Accace odpovedá na dotazy čitateľov eTRENDu v poradni
Manželka ukončila dohodou u zamestnávateľa pracovný pomer k 30.6.2014 kvôli nadbytočnosti. Pretože už dovŕšila vek pre odchod do dôchodku, požiadala o dôchodok spätne odo dňa nároku, t.j. od 14.11.2013 .Po dvoch mesiacoch bez práce znovu uzatvorila s pôvodným zamestnávateľom od 1.9.2014 pracovnú zmluvu na polovičný úväzok.
Ako sa v takomto prípade postupovať pri ročnom zúčtovaní dane? Určitý čas platila položky, ktoré už nemusela a naopak nemala nárok na odpočítateľnú položku. Účtovníčka ju teraz upozornila, že bude veľa doplácať na dani. Manželka okrem zákonných odvodov nemala iné odvodové povinnosti, ani úľavy a nepoberala iný príjem. Pre zjednodušenie môžete uvažovať o jej príjme ako priemernom príjme v národnom hospodárstve. Bola by viac získala, keby bola požiadala o dôchodok napr. od 2.1.2014?
Odpovedá Peter Pašek, Managing Director, Accace Slovakia
V súlade s §11 ods. 6 Zákona o dani z príjmov (ďalej len „ZDP“) sa základ dane daňovníka neznižuje o nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej „NČZD“), ak daňovník je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (ďalej len “dôchodok”) alebo ak mu dôchodok bol priznaný spätne k začiatku zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ak suma tohto dôchodku je v úhrne vyššia ako suma NČZD.
Ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČDZ nárokovateľnú vzhľadom výšku dosiahnutého základu dane z tzv. „aktívnych príjmov“, daňovník zníži svoj základ z aktívnych príjmov (pozn. príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti) len vo výške rozdielu medzi nárokovateľnou sumou NČZD a vyplatenou sumou dôchodku.
V súlade s vyššie uvedeným to znamená, že Vaša manželka ako poberateľ starobného dôchodku k 01.01.2014 všeobecne nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na rok 2014 nemá. Vo Vašej otázke však neuvádzate aká suma dôchodku jej v roku 2014 bola vyplatená. Táto informácia je dôležitá vzhľadom na skutočnosť, že ZDP upravuje, že ak suma dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD, na ktorú by jej vznikol nárok, ak by jej dôchodok k 01.01.2014 nebol priznaný, vzniká jej nárok na sumu vo výške rozdielu medzi sumou NČZD, na ktorú by jej vznikol nárok vzhľadom na výšku jej základu dane a vyplatenou sumou dôchodku.
Ak vychádzame z predpokladu, že odhadovaná výška jej zdaniteľného príjmu za rok 2014 dosiahne hodnotu 8 240 eur (824 eur x 10), tak v prípade, ak by starobný dôchodok nepoberala k 01.01.2014 vznikol by nárok na NČZD za rok 2014 v maximálnej výške 3 803,33 eur. Pokiaľ teda suma vyplateného dôchodku v roku 2014 predmetnú sumu nepresiahne v rámci ročného zúčtovania dane u svojho zamestnávateľa (pozn. pokiaľ o neho Vaša manželka požiada) jej bude priznaná suma NČZD vo výške rozdielu medzi sumou 3 803,33 eur a sumou vyplateného dôchodku v roku 2014. Berúc do úvahy vyššie uvedená teda súhlasíme s názorom, že pokiaľ by jej bol priznaný nárok na dôchodok k 02.01.2014 nebolo by potrebné sumu NČZD krátiť.
Berte prosím na vedomie, že poberateľ starobného dôchodku neplatí tzv. invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti. Preto z dôvodu tzv. spätného priznania nároku na starobný dôchodok Vám odporúčame sa obrátiť na zamestnávateľa Vašej manželky, aby v súlade s §145 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení spracoval žiadosť o vrátenie poistenia, práve zodpovedajúceho sume poistenia plateného na invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Čo sa týka zdravotného poistenia berte prosím na vedomie, že v súlade s §11 ods. 7 písm. b) Zákona o zdravotnom poistení (ďalej len “ZZP”) sa z dôvodu poberania starobného dôchodku na účely zdravotného poistenia považuje Vaša manželka za poistenca štátu. Chceli by sme Vás však upozorniť, že podľa §11 ods. 8 ZZP štát nie je platiteľom poistného napr. ani za poberateľa starobného dôchodku, ak má táto osoba v rozhodujúcom období vymeriavací základ z “iných činností” vyšší ako 15-násobok životného minima platného k prvému dňu kalendárneho roka rozhodujúceho obdobia, alebo ak má pomernú časť vymeriavacieho základu prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec bol poistencom štátu vyššiu, ako pomernú časť 15-násobku životného minima prislúchajúcu k počtu kalendárnych dní, počas ktorých poistenec sa považoval za poistenca štátu t. j. pokiaľ výška vymeriavacieho základu napr. zo závislej činnosti na zdravotné poistenie presiahne sumu 2 971,35 eur resp. jej pomernú časť. Okrem toho by sme chceli upozorniť aj na §11 ods. 9 ZZP, ktorý upravuje, že aj poistenci štátu sú vždy povinní zo svojich príjmov zo zárobkovej činnosti na účely zdravotného poistenia platiť zdravotné poistenie. Berúc do úvahy vyššie uvedené to znamená, že príjem Vašej manželky za rok 2014 bude podliehať zdravotnému poisteniu.
Kontakt: Peter Pašek Managing Director Peter.Pasek@accace.com +421 2 325 53 000
