na pár rokov presťahovať.

Čo by si chcela odporučiť budúcim kolegom/kolegyniam? Prečo by si mali vybrať práve prácu v Accace?

Prácu v Accace by som odporúčila každému, kto má záujem si  neustále rozširovať svoje obzory a hlavne niekomu, kto pracovať chce a nebojí sa občas vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.

Prezraď o sebe niečo, čo o tebe možno nevieme.

Milujem cudzie jazyky a kedysi som si vďaka tomu  myslela, že budem prekladateľka alebo delegátka. Na základnej škole ma to zaujímalo tak, že som sa snažila učiť minimálne tri naraz – nie veľmi šťastná voľba. Okrem toho môžem prezradiť, že moje najväčšie „guilty pleasure“ je pozeranie každej reality show, ktorú mi slovenské programy ponúknu.

Ako najradšej tráviš svoj voľný čas?  

Voľného času nemám veľa, takže sa ho snažím triediť najmä medzi moju rodinu, kamarátov a taktiež seba, nakoľko som typ človeka, ktorý potrebuje „pravidelne dobiť svoje baterky“. Milujem všetko spojené s kultúrou a v kine či na koncerte by som vedela byť každý deň. Mám rada aj také „spontánne výlety“, ktoré sa organizujú zo dňa na deň, či už do prírody alebo  do iných miest.