Alebo v hovorovej reči – dvojité zdanenie „is the new black“. Prvý apríl nám okrem vtipov priniesol platnosť novej dane – dane z finančných transakcií. Hoci by si mnohí želali, aby táto nová daň bola len aprílovým vtipom a s prvým dňom apríla zmizla, pre podnikateľský sektor je už realitou a dvojité zdanenie je nový štandard.

Ako pri väčšine nových daňových opatrení, aj pri tomto sa ekonomickou sférou šíri najmä kritika a argumenty o jeho škodlivosti. Okrem iných sa objavuje otázka, či sa nejedná o neférové dvojité zdanenie.  

Kedy vlastne hovoríme o dvojitom zdanení a prečo je v niektorých prípadoch akceptované? 

Vo význame daňových predpisov môžeme vidieť dve formy zdanenia. Prvým je právne dvojité zdanenie, keď ten istý príjem podlieha zdaneniu v dvoch štátoch. Štandardne sa rieši cez medzinárodné daňové dohody. Druhým je ekonomické dvojité zdanenie, ktoré vzniká v rámci jednej krajiny, keď je ten istý príjem alebo transakcia zdanená viackrát v rôznych fázach. Príkladom je zdanenie firemného zisku danou z príjmov právnických osôb a následne zdanenie dividendy u akcionára. 

Hoci sa ekonomické dvojité zdanenie v mnohých prípadoch považuje za nespravodlivé, v iných situáciách je akceptované.  

Prečo vlastne dvojité zdanenie vzniká?  

Zákonodarca sa snaží daňové bremeno rozdeliť medzi daňovníkov prostredníctvom rôznych základov, aby minimalizoval daňové úniky. 

Nedávno som dostala otázku, ako je možné, že dane z finančných transakcií podliehajú aj dobropisy, keď pôvodná platba už bola zdanená touto daňou, čiže ide o zrejmé dvojité zdanenie. Z pohľadu štátu však nejde o dvojité zdanenie, pretože každá finančná transakcia je posudzovaná samostatne. Logika je podobná ako pri bankových poplatkoch za prevody – aj keď peniaze menia majiteľa viackrát, každá transakcia je technicky novým pohybom financií. Nejedná sa teda o dvojité zdanenie rovnakou daňou v rámci jednej jurisdikcie, čo by sa nemalo diať. 

Ak by sme sa teda mali zamyslieť nad ekonomickým dvojitým zdanením, nájdeme ho naprieč celou ekonomikou. Argumentovať proti tejto novej dani ako jej najväčšiemu problému, že spôsobuje ekonomické dvojité zdanenie, nepovažujem za úplne opodstatnené. Rovnako ako sme si zvykli na dvojité zdanenie pri iných daniach, pravdepodobne sa nakoniec prispôsobíme aj tejto novej dani. 

Omnoho väčším problémom však môže byť nespravodlivosť tejto dane a jej potenciál na deformovanie správania daňovníkov. Nová daň totiž podnecuje podnikateľov k hľadaniu rôznych spôsobov, ako ju obísť. Dochádza k jej disproporčnému dopadu – niektoré sektory, ktoré majú väčší objem platieb, zaplatia vyššiu daň bez ohľadu na svoj skutočný zisk. Ironicky, limity na niektoré transakcie spôsobujú, že menší podnikatelia s nižšími príjmami zaplatia väčší podiel dane v pomere k svojim príjmom, zatiaľ čo väčšie spoločnosti si budú môcť uplatniť limit na transakcie nad 10 000 eur. 

Zostáva len dúfať, že táto daň naplní svoj hlavný cieľ – príspevok ku konsolidácii verejných financií – a nebude nás na jeseň čakať ďalšie kolo nových daní. 

Michaela Salayová

Senior Tax Manager

Kontaktujte nás