Accace odpovedá na dotazy čitateľov eTRENDu v poradni
Môže spoločnosť s ručením obmedzeným platiť rizikovú životnú poistku konateľovi spoločnosti, ktorý je zároveň aj majiteľom spoločnosti, ako kľúčovej osobe spoločnosti? Ak áno, môže byť oprávnenou osobou v prípade smrti poisteného manželka resp. deti, alebo musí byť oprávnená osoba spoločnosť? Je poistné v takomto prípade daňovo uznateľným výdavkom?
Odpovedá Peter Pašek, Managing Director Accace Slovakia
Všeobecne oprávnenou osobou v prípade životného poistenia je fyzická alebo právnická osoba (osoby), ktorú určil poistník a ktorej má vzniknúť právo na plnenie v prípade poistnej udalosti, ktorou je smrť poisteného, t.j. máme zato, že oprávnenou osobou môže byť aj Vami uvedená spoločnosť. Rozumieme, že vo Vašom prípade ide o životné poistenie, pri ktorom v prípade dožitia sa určitého veku bude poistná suma vyplatená v prospech konateľa.
Berte prosím na vedomie, že v súlade s 5 ods. 1 písm. b) Zákona o dani z príjmov (ďalej len “ZDP”) sa za príjem zo závislej činnosti považuje aj príjem za prácu konateľa a to aj v prípade, ak nie je pri výkone práce pre spoločnosť povinný dodržiavať príkazy inej osoby. Príjmami zo závislej činnosti sa pritom rozumejú bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové sumy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú, alebo pripisujú k dobru alebo spočívajú v inej forme plnenia. Predmetným príjmom sa teda môže považovať aj predmetné dobrovoľné životné poistenie konateľa hradené spoločnosťou. V tejto súvislosti by sme Vás chceli upozorniť na rozsudok NS SR, ktorý sa vo svojom rozsudku 3 Sžf 31/2008 zaoberal nie úplne totožným, avšak podľa nášho názoru na Vašu situáciu aplikovateľným prípadom. V predmetom prípade išlo o vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Podľa názoru NS SR nič nebráni tomu, aby za súčasť mzdy boli podľa písomných mzdových dojednaní v pracovnej zmluve považované aj iné príplatky, ktoré celkom alebo sčasti za zamestnanca uhrádza zamestnávateľ. Dokonca aj priame nezahrnutie predmetného nároku do zmluvy nie je spojené s neplatnosťou a v podstate na daňové účely je rozhodujúca existencia prejavenej vôle zamestnávateľa a zamestnanca, ktorú v prípade pochybností pre správcu dane zmluvné strany môžu následne písomne deklarovať. Dôležité je teda aj to ako sa k danej úhrade “postavia obe strany”, t.j. pokiaľ bude predmetný príjem danej osobe zdanený ako príjem zo závislej činnosti a zaťažený odvodmi ako by sa jednalo o “bežný príjem z pracovnej zmluvy” je možné aj náklady vynaložené na daný poplatok považovať za formu mzdy, t.j. považovať ich za daňový výdavok.
Máme zato, že vyššie uvedené je možné paralelne aplikovať aj na Váš prípad, t.j. na úhradu daného poistného spoločnosťou za konateľa, samozrejme za predpokladu zdanenia a zaťaženia odvodmi u konateľa. S vyššie uvedeným rozsudkom sa stotožňuje MF SR. Treba však upozorniť, že FR SR má opačný názor a predmetné výdavky by Vám za daňový výdavok neuznalo.
Kontakt Peter Pašek Managing Director Peter.Pasek@accace.com +421 2 325 53 000
